Reklama
Reklama

Sociálna demokracia zavelila vľavo bok... Len či?

Ralf Dahrendorf kedysi napísal, že storočie sociálnej demokracie sa skončilo. V dvadsiatom storočí to boli práve západní socialisti, ktorí sa najväčšou mierou pričinili o zlatý vek sociálneho štátu, plnú zamestnanosť, sociálne istoty a zvyšovanie životnej úrovne. Model sociálno-trhového hospodárstva sa po druhej svetovej vojne podarilo presadiť prakticky v celej západnej Európe.
Počet zobrazení: 3827
Logo Pesxa.jpg

Paradoxne, sociálna demokracia takto vyčerpala svoj program a stala sa obeťou vlastného úspechu. Pri pohľade na súčasnú situáciu sociálnej demokracie v Európe to vyzerá tak, že sa Dahrendorf nemýlil: o sociálnu demokraciu v Európe už akosi nie je záujem. Otázka je, či je šanca túto jeho predpoveď zvrátiť?

Hodnotová dezorientácia

Zatiaľ čo desiatky rokov sociálna demokracia v Európe predstavovala progresívnu politickú silu, ktorá presadzovala rôzne významné sociálne reformy, zhruba od 80. rokov sa stala konzervatívnym subjektom, ktorý už len bránil výdobytky z minulosti, no nedokázal ponúknuť nič nové, reformné. Aj preto sa západní socialisti obrátili k novým témam, ktoré sa týkali skôr postmaterialistických hodnôt, ako je ochrana menšín či životné prostredie. Písal som o tom v Slove relatívne podrobne v rokoch 2009-2010 (tentoraz sa pokúsim absolútne vytesniť slovenské reálie, aby prípadnú diskusiu neovládli domáce sentimenty a resentimenty). Posledné progresívnejšie projekty v sociálno-ekonomickej oblasti vznikli v štruktúrach západnej sociálnej demokracie niekedy v 70. rokoch, kedy sa živo diskutovalo o ekonomickej demokracii, robotníckych fondoch, kodeterminácii, vyššej miere prerozdelenia, posilnenia verejného sektoru a iných ambicióznych projektoch.

Od 80-rokov je však európska sociálna demokracia v sociálno-ekonomických otázkach absolútne dezorientovaná. Krásne to vidieť pri pohľade na najväčšie postavy francúzskej ľavice v týchto rokoch rokoch, prezidenta Francoisa Mitteranda či predsedu Európskej komisie Jacquesa Delorsa. Nie je tajomstvom, že Mitterand napriek odvážnym rečiam o znárodnení a zdaňovaní bohatých podľahol tlakom globálnej konkurencie, neoliberálnej dogmatike a predovšetkým „štrajku kapitálu“ a koncom svojho funkčného obdobia prakticky rezignoval na progresívnejšie ľavicové projekty.

Problém je neoliberalizmus, nie Európa

Dezorientáciu cítiť aj z pôsobenia Delorsovej komisie (1985-1995). Na jednej strane Delors spustil viacero sociálnych programov, začal európsky sociálny dialóg a angažoval sa v prospech sociálnej charty EÚ, ale na druhej strane to bol práve on, kto definitívne ukončil európsku éru keynesiánskej politiky, pomáhal presadiť neoliberálny Jednotný európsky akt (1987) a opätovne naštartoval projekt voľného jednotného trhu, ktorý rozožral európsky sociálny model, stiahol na dno viaceré regióny Európy a zdecimoval nespočetné sociálne skupiny. Aby ma niekto neobviňoval z jednostranných ľavičiarskych interpretácií, netvrdím to ja, ale známa profesorka európskych štúdií Michelle Eganová, ktorá sa k ľavici v žiadnom prípade nehlási.

Maastrichtskou zmluvou (1993) sa potvrdilo, že Európska únia tu nie je preto, aby pomáhala ľuďom napĺňať ich sociálne práva, ale predovšetkým preto, aby liberalizovala trh a pomáhala kapitálu k vyšším ziskom. Nedávne rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v kauzách Viking (2007) či Laval (2007), podľa ktorých je voľný trh dôležitejší než kolektívne práva zamestnancov, sú len pokračovaním neoliberálneho trendu, ktorý sa začal niekedy v 80. rokoch. V tomto kontexte treba chápať aj vlnu euroskepticizmu, ktorá v ostatných rokoch zaplavila Európu. Integráciu už totiž neodmietajú len skupinky pobláznených nacionalistov či populistov. Nedôvera k EÚ má sociálne príčiny. Napríklad, podľa prieskumov bolo odmietnutie euroústavy vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005 dôsledkom toho, že ľudia sa zľakli neoliberálneho smerovania Európy. Oni vtedy neodmietli Európu, ale neoliberalizmus. A to platí aj dnes. Ľudia nie sú nahnevaní na Európsku úniu, ale na jej aktuálnu podobu, v rámci ktorej politici a inštitúcie čoraz viac hrajú podľa toho, ako píska kapitál a nie podľa toho, ako si želajú občania. Európa sa stále viac odkláňa od sociálneho škandinávskeho (prípadne rýnskeho) modelu a prikláňa k „banánovému“ modelu pinochetovského razenia – áno, v tom je hlavný problém. Mnohí si tento odklon EÚ od sociálneho štátu uvedomili až v čase krízy, ale tento trend sa nezačal včera. Začal sa už pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi a čo je najsmutnejšie, pri jeho spustení nestála len Nová pravica na čele s Thatcherovou; sekundovali aj dezorientovaní západní socialisti počnúc Delorsom, pokračujúc Tonym Blairom a končiac Gerhardtom Schröderom.

Éra kultúrnej ľavice

Čo prišlo po európskom neoliberálnom obrate z 80.rokov? Zhruba dve desaťročia bolo ticho. Globálny kapitalizmus zapustil korene, nadnárodné korporácie „žmýkali“ tretí svet, ekonomika rástla špeciálnym, takzvaným „jobless“ rastom (t.j. zisky korporácií závratne rastú, zamestnanosť tvrdošijne klesá) a hoci sa nožnice ekonomickej nerovnosti absurdne zväčšovali, vo svete politiky aj ideológie bezpečne dominovala Nová pravica. Sociálna demokracia v tom čase vymýšľala rôzne „tretie cesty“, ktoré vlastne boli iba mäkšou verziou toho istého pravicového neoliberalizmu.

V snahe odlíšiť sa od pravice sa socialisti „vrhli“ na kultúrne otázky, čo sa prejavilo najmä koncom 90.rokov a na začiatku 21.storočia. Z krátkodobého hľadiska projekt „(post)modernizácie“ ľavice priniesol ovocie. K moci sa dostala generácia ľavicovo-liberálnych politikov, ktorí na jednej strane dosiahli nezanedbateľné úspechy v rámci kultúrneho liberalizmu (napr. španielskemu premiérovi José Luisovi Zapaterovi či portugalskému premiérovi José Socratesovi sa podarilo zlegalizovať homosexuálne partnerstvá), ale v rámci ekonomiky a sociálnej oblasti boli socialisti často „neoliberálnejší“ než ich pravicoví kolegovia (podľa britského The Economist, ešte dnes nemeckí veľkopodnikatelia v dobrom spomínajú na „súdruha biznisu“ Schrödera, ktorý presadil drastické reformy, napr. Hartz IV.).    

Všade vládne pravica – čuduje sa niekto?

V tomto rozpoložení zastihla sociálnu demokraciu globálna hospodárska kríza. Dokým lídri západných socialistov pochopili, že pri alarmujúcej sociálnej situácii, rastúcej nezamestnanosti a pauperizácii obyvateľstva nie je najmúdrejšie stavať priority z kultúrnych otázok, za niekoľko rokov ich v Európe prevalcovala konzervatívna pravica. Výsledok? Spomedzi 27 členských štátov Európskej únie dnes vládne sociálna demokracia ako dominantná sila iba v jedinom štáte – v Dánsku. Ak to preženieme, sociálna demokracia je na tom štatisticky rovnako ako komunisti, ktorí vládnu takisto v jednom jedinom štáte EÚ (na Cypre vládne strana AKEL). V ďalších štyroch štátoch je sociálna demokracia súčasťou veľkej, resp. pravo-ľavej koalície (Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Írsko), pričom až na Rakúsko hrá v koalíciách druhé husle. (Formálne sú pri moci sociálni demokrati aj v Slovinsku, ale nie nadlho; v roku 2011 bola vláde vyslovená nedôvera a blížiace sa voľby vyhrá pravica.)

Prednedávnom sa socialisti „historicky znemožnili“ v Grécku, Španielsku a Portugalsku (prepady o desiatky percent samozrejme zapríčinila najmä dlhová kríza a drastické úsporné balíčky); v Británii zhruba 15 rokov nebolo celkom isté, kto vlastne reprezentuje ľavicu, či labouristi, liberáli alebo konzervatívci (až odchod do opozície labouristov konečne vrátil späť na ľavicové pozície) a v Nemecku sociálna demokracia „hartzovala“ s trpezlivosťou svojich voličov tak dlho, až kým sa rekordne neprepadla najskôr v celoštátnom a potom v regionálnom meradle (vo viacerých nemeckých krajských voľbách SPD zaznamenala 10-percentný prepad a ľavicová Die Linke ju najmä vo východnej časti Nemecka doslova prevalcovala). Obzvlášť bolí bezradnosť sociálnych demokratov vo Švédsku, ktorí v tomto štáte vládli nepretržite desiatky rokov, prakticky dlhšie než KSČ v Československu, no dnes sa prepadli na zahanbujúcich 25 % podpory a zmietajú sa vo vnútorných bojoch. V Maďarsku a Poľsku sa sociálna demokracia vytesnila na úplný okraj politickej scény; v Čechách a na Slovensku napriek víťazstvu vo voľbách vládu zložila pravica (na Slovensku sa azda situácia čoskoro zmení). Celkovo je sociálna demokracia v Európe v nezávideniahodnom postavení a celý tento trend len dokresľuje, že aj posledné voľby do Európskeho parlamentu (2009) socialisti na plnej čiare prehrali (prišli o vyše 30 mandátov).

Good morning, comrades!

Takáto zúfalá je dnes situácia sociálnej demokracie v Európe. Dôvod? Sociálna demokracia tridsať rokov spala. Naposledy bola „hore“ v sedemdesiatych rokoch, keď sa živo diskutovalo o participácii zamestnancov na chode podnikov, o výhodách plánovania a štátneho vlastníctva, o všeobecnom základnom príjme, o Tobinovej dani, o demokratickom socializme. Premýšľalo sa, tvorili sa vízie, vychádzalo sa z hodnôt. Odvtedy nič. Aby sa sociálna demokracia aspoň trochu prebrala, nezaškodilo by vrátiť sa späť k tradičným hodnotám a oprášiť staršie projekty, ktoré majú v európskej verejnosti stále silnú podporu. Zároveň má zmysel zradikalizovať ekonomické vízie a prenechať neoliberálne dogmy tým, čo sa vyžívajú v individualistickom kapitalizme, a teda pravičiarom. Našťastie, vyzerá to tak, že práve toto viacerí sociálnodemokratickí lídri konečne pochopili. Európski socialisti asi potrebovali naozaj padnúť na pomyselné dno, aby konečne znova začali pripomínať ľavičiarov. V posledných mesiacoch ich naozaj aspoň trochu pripomínajú.

Nebolo to tak dávno, čo Ed Miliband, líder britskej Labour Party, hovoril na straníckom kongrese v 2011 o škodlivom predátorskom biznise, ktorý treba spacifikovať. Oprášil projekt ekonomickej demokracie a participácie zamestnancov na chode podniku. Obhajoval kontinentálny sociálny model a hovoril o celkovej zmene kapitalistického systému. Pritvrdil aj francúzsky socialistický kandidát na prezidenta Francoise Hollande, ktorý o globálnom kapitále hovorí ako beztvarom impériu (žeby inšpirácia Antionom Negrim?), ktorý ovládol ekonomiku aj spoločnosť; chce vytvoriť štátnu banku, ktorá by kryla strategické projekty; hodlá zvýšiť dane pre najbohatších na 45 %; zastaviť „amerikanizáciu“ trhu práce a posilniť verejný sektor. Medzi francúzskymi socialistami navyše popri umiernenom Hollandovi čoraz väčší vplyv získava aj ľavicové krídlo na čele s charizmatickým Arnaudom Montebourgom, ktorý otvorene volá po „deglobalizácii“.

Tlaky zľava aj sprava

Britskí a francúzski socialisti nie sú jediní, kto prežíva prerod. Rakúsky sociálnodemokratický premiér Werner Faymann ako prvý oprášil Tobinovu daň, ktorú pod hlavičkou FTT (daň z finančných transakcií; financial transcaction tax) odrazu podporuje nielen európska sociálna demokracia, ale aj Barrosova pravicová komisia. Do čela švédskej sociálnej demokracie sa pravdepodobne postaví odborársky predák Stefan Lofven, čo by stranu mohlo konečne opäť vykloniť doľava, k sociálnym otázkam. V Nemecku sa síce na vodcovskú pozíciu v SPD pravdepodobne dostane centrista Peer Steinbrück (prípadne, iní dvaja centristi, aktuálny predseda strany Sigmar Gabriel či šéf poslaneckého klubu Frank-Walter Steinmeier), no aj tam sa diskutuje o novej ľavicovejšej vízii (pod názvom Dobrá spoločnosť), ktorej spoluautorkou je Andrea Nahles, tajomníčka strany. Dokonca aj sociálnodemokratickí „technokrati“ v Európskom parlamente konečne hovoria o sociálnych veciach, napríklad o riešení chudoby ako o akútnom probléme (dokonca sa odhodlali k predložení deklarácie na túto tému; očividne už ostáva len krôčik k socialistickej revolúcii...) a s keynesiánskym podtónom odmietajú úsporné balíčky (austerity) na úkor rastových programov (recovery)... Pravda, treba pre poriadok doplniť, že eurosocialisti popri tom podporujú aj spoločný boj EÚ a USA za liberalizáciu svetového obchodu, pretože – ako všetci vieme – voľný trh je základnou témou ľavice... Ale vážne: napriek rôznym odchýlkam možno skonštatovať, že medzi sociálnodemokratickými stranami v EÚ je citeľný posun doľava.

Napokon, sociálnej demokracii sa nemožno čudovať: k ľavicovejším riešeniam ju to tlačí zľava aj sprava. Naľavo sa objavili vplyvné sociálne hnutia (americké Occupy, španielske Indignados, radikálno-demokratické islandské občianske iniciatívy a pod.), napravo sa konzervatívci pokúšajú „kradnúť“ socialistom klasické témy (Angela Merkelová takto vzala SPD zavedenie minimálnej mzdy či zavretie atómových elektrární; Nicolas Sarkózy takto podporuje zvýšenie daní pre bohatých a harmonizáciu daní v Európe; David Cameron hovorí o solidarite, veľkej spoločnosti a dištancuje sa otvorene od thatcherizmu; napokon aj Iveta Radičová na Slovensku samu seba vykresľovala ako solidárnu a sociálnu političku). Sociálna demokracia sa musí posunúť doľava, aj keby nechcela. Otázka je, či to naozaj chce? A či jej ľavicový rozlet vydrží aj v prípade, že by sa presunula do exekutívy?

Nádej umiera posledná...

Veď áno, ozvú sa skeptici, rečičky sa hovoria, chlieb sa je. Kritici budú namietať, že socialisti vždy radi vykrikovali z opozície revolučné heslá a keď došli do vlády, „skutek utek“, spomeňme si na Mitteranda. Ale zdá sa, že už aj západní sociálnodemokratickí lídri pochopili, že majú možno historicky poslednú šancu, aby sa pozviechali a vrátili Európe sociálnu tvár (a sebe akúkoľvek tvár). Ak budú naďalej robiť takú istú politiku ako pravica, akurát s „proletárskejšími“ úsmevmi, skončia nadobro. A možno spolu s nimi skončí aj celý kapitalizmus. Pretože bez sociálnych kompromisov je neudržateľný a jediný, kto na týchto kompromisoch mal vždy reálny záujem, neboli neoliberáli, ale práve sociálna demokracia.

Už čoskoro sa ukáže, nakoľko to socialisti myslia vážne. Človek nemusí byť jasnovidec, aby predvídal vývoj v najbližšom čase (teda aspoň z hľadiska volebných výsledkov). O pár mesiacov budú mať vo Francúzsku socialisti prezidenta; v Nemecku už liberálov z FDP nevzkriesi ani zázrak a črtá sa ďalšia veľká koalícia CDU/CSU a SPD;  v Taliansku sa úradnícka vláda na čele s ortodoxným neoliberálom Mariom Montim dostane do úzkych a ľavica môže posilniť; v ostatných zadlžených južanských štátoch pohorí pravica tak isto, ako pohorela „sporivá“ sociálna demokracia; v Čechách, na Litve a na Slovensku sa k moci vráti ľavica... Ostáva len dúfať, že jednu zo svojich posledných šancí socialisti v Európe využijú a zahnú prudko doľava.

Inak si budú môcť spoločne zaspievať (pravdaže, každý v tom svojom jazyku): „S pánom bohom, ideme od vás, neublížili sme nikomu z vás.“ 

Foto: pes.org

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
30. január 2012, 05:46
na slovensku je dnes rekordna nezamestnanost a paradoxne, v uplynulom roku boli rekordne urody, napriklad cukrovej repy. cukornatost dosiahla svoje 100rocne maximum. napriek tomu lacnejsi cukor nebude. preco? lebo od EU mame nizke kvoty na produkciu cukru, na zaklade ktorych sme v minulosti museli zatvorit dva zo styroch cukrovarov. da sa predpokladat, ze v buducnosti budu zatvorene aj tie zostavajuce, lebo sa dostanu do problemov. takze bude este vyssia nezamestnanost a cukor budeme dovazat mozno z australie, ako zemiaky. kazda krajina je ina, ma svoje specifika. niekde sa dobre dari cukrovej repe, niekde bananom. u nas je vsak tradicne uspesne pestovanie cukrovej repy umelo obmedzovane. asi bude niekde chyba ktoru treba v co najkratsom case napravit...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 06:33
To už nenapraví ani Kristus v Brazílii, lebo ekosomári začali pestovať biopalivá čo škodia viac ako JE.FV je hriech a môžu hovoriť čo chcú vraj slnko im nahradí všetko. to je len polopravda a dalej to nekomentujem, lebo to predražuje celý zdoj elektroenergetiky... biosajrad "zotavuje" motory aut a je daleko škodlivejší ako ropa alebo JE. bioprodukty pracujú progresívne tda ťažia z pôdy maximum a tá už nevládze produkovať viac. teda ju hnoja umelým hnojivom atd... a neviem ktorý hlupák na pôdu povedal, že sa dá zber úrody robiť aj 2-4 do roka iba ak tak na planéte opíc, ale nie na zemi.....ekoboháči. teda používajú lac. pracovnú silu v treťom svete. a miesto pláce im dajú žuť koku a tú požívajú do kozmetických prípravkov. ta isto ako aj klobásový jed botulotoxín. Och,keby sa len niekto zašiel pozrieť do fašistickej Vichy a jej kozmetika ako produkuje vraj zdravú kozmetiku. pričom používajú tú najagresívnejšiu "druidformu" prípravy. tí čo nevedia nemusia vedieť, "driud" je zmiešaná zmes prvkov, ktoré sa dostávajú do tela človeka a produkujú agresívne toxíny. ale to sa nesnmie písať, lebo prírodná kozmetika je zložka ludí čo parazituje na lac. prac. sile... majú postavené biodomy čo domy hotové paláce s najnovšou PC technológiou a majú ten naj komfort len pre pár vyvolených. majú súkromné nadácie a predajcov čo ani nevedia z čoho je produkt vyrobený pričom bohatnú len jednosmerne a ludia kupujú a kupujú. to isté je čínska farma lieková blamáž. ved ju predávajú mimo lekární a mimo kontroly na liečivá. a predávajú ju lekárnici, lekári aj sestry a pod.....Česť výnimkám a netýka sa to všetkých čo pracujú pre nadnárodné korporácie....A to už ani nekomentujem Tibet a ich falošnú hru na mníchov a pokorných uspávčov hadov, lebo Himaláje už ničia úplne najmä horolozci a magory čo nevedia čo od dobroty robiť. pričom donútili tam urobiť aj letisko len aby mohli tam liezť turisti., ale Himaláje už sú pripravené aj inak majú laboratóriá, o ktorých sa nevie nič ale modifikácia DNA človeka a rastlín je už dávno uchovaná práve tam len a len pre bohatých a vplyvných ludí v politiky. mnísi vraj chránia kameň mudrcov figu borovú kameň mudrcov chránia tam bohatých čiže 1% im je bližšie ako ich košeľa. a ako je vydrancovaná celá Čína len preto, že museli robiť PC nosiče pre západ a USA. ved materiál na PC je ten najviac krvou poznačený v celej histórii ľudstva...
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
30. január 2012, 07:34
...viem však, že slovenská soc.dem. sa posúva doprava. Ochrana neľudského 2. piliera, zachovanie súkromných zdravotných poisťovní, návrh pseudoprogresívnej dane, atď. atď... A program Smeru k týmto voľbám? Čítajte vyše 40 strán, ak máte trpezlivosť. A hľadajte ľavicové kroky. Ak nájdete, podajte mi správu (hovorím o systémových zmenách). A ešte jedna poznámka: je veľmi smutné, že soc.dem. strany sú doľava tlačené. Oni totiž majú byť ťahúňom - ak to myslia úprimne.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
30. január 2012, 07:50
Áno, máte pravdu, že takmer 30 rokov bolo "ticho" v sociálnej dmokracii z hľadiska nejakého ideologizovania, ba sociálni demokrati sa tuším pod vedením Williho Brandta vzdali v 80.rokoch cieľa vybudovať socializmus ako spoločensko-ekonomickú formáciu.

Tomuto rozhodnutiu ich akoby "oprávňoval" vývoj v tábore centrálne plánovaných socialistických ekonomík, ktoré narážali pri svojom rozvoji na mnohé špecifické problémy v čase, keď sa trhová ekonomika rozvíjala oveľa prudšie a produktivita rástla rýchlejšie. Vzhľadom na cieľ zabezpečovať výdobytky sociálneho štátu za kapitalizmu hlavne a predovšetkým rýchlym hospodárskym rastom sa zdalo, že cesta vpred je nekonečná a bude stačiť dohliadať na plnenie štátnych dohôd a sociálny zmier a ostatné pôjde samo.

No nešlo, prvých 20 rokov po reštaurácii kapitalizmu v postsocialistických krajinách sa všetko to padanie a uťahovanie opaskov pripisovalo nutnej reštrukturalizácii a konverzii na trhovú ekonomiku, až po roku 2000 sa zrazu zistilo, že nič tak ľahko nepôjde a Tony Blair začal vyhlasovať "tretiu cestu", ktorej sa chytili mnohí ďalší predstavitelia sociálnej demokracie.

A dnes, ke´d sa dostal globálny kapitalizmus do systémovej krízy, sociálni demokrati sú takmer jedinou politickou silou, ktorá nie je založená na nejakej ideólógii, je síce pragmatická, ale v tom svojom pragmatizme uskutočnila priveľa "prešľapov" voči pracujúcim, čím stratila svoj vplyv v mnohých európskych krajinách.

Nuž čo, bude treba doplniť silne organizovanú politickú silu tou funkčnou a správnou ideológiou. Ale akou?

Ľuboš, Vy viete pekne "oprašovať" myšlienkové schémy,oprášili ste Marxove myšlienky, čím sa má ideológia sociálnej demokracie zaoberať dnes?
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
30. január 2012, 08:06
V dnešnom Jetotak je skvelý článok M. Havrana ml. V závere je veta "...dnešná ľavica prijala pravidlá sveta, proti ktorému mala bojovať". Trefnejšie sa to napísať nedá. Ľavica jednoducho neponúka alternatívu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 08:19
Tzv. tretia cesta Tonyho Blaira bola "trójskym koňom" v ideológii a najmä politike sociálnej demokracie. A napriek jej v podstate krachu sa našli epigóni, ktorí sa ju snažili napodobniť...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 08:22
To predsa obaja vieme, akurát, že politici to nevedia.
Ak by totiž hlásali zmenu režimu, napochodovali by cudzie armády. Rozbité líbyjské mestá sú tou výstrahou pre "úchylku zľava".
Ak budú ponúkať sociálny štát v podmienkach hypermobility kapitálu a nárastu ziskov virtuálneho kapitálu globálneho kapitalizmu, kde štátny rozpočet hlavne dbá na splácanie zadlženia z predchádzajúcich 20-60 rokov, tak to budú viac na smiech ako utopisti s heslom "žiadny štát".

Ale poďme sa baviť o tom, čo bude PO KAPITALIZME a či tu nemá čo ľavica ponúknuť.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 08:30
Držím palce, podávam priateľskú ruku a želám nám všetkým čo najviac ľudí s takýmito názormi vedúcimi k zlepšeniu postavenia ľudí a nie nadľudí, čo už nie sú rovní, dokonca ani rovnejší, ale prinajmenšom bohorovní. V minulosti sa takéto typy vždy vyskytovali, vládli, ale nakoniec priamo dopomohli k "zavŕšeniu", vlastne pádu toho typu civilizácie. Aj tá naša padne. Otázka je kedy a čo bude príčinou. Aj hviezdy zhasnú, ale v prípade našej dnešnej civilizácie nebude možné povedať, že "ale tie hviezdy predsa svietili". Nie, nesvietili, ale oslepovali...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 08:39
Už by bolo načase, vlastne je to oneskorené o celé desaťročia. Starého Karola Marxa "samospráva" by mala byť najjednoduchším a najlepším a pritom trvalým riešením. Máme ju už akú-takú na úrovni obcí, miest, krajov, bývania (spoločenstvá vlastníkov). Minulý režim ju síce deklaroval, ale v podstate neurobil pre ňu ani len minimum - viď problémy s federáciou v ČSR. Teda, myslím, že riešenie existuje, len ho treba pochopiť, uznať a chopiť sa ho. Na občianskej úrovni, pretože pre politickú špičku by to bola smrť ich kariéry a mamonárstva... Alebo sa mýlim. To by však bola veľmi zásadná mýlka, ktorá by už asi nemala žiadnu alternatívu, hádam iba okrem otroctva.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 09:12
Tretia cesta bola predsa uspesnou v skandinavskych krajinach v case, ked Gorbacov dohodol s Reaganom rozsiahle zmeny spolocenskoekonomickych formacii v strednej Europe. Bol to jeden z mnohych politickych omylov tohto urecneneho politika, ze nieco take sa presadi aj v postsocialistickych krajinach. Namiesto prosperujucej Tretej cesty ovladlo celu europu to najhorsie co moze byt - pravicovy neoliberalizmus. Kapitalizmus prestal byt konfrontovany so socializmom, utrhol sa z retaze a zacal nivocit sam seba skrze svoju nenazratost, hlavne v bankovnictve, vo financnictve. Tretia cesta skoncila, neodolala naporu migrujuceho kapitalu a migrujucich podnikatelov, ktori zacali platit dane tam, kde to bolo pre nich vyhodnejsie. to vsetko a niektore dalsie faktory viedli k hospodarskej krize. ako z toho von? Lavicove europske strany maju v tychto podmienkach len jednu alternativu - zabocit prudko dolava. Hadam to urobia. Ocakavat ze tento krok solovo urobi strana SMER kym na to nebudu vytvorene nevyhnutne predpoklady, je nespravne. strana SMER je uspesna vdaka tomu, ze berie do uvahy realitu taka aka je. Meciar sa pokusil o vlastnu slovensku cestu a ako dopadol. teraz sa o nieco podobne pokusa Orban - ak sa nic nezmeni, tak mu rychlo vykrutia krk...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 10:27
Toniku.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 14:39
Vážení prúser socánov je v tom, že dovolili a dokonca nevedomky podporujú totálnu elimináciu reálnej, na znalostnom náskoku založenej konkurencie. Ak čokoľvek čo vymyslíte a chcete zaviesť do praxe nie je "finančne konkurencieschopné" tak to nepresadíte. SMER nemá intelektuálnu základňu na pochopenie tohoto fenoménu a preto ani nevedia čo by s tým mali urobiť. Modrí dokázali cez média presvedčiť takmer celú spoločnosť, že kto je červený je blbý a ešte aj zlodej. A ani GORILA s tým nateraz nevie pohnúť. Modrý nakoniec presmerujú GORILU do radov červených a potom budú červení blbí, zlodejskí a ešte aj ZÁKERNÍ.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 15:14
ja len doplním možno by pomohlo pamätníkom z československej výpravy lekárov, ktorí boli unesení a týraní talibanom. možno by to pomohlo aj mladým vidieť rekonštrukciu ich výpovedí po návrate do vlasti. ako to prežívali a čo si museli vytrpieť. to už nik nechce vedieť lebo mulikultur. sa musel dodržiavať aj za cenu hazardu na ľudských životoch. toto už kedy skončí tento terorizmus náboženskej vojny?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 15:59

"...viem však, že slovenská soc.dem. sa posúva doprava. Ochrana neľudského 2. piliera, zachovanie súkromných zdravotných poisťovní, návrh pseudoprogresívnej dane, atď. atď... A program Smeru k týmto voľbám? Čítajte vyše 40 strán, ak máte trpezlivosť. A hľadajte ľavicové kroky. Ak nájdete, podajte mi správu (hovorím o systémových zmenách). A ešte jedna poznámka: je veľmi smutné, že soc.dem. strany sú doľava tlačené. Oni totiž majú byť ťahúňom - ak to myslia úprimne." Imrich Juhár

**********************************

Pán Imrich Juhár, v tých cca 40 stranách nenájdete nič, čo by čo len naznačovalo výraznejšie ľavicové kroky! Dala som si tú úmornú námahu, aby som to s nemalým odporom dokázala vôbec dočítať do konca. Smer splní takýto volebný program a ani nepohne prstom pre proletariát! Asi sa poučil z nesplnených sľubov, okradnutým klientom nebankoviek za Schmognerovej, ktorých v r. 2006 chcel odškodniť za chyby SDĽ s ktorou sa Smer zlúčil. Ostalo len pri Ficových sľuboch a poriadne naštvaných podvedených klientoch! Tak teraz nesľubuje už vôbec nič, okrem kozmetických úprav daní o 3-5%, čo je úplne na smiech! Z toho neuhradí ani úroky na štátnom dlhu so zvýšenou úrokovou sadzbou!

Už niekoľko mesiacov tvrdím to isté: Smer je centristická strana, ktorá už nemá ani ľavicový populistický program!!! Bože, ale hlboko kleslá sociálna demokracia na Slovensku!

Každý kto tvrdí niečo iné jednoducho klame sám seba, alebo zavádza ostatných!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 16:28
bol celkom dobry film. ze takyto vykrik zo seba dostane aj nejaka diskuterka s pipikom moze byt dokonca zdrojom vseobecnej veselosti...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 16:30
co na tom, ze SMER neprivatizoval. ked su na slovensku ludia, co uverili Dzurindovi, uveria aj takemuto presmerovaniu. zostava len dufat, ze ich bude co najmenej...
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
30. január 2012, 16:37
?Po revolúcii v roku 1989 pri presadzovaní liberálnej politiky boli sme úplne naivní a náš diskurz vychádzal v tom čase z klasického liberalizmu a bol poriadne neefektívny. Nebol to len maďarský problém. Od Sibíri po Prahu, od Alma-Aty po východný Berlín, bol problém rovnaký. Ekonomika sa netransformovala ale deštruovala. Neprišli sme s novým kapitalizmom ale s čiernou dierou. Bola to jedna z demonštrácií deštruktívnej sily kapitalizmu. Metódy boli rovnaké, aké môžeme vidieť inde vo svete ? škrtanie, outsourcing, privatizácia a sociálny dumping. Zahraničný kapitál prišiel a hľadal spotrebné trhy, zatváral výrobný priemysel, ktorý kupoval takmer za nič. Všade, najmä vo výrobnej sfére sa strácali pracovné sily ale tu sa stratil celý spôsob života. Celkom úspešné družstevné poľnohospodárstvo prakticky zmizlo. Tu sme mali kvalitatívnu zmenu, v ktorej sa strácala celá kultúra. Nebolo to niečo lepšie, niečo čo možno nazvať zmenou ale koniec hospodárstva ako takého. Na začiatku 90-tych rokov to bola úplná katastrofa. A zatiaľ sme my, elita na vrchu toho všetkého, oslavovali triumf slobody, otvorenosti, plurality, fantázie, radosti atď.

http://blisty.cz/art/48905.html
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 16:58

"...tretia cesta ako trojsky kon?

Tretia cesta bola predsa uspesnou v skandinavskych krajinach v case, ked Gorbacov dohodol s Reaganom rozsiahle zmeny spolocenskoekonomickych formacii v strednej Europe. Bol to jeden z mnohych politickych omylov tohto urecneneho politika, ze nieco take sa presadi aj v postsocialistickych krajinach. Namiesto prosperujucej Tretej cesty ovladlo celu europu to najhorsie co moze byt - pravicovy neoliberalizmus."anton b.

*****************************

Na tieto keci sa nedá inak reagovať, le tak, aby ste si sadli na zadok na poriadne dlhú dobu a prečítali si s porozumením od autora tohoto článku knihu Späť k Marxovi???

Zamrajte sa najmä na hlavného ideológa tretej cesty Anthony Giddensa!

Odporúčam vám prečítať si aspoň str. 58,59,95,113,188 z Blahovej knihy.

Nič ma nevie viac vytočiť ako ospravedlňovanie Giddensovských drístov ako napr. "neoliberalizmus s ľudskou tvárou!"(str. 95) (Ktorý nemá absolútne nič spoločné s Dubčekom!!!) Len veľmi nápadne primpomínajú "sociálne cítenie" libertiánov!

Giddens nazýva tretiu cestu "takou pani Thatcherovou bez kabelky"! str.59

Základom tretej cesty je, že "sociálny štát už nemá aktívne zasahovať do trhových procesov, ale naopak má byť organizovaný podľa trhových vzorov" str.58

Takže zhrnuté a podčiarknuté, ten marazmus v ktorom práve žijeme pod dvoch Dzurindových vládach (prvej Mikyho s SDĽ) a tretej vláde Smeru s "kleptofašistami" je tu naplno zrealizovaný v tzv. Giddensovom modele asociálneho štátu tretej cesty!!! Takto tu máme po Mečiarovej rabovacej krutovláde na purpurovo (modročerveno)vymaľovaný aj"asociálny štát na báze laissez-faire"alla Giddens

Hlavne, že tu máme na každom kroku čítame nič nehovoriace heslá ako: "Ľudia si zaslúžia istoty a štát, ktorý chráni". Ale koho? Tých pár "vyvolených" z politbyra zo Súmračnej???

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. január 2012, 17:04
nemozem s nim nesuhlasit a asi nebudem sam. nehrajte sa na marxistu, pan ingo, vy ste len provokater ktory sa tu snazi zavadzat a klamat mierumilovnych, nevinnych diskuterov predstieranim marxistickeho presvedcenia...
Obrázok používateľa Anonymný
#7
(neuvedené)
30. január 2012, 17:10
ako taki ...neublizil som... spievat nemozu.Ublizuju uz takmer 1OO rokov celemu ludstvu svojou neschopnostou vytvorit zivotaschopny model spravodlivejsej spolocnosti.Ublizuju ludstvu svojou kolaboraciou s pravicou a nesu spoluzodpovednost za vicinanie pravice.V poslednych rokoch sa lisia od praviciarov len lavicovejsou retorikou a po vystriedani pravice pri moci pokracuju v jej devastacnej cinnosti.Priam prototipom tohto typu laviciarov bol Tony tretia cesta,ktora viedla do Iraku...Je velmi smutne ak ju treba tlacit tam kam by sama plnou parov mala tahat.Ako je napisane vyssie. PES sa uz desatrocia kruti za vlastnym chvostom.Ani sam nevie ci je to v smere hodinovych ruciciek(vpravo), alebo proti nim(vlavo)Problem vsak nie je v socialnych demokratoch, ale v systeme ,ktory buduju.Ten ich pretvara na obraz svojho strocu.Pravice.

Stránky

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama