Deti revolúcie
Sú špinaví a zarastení, sú však slobodní a častokrát aj zmierení so svojím životom. Tak, ako tuláci, o ktorých písaval Maxim Gorkij vo svojich románoch a poviedkach. S úplnou ľahkosťou, z ničoho nič opustia miesto svojho momentálneho „bydliska“ a zakorenia na chvíľu o desiatky až stovky kilometrov na inom mieste, na inej stanici, alebo pri inom kontajneri. Sú to „deti revolúcie“ a každému sú na obtiaž, každý by sa ich najradšej zbavil.
„Domovské právo“ pre bezdomovcov
Komu je to príjemné, ak si dáte v Bratislave na Miletičovej klobásu, alebo v Prahe na nádraží „buřt“ a vidíte, ako vás pozorujú hladné oči človeka bez domova a ako ten človek s napätím očakáva, že všetko nedojete, nedopijete alebo nedofajčíte. Spomenul som Prahu aj preto, lebo počet našich bezdomovcov pravdepodobne o niečo narastie. Tam na magistráte sa už celkom vážne rozhoduje o tom, že, Praha bude trpieť na svojom teritóriu už iba vlastných bezdomovcov. Znamená to, že tých mimopražských, teda aj slovenských ľudí bez domova budú vracať do vlastných regiónov a teda aj vlastných krajín. Navrhol to námestník primátora, poslanec za ODS Ivan Kabický a argumentuje hlavne tým, že v tridsiatych rokoch minulého storočia sme tu už mali tzv. domovské právo. Je to dosť presvedčivý argument, pretože podľa pánov z ODS, pokiaľ viem, nemôže byť nič zlého na tom, čo tu bolo za čias Masaryka.
O zavedení „domovského práva“ budú potom musieť pouvažovať napr. aj na magistráte v Trnave, pretože ako píše Nota Bene, tu zasa zaznamenali väčší počet bezdomovcov z Čiech. O kriminálnikoch, zlodejoch, násilníkoch, prostitútoch a prostitútkach sa až tak nehovorí, pretože títo sa o seba vedia postarať a majú aj strechu nad hlavou.
Smutno je človeku na duši pri pohľade na „deti revolúcie“, ku ktorým sa ich matka „revolúcia“ zachovala tak nezodpovedne. Zrodila a opustila ich, tak ako rodia a opúšťajú deti krkavčie matky. A pritom aj títo ľudia v 89. s nadšením štrngali kľúčmi a mrzli na námestiach. Uverili, že: „Ak nám bude ťažko, pomôže nám Kňažko.“
Poslušné a dobré „deti revolúcie"
Máme však aj iné „deti revolúcie“, no k tým už bola ich matka oveľa štedrejšia. Dostatočne štedrá k ním bola aj dosluhujúca vláda Ivety Radičovej. Neviem, podľa akých kritérií hodnotili ministri tejto vlády „zásluhovosť“ svojich pracovníkov, no určite nie podľa toho, koľko je u nás nezamestnaných, koľko máme ľudí bez domova... Ak by mali vo svojich kritériách aj takéto celkom prirodzené ukazovatele, určite by nemohli na vianočných a novoročných odmenách vyplatiť pre tzv. svoje „piliere“ až 28 miliónov eur. A to ešte nikto nespočítal, aké odmeny si poodnášali starostliví oteckovia a mamičky z radov nominantov, ktorí sa pousádzali v tých najlukratívnejších korytách v tomto štáte.
Prípad Gorila iba potvrdzuje to, čo ľudia dávno tušili a čo už vlastne aj svätý Augustín povedal - za každým miliónom je hriech alebo zločin. Je to o ľuďoch, ktorí nikdy nebudú mať dosť, pretože im priam diabol našeptáva do uší... Ešte, ešte... aby si mal viac ako tí ostatní... Už teraz je to zaujímavé čítanie, hotový „besceler“, v ktorom sa pohybujú opičky, opice i gorile. Dokonca už i Gorily so striebornými chrbtami...
O živote na ulici z prvej ruky
O svojich skúsenostiach zo života s „deťmi revolúcie“ sa prekvapujúco rozpísal Peter Sorák vo svojej práve vychádzajúcej knihe Pouličný diviak. Kniha vychádza prostredníctvom Trio Publishing, je o bezdomovcoch a jej garantom je známy slovenský spisovateľ Daniel Hevier. Zrodil sa nový Maxim Gorkij, ktorý sa stal uznávaným klasikom aj preto, že dokázal zaujímavo a presvedčivo písať o ľuďoch bez domova?
Peter Sorák, strávil na ulici ako bezdomovec desať rokov. Najčastejšie sa pohyboval po uliciach starého mesta v Bratislave, kde ponúkal okolo idúcim Nota Bene. Teraz napísal knihu o bezdomovcoch, ku ktorým sa ich matka „revolúcia" zachovala ako veľmi zlý rodič. Oveľa horšie, ako k tým, ktorých mená zatiaľ iba figurujú v spise Gorila. Už teraz však s mimoriadne veľkým ohlasom vo verejnosti.
Na snímke: Graffiti v podchode na Trnavskom mýte v Bratislave.
Foto: Emil Polák
Reagujte na článok
Komentáre
ten nazov nie je prave najvystiznejsi kvoli tomu, ze to v 1989 ani tak velmi nebola revolucia, skor pravicovy prevrat vo vnutri (vo vedeni) vtedajsich dezorientovanych komunistickych stran. ako to uz niekde padlo, skor by sa hodil nazov - "Havlove deti", ako pokracovanie k pouzivanemu oznacovaniu - "Husakove deti"
"Praha bude trpieť na svojom teritóriu už iba vlastných bezdomovcov. Znamená to, že tých mimopražských, teda aj slovenských ľudí bez domova budú vracať do vlastných regiónov a teda aj vlastných krajín."
***************************
Takže toto sme tu už nemali od konca II. Svetovej vojny, aby dochádzalo k repatriácií obyvateľstva medzi krajinami, či dokonca medzi obcami a mestami. Pritom je to úplne jedno, či to nazveme "domovským právom", alebo násilným navrátením pôvodného obyvateľstva tam odkiaľ prišli.
Autorovi zrejme nenapadlo, že by bolo dobre sa okrem odmien svetských ministrov a vysokých štátnych úradníkov pozrieť sa na to ako sa nakladá s 37 miliónmi eur určenými pre cirkvy a náboženské spoločnosti?
Podľa môjho názoru sa jedná aj o otázku "kultúry" národa, či náboženské uvedomenie si prvoradej úlohy cirkví, ktoré spočívajú v charitatívnom postaraní sa o tých najnúdznejších a to nielen teraz v -15 - -20°C mrazoch.
Jeden zamrznutý človek a dokonca pred vlastným domom zrejme nie je najjasnejším mementom?
Navyše si treba uvedomiť, že cirkvy v rámci reštitúcií získali obrovské majetky, ktoré by mali zhodnocovať pre blaho náboženskej komunity, či farnosti! Tzn. sýtiť z ich výnosov hladných, obliekať ich, poskytnúť im strechu nad hlavu, dať im primeranú prácu v komunite, aby si mohli zarobiť na živobytie atď.
Ak sa vie napr. jeden kňaz Maroš Kuffa zo Žakoviec postarať o viac ako 200 núdznych, tak potom čo robí tých zvyšných 1600 kňazov, ktorí žijú z našich daní??? Viac napr. na:
http://liptov.sme.sk/c/6184998/marian-kuffa-mozem-byt-drsny-ale-nie-nelaskavy.html
Najmä ak máme napr. v Bratislave cca 1300 bezdomovcov, alebo v Košiciach 700 bezdomovcov atď.
Nezdá sa vám, že nielen ministerstvo sociálnych veci zlyháva, ale najmä cirkvy?
Nakoniec, prosím pekne o úprimné zamyslenie, kto vie zdokumentovať alebo aspoň zaspomínať, či boli bezdomovci a tuláci v uliciach pred mesiacom november 1989?
Ešte v polovici roka 1990 tu takých ľudí nebolo, prvá vlna bezdomovcov sa začala vytvárať po prvých privatizáciách a prepúšťaniach zamestnancov v jeseni 1990, keď niektorí ešte iba jednotlivo neuniesli svoj osud, takouto známou predstaviteľkou bola žena s taškami tújajúca sa na Šafárikovom námestí, inak kedysi významná administratívna pracovníčka Bytového družstva Bratislava I., ktorá prišla o prácu, o miesto, vyhodili ju z bytu a "preskočilo jej to v hlave", takže z pravdepodobne inteligentnej a civilizovanej ženy i keď asi prísnej a nepríjemnej v úrade na Bytovom družstve sa stala troskou prežívajúcou život na Šafku a noc v petržalskom Sade J.Kráľa. Nie je mi známy jej ďalší osud. Ale plne chápem, že "ľud obyčajný" sa jej vyhýbal, možno pre niektorých antikomunistov predstavovala "starú štruktúru" a "dopriali" jej ten osud. Neviem ako skončila, ale bola medzi prvými od roku 1990...
A dnes sú týchto osudov tisíce, nespadli z neba, sú to často neľudsky kruté osudy obyčajného človeka za kapitalizmu, v rozvinutej demokracii, ktorá "umožňuje" až takú slobodu, ktorá dovolí ľuďom neriešiť osudy iných, odvrátiť sa a opovrhovať. Prečo asi?
U mnohých sa do ich postojov premieta aj politická opozícia voči systému, nakoniec, odmietavý postoj voči systému v sebe vždy zahŕňa aj politickú pozíciu. A u niektorých môže ísť o priamu politickú opozíciu voči systému.
Len sa ťažko preukazuje, pretože kapitalizmus zvalí zodpovednosť na trhový systém, politický systém akoby s tým nemal nič spoločné. Vyrobí z vás nezamestnaného, pošle vás pod most a problém opozície si elegantne vyrieši. Kto kedy skúmal, koľko ľudí zo spoločenskovedných pracovísk skončilo ako nezamestnaní po r. 1989?
Môžete byť hoci špičkový humanitný vedec, ak sa nepodriadite systému, ale budete produkovať práce nehodiace sa záujmom kapitálu, odreže vás od zdrojov, jeho médiá odmietnu uverejňovať vaše štúdie a skončíte pod mostom. Alebo sa musíte začať živiť niečím úplne iným a tým vás zase odreže od možnosti teoretickej práce.
Pod krytým stĺporadím v samom centre Bratislavy na Kúpeľnej ulici č.8 stáva, kričí, pije a čurá už niekoľko rokov denne zhruba od 15:00 do zhruba 19:00 hod istá Mona Šipošová, dnes asi 40-ročná Rómka, pričom obyvatelia domu ju nemajú absolútne šancu podľa demokratických zákonov odtiaľ dostať preč.
Nie je to totiž klasická bezdomovkyňa, má občiansky preukaz s bydliskom na Dobrovodského 1, čo je hneď za rohom, (ale asi tam nemá možnosť bývať), svoj "štand" si osvojila živočíšnym spôsobom zvierat značkujúcich svoje teritórium pachom, cikancami a neporiadkom hneď pri skrinke plynového rozvodu (a plynárom to nevadí), nepomohlo ani viackrát oznámenie na mestskú políciu (ktorá má stanovisko hneď za rohom na Medenej ulici), lebo i keď ju odvedú. o deň nesôr je tam znova, nepomohlo ani podanie trestného oznámenia obyvateľky z vchodu o tom, že bezdomovkyňa ju napadla ( lebo štátna polícia už viackrát vypočúvala tam bývajúcu obyvateľku, ale nikdy nezbalila "Monu") a "priateľská rada" znela, "skamráďte sa s ňou", respektíve na priamu intervenciu u náčelníka polície na Obvode I na Štúrovej ulici ( dve ulice ďalej) bola vyslovená vyhýbavá odpoveď, že kým "tá" nič nevyvedie, tak ju zbaliť nemôžu...
Hanbou je, že v tom vchode na Kúpeľnej ulici č.8 v bratislave býva i primátor mesta Bratislava Milan Ftáčnik a vraj je aj on bezmocný... aspoň takto mi to osobne povedal, keď som intervenoval ako sused i ako známy. Nechcel som to zverejňovať pred komunálnymi voľbami, MIlan sa primátorom stal a je perfektný, ale tento sporný prípad MONA nevie riešiť ( posúďte sami). Čudujem sa mu ľudsky, pretože ve´d i on ako starosta musí minimálne dvakrát ísť z brány a do brány a ten svinčík tam azda vidí. Iste, MONA je prefíkaná, len čo ho náhodou zbadá, už odtiaľ maže, ona veľmi dobre vie, kto je to Ftáčnik...
Sme trpezliví ľudia, nakoniec, ostatní obyvatelia vchodu už rezignovali, vyčkávajú - ich sused je predsa primátorom, z MONY sa stala podľa mňa nepríjemná politická skúška starostu hlavného mesta Bratislavy a nerieši to ani po (koľkých to už? mesiacoch od svojho zvolenia).
Ja MONU Šipošovú osobne poznám, jej rodičia pôvodne za socializmu žili vo vchode a viem, že ako dieťa tu bývala i ona. Lenže, socializmus už dávno skončil, rodičia sa buď odsťahovali, pomreli, alebo predali byt ( byt je plne obsadený riadnou inou rodinou) a MONA pravdepodobne s poškodeným vnímaním a viac-menej psychicky chorá, má utkvelú predstavu, že tu dolu na Kúpeľnej 8 býva. Nie je to typický bezdomovec - vždy má cigu, má mobil a diskman či MP3, slúchadlá na ušiach a vyhulákava sa na celú ulicu, pije čúčo a "obdivujú" ju všetci japonskí i rakúski turisti kráčajúci od osobného prístaviska cez Kúpeľnú ulicu do historického centra mesta. Nemyslím, že by to bola dôstojná nástupkyňa Schone Nácího, ktorý má sochu na Korze. Ten bol pekne oblečený, slušný a - nesmrdel.
Dlho som váhal, či (už a konečne) zverejniť tento sporný prípad sem na internet a do webu ľavicového Slova. Poraďte prosím. A možno tajne dúfam, že jej primátor apoň teraz po zverejnení pomôže. Lebo iné je byť ľavičiarom a iné je zodpovedať za mesto a jeho poriadok, Tu v poriadku niečo nie je.
A/alebo si máme počkať na tragédiu? Umrznutie MONY, alebo na to, že niekomu smrteľne ublíži?
Nebude už potom neskoro, MIlan?
môžem sa pochvalne vyjadriť, že jeho chlapci už s Monou na Kúpeľnej hovorili, neuspeli, sám riaditeľ mi nakoniec smutne povedal, že keďže je občianka Mona Šipošová podľa občianskeho preukazu s trvalým bydliskom o ulicu ďalej, nemajú právo "ju zobrať", ba dokonca nemajú ani právo ju ubytovať ( nie je to bezdomovec) a tento osobitný prípad mám ja (sic!) riešiť priamo s primátorom mesta.
V príspevku som Milana Ftáčnika označil za starostu, ospravedlňujem sa, Milan je primátor, muž vplyvný rovnako ako starosta New Yorku.
Medzitým som sa dozvedel, že DePaul a primátor už spolupracujú a riešia bezdomovcov, no ale tento prípad... nakoniec, pani Tatiana Rosová je starostkou Starého mesta Bratislava I. a kanceláriu má tiež "za rohom" na Vajanského nábreží... a nielenže sa nezaujíma, ale nikdy nemá ani čas na teké taľafatky.Neviem, zdá sa mi to smiešne, že TU SA AKOSI NIČ ROBIŤ NEDÁ.
Aby som Vás pobavil, tiež som tu "odmalička" býval a žil, dokonca parkoval so starou otcovou škodovkou, dnes sú tie miesta verejného parkovania sprivatizované a musíte tam zaplatiť pokutu, ak sa postavíte napríklad Mone oproti autom ku chodníku, že by ste si ju prípadne odfotili, pohovorili s ňou. Mne dá polícia pokutu, lebo porušujem zákon, Mona tam stojí a nik s ňou nepohne.
Čítate to po celom Slovensku, je niekde liečebňa, kam by mohla prísť Mona liečiť svoj problém?
Ale rád som pomohol komunikácii tohto problému.
"Mne dá polícia pokutu, lebo porušujem zákon, Mona tam stojí a nik s ňou nepohne.
Čítate to po celom Slovensku, je niekde liečebňa, kam by mohla prísť Mona liečiť svoj problém?
Peter Zajac-Vanka
---------------------------
Zaraza ma Myslitel,ekonom s ambiciou menit svet si nevie rady s jedinym banalnym problemom ,ktoreho nositelom je jedna jedina romka. Cim to je ? Ty tomu rozumies?
Chatyv Alkov
*************************
Tá Mona nemá žiaden problém, či chorobu, ktorú by si mala v nejakej liečebni liečiť
Má len hromadu IQ-áčov z BA okolo seba, ktorí ju nechápu.
A ani nemôžu, pretože nemajú žiadnu empatiu, žiadnu zodpovednosť, žiaden súcit s blížnym v núdzi!
Trochu odbočím. Pred časom mi hodili do schránky noviny s predvolebným programom SDĽ. Tam majú tiež ultra špecialistu na cigánsku otázku, ktorý sa volá JUDr. Cyril Betuš. Je to to indivídum, ktoré chcelo zrušiť Luník IX. Ten teraz to dementuje a vysvetľuje, že to chcel len posunúť vyššie na magistrát mesta Košice. Zrejme sa tiež domnieval, že to nie je jeho problém (ako PZV), ale primátora R. Rašiho, podobne ako M. Ftáčnika v BA, ktorí mali byť spasiteľmi všetkých cigánov a bezdomovcov?
Väčšiu hodnotu má pre nich zatúlaný pes ako chudobný človek v krajnej núdzi! K tomu mešťania v metropol prejaviť väčší súcit ako k človeku.
A to si hovoria ľavičiari???