Psí osud spisovateľa

Psiu optiku alebo osud psa ako podobenstvo súvisiace s ľudským údelom využívali už rôzni slovenskí i neslovenskí autori a, pochopiteľne, i rôznym spôsobom (len na ilustráciu - napr. A. Bednár v románovej trilógii /Za hrsť drobných/ či M. Bulgakov v novele /Psie srdce/, ako aj Z. Frýbová v prózach /Robin /či /Malinkatý kretén)./
Počet zobrazení: 2220
vilikovsky uvod 1.jpg

Vilikovský svoju románovú novelu uvádza mottom od prvého kozmonauta sveta J. Gagarina: „Stále neviem, či som prvý človek, alebo posledný pes.“ Výrok, ktorý môže byť či mystifikáciou historickou alebo dokonca samotného Vilikovského (u autora prózy ...večne je zelený by to nebolo nič prekvapujúce) naznačuje, že sa tón tejto 155-stránkovej knižky bude odvíjať prinajmenej v jemne ironickej či ironizujúcej rovine, tá je, ostatne, takmer permanentnou súčasťou Vilikovského tvorby a hodno dodať, že ju ovláda skutočne majstrovsky a patrí k jeho najsilnejším zbraniam.

Svoju rozprávačskú pozornosť zameral na postavu prekladateľa prozaických textov z nemčiny, vydavateľského redaktora a tlmočníka v jednej osobe, ktorý sa ocitol na služobnej ceste v horskom prostredí rakúskeho Pongau spolu s dvomi spoločníkmi-spisovateľmi. Svoj vnútorný svet analyzuje, konfrontuje a znova či stále spoznáva teda mimo vlasti, mimo Slovenska a tu si tiež ujasňuje či do mozaiky skladá odpovede na rôzne otázky, ktoré si už kládol sám autor i vo svojich viacerých predchádzajúcich prózach. Táto postava je bezosporu teda i niečím ako jeho vlastným „alter ego“, pretože Vilikovského prekladateľské či redaktorské skúsenosti a práce sú veľmi obsiahle a hlboké. Text je však akoby „zazipovaný“, pretože takmer v každom z motívov je skrytý jeho ďalší hlbší podtext, význam či osud (ak ide o postavy), čiže rozmer, typický pre novelu, ponúka však románové rozpätie.

Na rakúskom výjazde má na starosti dvoch slovenských spisovateľských kolegov Gaba a Dušana, ktorí sú zosobnením skôr všetkých necností slovenského človeka na cestách, takže smerom nielen k spisovateľskej societe je kniha pichnutím do osieho hniezda. Dôležitým partnerom pre autorovo kladenie rôznych otázok a hľadanie-nehľadanie odpovedí na ne je rakúsky spisovateľ Thomas Bernard, ktorého označil za svojho „najobľúbenejšieho neobľúbeného spisovateľa“. Zrejme mu zarezonovali postoje tohto nám v podstate neznámeho autora, ktorý vlastných spolurodákov Rakúšanov i Rakúsko vo svojich knihách nijako nešetrí. Vilikovský si ho vyvolil akoby za partnera pre svoje úvahy či vyjadrenia na túto jeho vari permanentnú tému, ku ktorej sa vyjadruje v rôznych bonmotoch, ako napr.: „Malé národy sú ako preplnený autobus, ak chcete v zdraví doraziť do cieľa, musíte sa prispôsobiť spolucestujúcim.“

Ďalšími už skoršie Vilikovským pertraktovanými názormi, ktoré neopomenul ani v tejto svojej knihe, sú napr. otázka stredoeurópanstva či pocity až existenciálnej úzkosti človeka, ktorý akoby rezignoval na plnohodnotný vzťah muža a ženy. Rozprávačovi sa takýto vzťah „prihodí“ pomerne prekvapujúco so ženou, ktorá mu je sprvu ľahostajná, no on jej nie a ich vzťah, dosť podrobne popisovaný i s veľmi intímnymi posteľnými scénami vyústi až do smutnej pointy, ktorou je potvrdenie osamelosti mužského hrdinu a tiež jeho bezmocnosti voči okolitému svetu s množstvom otázok a problémov, pripomínajúcej oného psa na ceste, pobehujúceho z jedného okraja na druhý a hľadajúceho ktovie koho a ktovie čo. Všetky tieto uvedené súvislosti (i keď sme ani zďaleka neuviedli naozaj všetky) Vilikovský umocňuje svojím bravúrnym jazykom, ktorým nielen píše, ale najmä myslí. A myslí hlboko a závažne, hoci ešte zostalo v dnešnom svete a súčasnej slovenskej societe ním nedotknutých dosť nových tém, rovnako vážnych ako tie, ktoré ho najviac znepokojujú.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
13. december 2011, 09:59
citat z jeho knihy

Slováci dokážu do každého zriadenia, do každého systému vyvŕtať diery ako červík do syra, takže sa z goudy, eidamu i parmezánu nakoniec stane ementál. V tom, ako vedia vtlačiť režimu národný charakter, je až čosi geniálne ? fašizmus, komunizmus či demokracia by sa v slovenskom vydaní mali správne nazývať slošizmus, slomunizmus a slomokracia. Azda práve preto, že sme si tie bývalé režimy uspôsobili na vlastnú mustru, sa dnes s nimi tak ťažko a neradi lúčime ? je na nich prischnutý náš pot a pach. Smrdia tak našsky. Nefalšovanou slovenskosťou stihla napáchnuť už aj demokracia. Je to tak: nech nás kŕmia čímkoľvek, vraciame vždy zemiaky s kapustou.

Pavel Vilikovsky je nesporne vynikajucim prekladatelom, redaktorom a nie celkom zlym clovekom, lenze rad pise o tom co nenavidi a to je potom problem, vzdy je z toho slovensky povedane - sracka...
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
16. december 2011, 15:00
Urcite mate pravo na vlastny nazor. Anketa dennika PRAVDA z piatku 17. 12. 2011 urcuje prave tuto knihu ako najlepsiu v tomto roku. Zeby sa vsetci ti, ktorym sa pacila, mylili? Je mozne so vselicim s P. Vilikovskym nesuhlasit, ale ze je zly spisovatel, s tym sotva.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
16. december 2011, 22:56
citatelia Pravdy maju pravdu, je to v ramci nasich pomerov dobra kniha. co ma neprijemne zaskocilo, je vilikovskeho sklon robit si dobry den z vaznych veci ku ktorym ma okrem toho evidentne negativny vztah, cize skuseny spisovatel by mal byt opatrnejsi. obdobnu ironicku sentenciu na adresu slovakov a slovenska by mohol o svojom narode napisat asi kazdy spisovatel od baltu az po ural a mozno este dalej. lenze kazdy spisovatel take nieco o svojom narode urcite nenapise, podobne ako sa nebude rozpisovat o inych intimnych veciach, napriklad o svojej manzelke. cize tabu, ktore tento inteligentny, vzdelany, rozhladeny spisovatel ktovie preco nerespektuje. mozno je problem v tom, ze pochadza z malej liptovskej obce Paludzka a nie z Pariza, alebo Berlina - a doteraz sa s tym nevysporiadal. mozno je problem v tom, ze vie ako to chodi, ma blizky vztah k svetobcianskemu vydavatelstvu Kalligram, ktore si na kritiku slovakov a slovenska potrpi - neviem, nie je mi to jasne...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
20. december 2011, 17:34
ale spisovatelia asi celosvetovo prestali byť tak trochu mysliteľmi, stojacimi nad vecou. Čo je na tom originálneho, že Slováci vtlačia každému režimu národný charakter? Veď to robí predsa každý národ, tak aká múdrosť v tomto konštatovaní? A to predsa nie je negatívna črta.

A samozrejme, ani pán Vilikovský sa nevyhol bežnému dnešnému miešaniu pojmov z rôznych úrovní, nestojí nad vecou, ale preberá súčasnú buržoáznu propagandistickú hantírku.
Pojem fašizmus zachytáva extrémnu podobu kapitalizmu, je to teda podoba kapitalizmu.
Demokracia nezachytáva spoločensko-ekonomický systém v jeho celostnosti, len jednu jeho stránku, politickú, je všeobecná politická forma rôznych systémov (či už otrokárskeho, kapitalizmu, socializmu), on si ho zrejme zamieňa s kapitalizmom, hoci ide o úplne rôzne úrovne spoločnosti, kapitalizmus je celistvý spoločensko-ekonomický pojem, môže mať rôzne podoby, či už demokratickú alebo fašistickú.
A komunizmus si tu zrejme mýli so socializmom, ktorý jedine sa dá hodnotiť vecne. Stavia socializmus do protikladu k demokracii, na úroveň fašizmu, hoci ide o úplne inú úroveň. Socializmus je spoločensko-ekonomický systém, znovu zachytáva celostnosť systému, teda, že môže byť aj diktátorský, aj demokratický.
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
20. december 2011, 22:58
Vazeni pani! Tesi ma ako recenzenta zaujem o spisovatela P.V. a aj samotnu knihu, ci problemy, ktore v spatosti s nou vidite. Domnievam sa, ze problem je aj v tom, ze su slovenski autori vo vseobecnosti menej podkuti v historicko-politicko-filozoficko-sociologickych otazkach. Ako dalsi problem vidim v tom, ze my Slovaci vsetko berieme strasne vazne, nevieme sa odputat od unavneho zivotneho stereotypu, nebyvame dost nad vecou. A preto nejeden bravurny ironicky ci persiflazny bonmot prave P. Vilikovskeho vyvolava prehnane podrazdene reakcie. V tomto su najma bratia Cesi nedostizni. Ale este raz - vdaka za diskusiu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. december 2011, 06:00
moja reakcia nebola podrazdena a trochu tak vseobecna, ani nie tak na pana Vilikovskeho. Skor na to lahostajne pouzivanie pojmov, ktore sa v dnesnej lahkovaznej dobe ujalo. Ved aj nositel NC P. Krugram v nejakom rozhovore (Blisty.cz 12.12.) hovorí o kríze demokracie, hoci evidentne mieril na spoločensko-ekonomický systém. Nie demokracia je v kríze, ale kapitalizmus. A ten svoju krízu môže premeniť na fašizmus.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. december 2011, 10:19
P. Antal,prave Vaša reakcia mi vobec nepripadala podrazdena. Ja som svoje glosoanie tejto diskusie myslel vseobecne. Mozno to mal byt sucastou recenzie. Suhlasim uplne s Vami o krize kapitalizmu, len ci su si toho vedomi aj nasi popredni spisovatelia...

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984