Reklama
Reklama

Čierne prognózy - nič iné sa čakať nedalo

Vláda splnila svoje rozpočtové plány, vrátane úsporných opatrení. Prvý rok „ozdravovania“ bol úspešný. Lenže, čo z toho? Vláda celý rok „konsoliduje“, čo nám malo získať dôveru „finančných trhov“, ľudia z toho krvácajú a finanční „investori“ od nás aj tak chcú po takomto roku vyššie úroky za pôžičky než na začiatku. Je to výsledok kolosálnej lži, s ktorou nastúpila pravicová vláda.
Počet zobrazení: 1933
hrba drobnych eurominci-Andres Rueda.jpg

Ani sa občas veriť nechce, že v slovenských médiách už roky pôsobia tí istí novinári, vyjadrujú sa tí istí „analytici“, hodnotia tí istí komentátori. Naopak, podľa ekonomických článkov to vyzerá, akoby redakcie každý polrok kompletne vymenili osadenstvo. Na prelome rokov 2010 a 2011 médiá takmer unisono vítali reštriktívne ekonomické opatrenia vlády Ivety Radičovej, chválili „odvahu“ Ivana Mikloša a teraz bez zhodnotenia týchto krokov iba sucho konštatujú, že situácia sa kontinuálne zhoršuje.

Reštriktívne opatrenia vlády boli v slovenských médiách všeobecne prijímané ako nevyhnutné. Mali pomôcť naštartovať hospodársky rast „ozdravením verejných financií“. Nuž, stačí jediný pohľad na niekoľko makroekonomických údajov a je jasné, že ani verejné financie nie sú zdravšie, ani hospodársky rast nás nečaká. Nečudo. Slovenská ekonomika je postavená na spotrebe, a to najmä zahraničnej. Áno, zdravé verejné financie nám pomôžu, ale nie naše. Pravda je taká, že ak by naša vláda neurobila pre ich „ozdravenie“ nič, ale veľké európske štáty áno, naša ekonomika by fungovala ako švajčiarske hodinky. Ich hospodársky rast ťahá aj nás, naše „zdravé“ verejné financie nemajú na náš hospodársky rast takmer žiadny vplyv. Iba čo by sme si mohli lacnejšie požičiavať. Ale to by nás mohlo zlákať k väčšiemu míňaniu z požičaných peňazí a „ozdravenie“ by bolo fuč.


Treba sa sústrediť na rast

Druhým nezmyslom pravicovej vlády je „ozdravovanie“ verejných financií škrtaním. Ak by to viedlo k efektívnejším výdavkom, nebola by to tragédia. Ale kauza daňového úradu v Košiciach, či platinových sitiek, alebo najnovšie nezmyselnej „investície“ do súkromnej galérie na samom okraji Bratislavy dokazuje, že pravicoví politici nepredstavujú alternatívu k „pažravým“ ľavicovým a neefektívne rozhadzujú verejné zdroje, akoby sa rodili v letnom slnku na plánkach popri cestách. Škrtanie v ich podaní teda prináša prepúšťanie, znižovanie miezd, najrôznejších sociálnych príjmov – čiže všetko, čo znižuje disponibilné zdroje obyvateľov. Ak k tomu prirátame zvýšenie DPH, regulovaných cien súvisiacich s bývaním, spotrebných daní atď., výsledkom môže byť len ešte hlbší pokles výdavkov domácností. Takže v situácii, keď sa nám zahraniční odberatelia – prirodzene  a pochopiteľne – obracajú chrbtom, vláda spustila širokú škálu opatrení, ktorými znížila aj domáci odbyt.

Mimochodom, je to iná téma, ale veľmi podobne postupujú aj iné európske vlády – nie náhodou z toho istého ideologického košiara (a ak aj nie sú – či neboli - tak ich k tomu „Brusel“ tlačí). Už aj nedávny šéf MMF sa pridal ku kritikom, ktorí upozorňujú, že sústredenie sa na znižovanie verejných deficitov bez stimulovania hospodárskeho rastu nie je riešením terajších problémov. A už vôbec nie, ak sa pravica ako čert krížu vyhýba serióznej analýze, prečo sa štáty do dlhov dostali. A kde končia peniaze, ktoré pred nástupom neoliberálneho prerozdeľovania národného dôchodku tvorili verejné príjmy (a verejné výdavky).

Čo je však dôležité, to je fakt, že pravicová vláda do bodky naplnila svoje rozpočtové predsavzatia na rok 2011, vrátane spomínaných sprievodných opatrení. A zdá sa, že aj s predpokladaným výsledkom. Takže, prvý rok „ozdravovania“ bol úspešný. Lenže, čo z toho, keď druhý už nebude, lebo samotná vláda na „ozdravné“ úsilie rezignovala? A ani jej najväčší prívrženci nepoprú, že jeden rok nestačí, už zo strednodobého hľadiska nemá význam. Najlepšie to dokazujú rizikové prirážky na náš dlh – vláda celý rok „konsoliduje“, čo nám malo získať dôveru „finančných trhov“, ľudia z tej konsolidácie krvácajú a finanční „investori“ od nás aj tak chcú po takomto roku vyššie úroky za pôžičky než na jeho začiatku.


Šetríme, ale dlh narastá

To všetko je výsledkom kolosálnej lži, s ktorou nastúpila pravicová vláda a ktorej, podľa všetkého, veria aj jej protagonisti: stačí „konsolidovať verejné financie“ a treba to robiť „úspornými opatreniami“, pre ne zasa stačí obmedziť korupciu, zverejňovať zmluvy, používať elektronické aukcie a „zapchať diery v sociálnom systéme“ - a ekonomika začne rásť. Nuž, nestačí. A preto nezačne. Radičovej kabinetu sa teraz vracia falošná kritika vysokého deficitu za posledný rok a pol Ficovej vlády, ktorá podceňovala dopady globálnej krízy. Vlani I. Mikloš minul aj 300-miliónovú rezervu v rozpočte a z nastavených makroekonomických ukazovateľ vyplýva, že ak by sa 5% prepad ekonomiky zopakoval v roku 2012, deficit by bol približne rovnaký (bezmála 8% HDP).

Výsledkom je pokračujúci nárast zadlženia na takmer 52% HDP v roku 2014, ale aj to hovorí už evidentne nereálna prognóza hospodárskeho vývoja, na ktorej Ivan Mikloš postavil budúcoročný štátny rozpočet. V prípade nulového rastu (upozorňujem, že najnovší monitoring Národnej banky Slovenska už predpokladá aj medziročný pokles HDP do 0,5% v r. 2012) by to bolo o 4% viac. Zatiaľ čo sa dlh na jedného obyvateľa SR zvýšil v rokoch 2006 – 2010 o 1867 €, v rokoch 2010 – 2014 to má byť o 2548 €.

Pritom aj k tohtoročnému deficitu prispeli opatrenia, ktoré sú už zo strednodobého hľadiska neudržateľné. Varovným príkladom je pomalé čerpanie eurofondov. Namiesto plánovaných 4 mld. € sme vyčerpali zhruba polovicu, čo nám síce šetrí štátny rozpočet (povinný príspevok na národné spolufinancovanie), ale prichádzame o možnosť investovať z „cudzieho“. Okrem toho eurofondy majú svoje pravidlá, ktoré neumožňujú z roka na rok zázračne pridať v čerpaní (pravicová vláda to už raz predviedla, v r. 2004 – 2006). A keď to nevyčerpáme, budeme to musieť vrátiť. Pritom eurofondy by mali „tiecť“ najmä do sektorov, ktoré sú chronicky podfinancované (z hľadiska modernizačných investícií celkom určite) a my celé desaťročia nebudeme mať dosť vlastných zdrojov na ich dostatočné financovanie. Nehovoriac, že čiastočne by sme mohli takto vytvárať aj pracovné miesta.


Vyššia nezamestnanosť a inflácia, nižšie mzdy

Štátny rozpočet tohto roku „nesužovali“ ani mimoriadne výdavky na boj s povodňami a ich následkami a platby štátu na zdravotnom poistení klesli o vyše 100 mil. €. Aj to v nominálnom vyjadrení, lebo v relatívnom porovnaní bol pokles dvojnásobný. Radičovej vláda si uľavila znížením platieb za „štátnych“ poistencov spôsobom, k akému Ficova nepristúpila ani v jednom roku a ešte umožnila súkromným zdravotným poisťovniam dosiahnuť zisk 100 mil. €! O tom, že je to neudržateľný spôsob „ozdravenia“ verejných financií po decembri 2011 už na Slovensku istotne nikto nepochybuje.

V budúcom roku vláda nenaplánovala žiadnu dotáciu Štátnemu fondu rozvoja bývania, čo bude ochromí výstavbu nájomných bytov, hoci tie sú nevyhnutným predpokladom lepšieho demografického vývoja i mobility ľudí za prácou. Národný doplatok pre poľnohospodárov ide na minimum a spolu s dramatickým poklesom štátnej pomoci spôsobí ďalší prepad hospodárenia v tomto sektore. Minister J. Mihál otvorene priznal, že v podstate nemá žiadne prostriedky na podporu zamestnanosti a potichu nechal zo zákona „zmiznúť“ nástroje, ktoré sa doteraz využívali na tzv. verejnoprospešné práce. Nezamestnanosť sa blíži k desaťročnému maximu (už tento rok bola najvyššia za 7 rokov), inflácia je najvyššia za posledných 5 rokov, po dlhých rokoch výrazne klesla aj reálna mzda a inak to nemá byť ani v r. 2012.

V takejto situácii sa nemožno čudovať, že mainstreemové médiá sa predháňajú v negatívnych ekonomických prognózach. Chýba však priznanie, že je to dôsledok politiky, ktorú uplatňuje (aj) naša vláda. Verejné financie treba konsolidovať, ale najmä zvýšením príjmov odtiaľ, kde peniaze sú a ich „znárodnenie“ nebude mať negatívne dôsledky. V konečnom dôsledku ani pre ich terajších majiteľov a pre ekonomiku ako celok to bude vyslovene pozitívne. Ide o miliardy, ktoré v súkromných rukách miznú z produktívnej ekonomiky a v čase úpadku ich aj tak niet kam zmysluplne investovať. Súkromní investori ich totiž nedokážu produktívne a zmysluplne umiestniť. A z dlhodobého hľadiska to nerobili ani doteraz. Lenže teraz to už nevidí iba ten, komu neviditeľná ruka trhu vypichla oči. Zatiaľ čo nám ostatným dala „päsťovku“ do tváre.

Autor je ekonomický novinár

Ilustračné foto: Andres Rueda

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
31. december 2011, 16:43
Dušan, takmer sa mi chcelo povedať, že niet čo dodať.
Množstvo tvrdení by sa dalo rozpracovať na ďalšie články.
Máme o čom diskutovať celý rok 2012 - dnes na Silvestra sa ešte môžeme ísť trochu poveseliť.
Šťastlivý nový rok 2012!
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
12. január 2012, 19:16
Píšete o finančních trzích. Předpokládám, že jste vzděláním ekonom, ale pokuste se přes to přenést. Budu stručný. Finanční trhy nejsou trhy komoditní, neobchodují s pšenicí, ropou, cukrem. Finanční trhy od chvíle, kdy se peníze odtrhly od zlata a dalších aktiv, jak to stálo na starých bankovkách, obchodují jen a pouze s důvěrou lidí. Důvěrou, že si za bankovku s určitou vytištěnou sumou(která má právě bez té důvěry reálnou hodnotu váhy starého papíru), budu moci koupit právě ten cukr, benzín, mouku. Právě v tom je problém. Důvěra v papírové bankovky se vytrácí přesně stejnou rychlostí, s jakou ECB, případně národní centrální banky uvádějí do oběhu další a další emise bankovek ve snaze pokrýt dluhy státní alespoň splácením úroků a také dluhy bank, které prodělaly astronomické sumy právě na mezibankovních finančních transakcích, potažmo na finančních trzích. Důkazem je v posledních letech raketově rostoucí cena zlata. Tenhle kolotoč se nedá zastavit žádnou škrtací léčebnou kůrou, jak ji předepisuje MMF. Důkazem je v současné době Irsko a Řecko. Léčebné škrty podle MMF totiž poškozují ekonomiku a vedou k recesi. Tenhle kolotoč úspěšně zastavil jen jeden stát a to Island. Občané tam rázně přerušili spojení politiků s bankéři. Politiky i bankéře poslali před soud a odmítli platit astronomické bankovní dluhy za bankéře. Podle reakce tisku by člověk čekal, že se snad Island potopí se všemi obyvateli. Nestalo se tak. Takže ověřená cesta z bludného kruhu zadlužení existuje a můžeme si vybrat. Podobné je to s jiným bankovním čertovým kopýtkem, s "Penzijními fondy". Více na www.demografie.cz
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
13. január 2012, 02:48
dnešnej reality. A kto si to odserie. Verchuška to určite nebude. Už začínam chápať tie akože revolúcie po svete. "Vyspelé demokracie-demokratúry" nám rukolapne, hlavne príkladom Lýbie, dali na javo, že sa nezastavia pred ničím a pôjdu aj cez mŕtvoly.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
13. január 2012, 04:44
svojho casu, ak popri ceste a inde na verejnom mieste narastla planka, vzdy sa nasiel niekto, nejaky dobrodinec, ktory ju zastepil a bola uroda. dnes sa o planky nikto nestara, vladne egoizmus v spojeni s neoliberalnym kapitalizmom, preto ziadna uroda nebude, skrty a ozdravne opatrenia nevytvaraju ziadne prilezitosti a hodnoty ktore by sme potrebovali, len konzervuju sucasny stav...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. január 2012, 08:10
Iwo, napísal ste to výstižne, k tomu hodnoteniu dôvery v peniaze len doplním, že nejde samozrejme iba o papierové peniaze, to isté v modernom bankárskom svete platí i o "plastových peniazoch" na kartách či o virtuálnych peniazoch na účtoch - dôvera sa stratila prvými praklými bublinami od 2007 a keďže už predtým tie bubliny praskali, dnes si naozaj nemôže byť človek istý, či napríklad jeho úspory v kapitálovom poistení ( i keď garantované) ešte existujú a kto by mu ich vyplatil v prípade neschopnosti danej banky platiť. Štát? Ten ktorý to garantuje a zároveň je sám zadĺžený?:)

Dá sa teda všeobecne povedať, že najmä finančný kapitál už stratil svoju schopnosť výnosnosti a nie je viac produktívny.
Samozrejme že pravicoví "liečitelia" ordinujú štátom "púšťanie žilou", škrtenie rozportov pod únosnú mieru, ale tiež nevedia, čo bude ďalej.

Ten Váš príklad Islandu je výnimka z pravdiel kapitalizmu, naozaj sa ostrov nepotopil, ale iba preto, že nie je tak významný pre kapitál ako je významný pre nás, že ukázal cestu-lenže, je tu paradox:

Už Ilona Švihlíková v prezentácii "gréckej lži" presne popísala, prečo napríklad Grécko nemohlo ísť tou istou cestou:
"potom by tam naklusali cudzie armády".
Po celom priebehu a ukončení "projektu Líbya" v roku 2011 musí byť každému jasné, že ak akýkoľvek štát skríži záujmy nednárodného konglomerátu kapitálu a globálnej politiky, dopadne presne ako Líbya - rozbombradovaná, so zničenou ekonomickou i politickou infraštruktúrou, vykorenená, kde sa na skutočných troskách miest a "troskách" odlišnej kultúry džamahírije, ktorá mala iba tú smolu, že namiesto parlamentu a množstva strán ju viedol iba jeden vodca, ktorého bolo možné "exkomunikovať" z demokratického sveta a potm bombardovať a zabiť, vyrojili rýchlo silnejúce výhonky islamského fundamentalizmu, terorizmu a rozvratu, kde "demokraticky" zvolená vláda nevládne reálne v krajine plnej pobehujúcich asociálov so zbraňami a totálne rozbitou ekonomikou.

Možno to malo byť varovanie pre všetky krajiny, keďže Island im "ušiel" - nejdite tou cestou. Uvidíme. Rozhodne sa prvovýstupy už konali - od ameircvkého Ocuppy Wall Street cez štrajky a protesty obyvateľov po celej Európe. Chce to ale silnú politickú stranu, hnutie, ktoré môže legitimizovať túto cestu, inak má Švihlíková pravdu - naklušú k nám cudzie armády a budeme veľmi radi, že to bude ako u nás v 1968 a nie ako v Líbyi 2011...
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
13. január 2012, 12:45
"Človek nebol oslobodený od vlastníctva. Dostal slobodu vlastníctva. Nebol oslobodený od egoizmu podnikania, dostal slobodu podnikania." Spomeniete si, kto napísal tieto slová, kedy ich napísal a akú "slobodu" to vlastne takto prísne hodnotil? Bol to Karol Marx, napísal to roku 1843 a hodnotil "slobodu", ktorú priniesla Veľká Francúzska Revolúcia. Človek neprestal byť prírodným, tvorom, teda aj egoistickým ako každý živý tvor ("kam pak by to došlo třeba s pouhou ponravou, kdyby měla plakat, že je ptačí potravou" - J. Wrich, J. Voskovec), teda neprestal byť sebcom len preto, že uskutočnil nejaký revolučný prevrat (hoci aj Nežnú revolúciu). Egoizmus individua je teraz v rozkvete, na ňom sa stavia, sľubuje sa spása celého ľudstva; kolektivizmus sa naproti tomu zatracuje ako zdroj všetkého zla, ako najnemorálnejšia čertovina.
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
16. január 2012, 04:14
nastastie to nestihne, lebo budu volby a tak minuly tyzden v stredu si pozicali len miliardu. nase deti a deti nasich deti sa musia cinit, ak to chcu vsetko splatit. alternativou je ekonomicka emigracia, odchod za pracou. to je hola sucasnost, plesy v opere to nezachrania...
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama