O mesiac sú voľby - zasa "vyhrá" pravica?

Bez ohľadu na ideologické nutkanie voličov je veľmi pravdepodobné, že ľudia si pred urnami položia otázku: chceme tu mať chaos, napätie, neustále vnútorné škriepky a nestabilitu, alebo relatívne pevnú, stabilnú vládu s jasným a uceleným programom a ponukou sociálnych istôt?

Ako teda dopadnú voľby? Tentoraz nie je také ťažké hádať. Krištáľová guľa nie je potrebná... Jasne vyhrá SMER a niektoré pravicové strany pôjdu s percentami dole. Znamená to však, že sa zmení vláda? To nie je vôbec isté...

SMER-SD istotne posilní. Prečo?

SMER-SD získa okolo 40 %, plus-mínus jedno či dve percentá. Okrem svojho klasického elektorátu, ktorý tvorí stabilných 35 % z predchádzajúcich volieb (títo voliči zrejme nemali dôvod stratiť dôveru v stranu, ktorú volili v roku 2010, keďže pôsobila v opozícii), SMER-SD rozšíri svoj košiar o voličov „mŕtvej“ ĽS-HZDS, inteligentnejších národniarov z SNS či priaznivcov malých nezvoliteľných stredoľavých či národných strán (KSS, SDĽ, Národ a spravodlivosť, Právo a spravodlivosť a pod.), ktorí dajú prednosť politickému realizmu pred nemými gestami.

Ďalší prírastok vyplýva z toho, že v predošlých voľbách stratil SMER-SD niekoľko percent aj kvôli „konštantným protestným hlasom“, ktorými chcú voliči v každých voľbách „vytrestať“ aktuálnu vládu. Tieto hlasy môže SMER-SD opätovne získať, keďže trestať sa bude tentoraz niekto iný. Nič na tom nezmenia ani iné protestné hlasy, tie protigorilie. Málokto spomedzi týchto protestujúcich by volil za akýchkoľvek okolností SMER-SD, takže hlasy z tohto hnutia sociálnej demokracii chýbať nebudú.

Dilema kultúrnych liberálov

Napokon, tí voliči, ktorí sa cítia podvedení stranou Sloboda a solidarita kvôli kultúrnym témam, ako je dekriminalizácia marihuany či registrované partnerstvá homosexuálov, možno dajú hlas tej strane, s ktorou zdieľajú aspoň ekonomické názory, keď tie kultúrne nie je momentálne schopná presadiť žiadna z relevantných politických strán. Kultúrni liberáli zväčša sociálne a ekonomicky inklinujú k umiernenej ľavici, aspoň na Západe, takže uvidíme.

Vychádzajúc z týchto predpokladov by SMER-SD mohol zlepšiť svoj volebný výsledok pokojne aj o 8 %, samozrejme, záleží aj na predvolebnej kampani a dostatočnej mobilizácii voličov. Menej než 38 % by to byť rozhodne nemalo.

KDH sa preceňuje: zaberú „modrí“

Prieskumy naznačujú, že druhé miesto bude patriť KDH, ale ťažko to hovoriť s istotou. Skôr sa dá predpokladať, že SDKÚ-DS zasa vyjde z volieb s lepším výsledkom, než sa očakávalo (v prieskumoch). Takzvaný „modrý volič“ totiž patrí k extrémne prispôsobivým a lojálnym, čo sa ukázalo prakticky v každých voľbách, bez ohľadu na obludné škandály dzurindovcov (kauza financovania strany, vláčiky, „alternatívny Gabo“ a pod.). SDKÚ-DS preto pravdepodobne obháji pozíciu lídra pravice a nezabráni tomu ani odpudivý „gorilí pach“, ktorý sa tiahne z útrob tejto strany. Niekoľko percent SDKÚ-DS stratí, ale výsledok v rozmedzí 10-12 % jej zabezpečí druhé miesto za SMER-om.

KDH nemá potenciál osloviť voličov, ktorí nepatria medzi jej tradičný elektorát. Hlboko veriaci obyvatelia vidieka, prípadne silne konzervatívni mestskí ľudia, to je jadro, ktoré dlhodobo a stabilne tvorí kresťanskodemokratických 8-10 %. Niečo navyše poskytne volič neokonzervatívneho imidžistu Daniela Lipšica; pár hlasov dajú možno aj zblúdilí rasisti, ktorých oslovila nepochopená (nepochopiteľná?) „biela“ kampaň tejto strany. Len malá časť bývalých voličov SDKÚ-DS však prejde ku KDH. „Svätuškári“ a „farizeji“ nie sú pre mestských neoliberálov a individualistov schodnou alternatívou, hoci strany navonok pôsobia príbuzne. Výsledok nad 12 % by bol silným prekvapením; KDH pravdepodobne získa okolo 9-11%.

SaS príde o polovicu voličov

Maďarský volič ako vždy nesklame a zabezpečí strane MOST-HÍD pohodlných 8-9 %. Mohlo by byť aj viac, nebyť toho, že SMK strane odoberie radikálne nacionalistického menšinového voliča. Takýchto radikálov však bude čoraz menej, pretože SMK sa vytesnila do pozície nezvoliteľnej strany a záchranný reflex menšín velí voliť realistické alternatívy.

Na pohodlný výsledok sa, naopak, nemôže tešiť Sloboda a solidarita. Sú na to tri dôvody: po prvé, položila pravicovú vládu z dôvodu, ktorému sa nedá logicky rozumieť (bolo totiž jasné, že euroval prejde aj bez podpory SaS) a keďže volič SaS patrí skôr k tým, čo sa racionalitu snažia využívať až do absurdných rovín, hlas „odpadlíkom“ sa mu nebude dávať ľahko; po druhé, SaS sklamala všetkých voličov, ktorí jej dali hlas kvôli kultúrnym témam (mladí libertínski voliči); po tretie, kauza Sasanka musela riadne otriasť sebavedomím voličov SaS, keďže tí sulíkovcov vnímali ako naskrz čistých politikov a verbálne výkriky „my sme čestní“ pôsobia čoraz menej presvedčivo aj na tvrdé jadro strany. Do volieb v roku 2010 išla SaS ako „nepoškvrnená duša“, no virtuálna bublina spľasla, rovnako ako Riškov balónik: dnes už má za sebou „jazvy“ vládnutia a nie je ich málo. Stranu môžu stáť úbytok podpory, ktorý naznačujú aj prieskumy. Výsledok: všetko nad 7 % môže SaS považovať za úspech.

Komu „zvoní hrana“?  

Veľkou otázkou volieb bude, kto ešte sa do parlamentu dostane a či vôbec niekto. „Päťpercentných“ strán, ktoré stoja na hrane, je tam hneď niekoľko – okrem Slotovej SNS sú to Matovičovi Obyčajní ľudia a Nezávislé osobnosti (už bez nezávislých osobností) a Weissova 99 %. Slotovci hrajú vabank, o čom svedčí nekultúrna rasistická kampaň aj neustále útoky voči najväčšej „konkurencii“ zo SMER-u. Náš tip: nevyjde to a SNS skončí s výsledkom niečo nad 4 %. Prečo? Chýbať bude kultivovanejší národný volič, ktorý dá prednosť Anne Belousovovej. SNS doplatí na to isté, na čo doplatila aj v minulosti – na rozkol.

Iné je to u Obyčajných ľudí. Podľa prieskumov majú našliapnutých na 7-8 %, ale po poslednej kauze, kedy z kandidátky tejto strany (hnutia?) odišlo 24 politikov (vrátane ministrán KDS a OKS), to s nimi až tak ružovo nevyzerá. KDS, OKS a niektoré „nezávislé“ (ultra-pravicové) osobnosti na seba síce viazali maximálne 1-2 % ľudí, no práve tieto 1-2% môžu Matovičovi chýbať, aby sa „pretiahol“ do parlamentu. Isté je jedno: o voličov KDS a OKS definitívne prišiel, pretože voliči týchto strán neboli komplementárni s Obyčajnými ľuďmi. Inými slovami: volič Mikloška či Dostála celkom isto nebude voliť Matoviča. Skôr dá hlas KDH alebo strane MOST-HÍD. Na vysvetlenie: Ak by z KDH odišiel povedzme Brocka, KDH by nestratilo ani hlas, pretože jeho postoje sú absolútne komplementárne s postojmi strany ako celku. Ak ale z takého rôznorodého subjektu ako je OĽ odídu najvýraznejšie osobnosti s veľmi vyhranenými postojmi, stranu to môže položiť a Matovič to nezachráni. Pravda, určitú časť protestných voličov si stále drží. Matovič sa nesnaží hrať na systémového programového politika. Jeho vízia je jasná: hulákať, grobianiť, predvádzať sa a dostať sa tak do parlamentu, aby tam ďalej robil neplechu. A približne 5 % ľudí mu to „žerie“. Výsledok OĽ teda bude najväčšou hádankou volieb a možno len tipovať, že to bude okolo 5,5 %.

99-percentný podvod?

Napokon: 99 %. Podobný predvolebný projekt ako SDĽ počas minulých volieb. Scenár ten istý (veľkolepá kampaň), financovanie to isté (zbrojársky priemysel), akurát tváre sa zmenili a strana (hnutie?) navyše parazituje na celosvetovom progresívnom hnutí Occupy, s ktorým hodnotovo nemá nič spoločné. Bolo by neuveriteľné, ak by sa do parlamentu predsa len dostali, aj keď masívna kampaň môže byť silnou zbraňou. Ak si však naozaj niekto nedokáže zrátať, že 99 % chudobných a chudobnejúcich ľudí zákonite nemôže mať peniaze na takú bombastickú kampaň, akú nasadili weissovci, potom bude treba prehodnotiť politologické výskumy aj do budúcnosti a staviť na (čoraz nástojčivejšiu) formulku: v politike už ani za mak nezáleží na tvárach, na hodnotách, ani na štruktúrach; stačí veľa, veľa peňazí.

Pravda, sponzori tejto strany zrejme dokázali zaplatiť aj niekoľko prieskumov, kde vykazujú slušné hodnoty (spraviť sa tak pred voličom „zvoliteľným“), takže ťažko povedať, ako to nakoniec dopadne v realite. Očakávanie 3-4 % je asi realistické. Tieto hlasy budú zrejme chýbať SMER-u na to, aby zostavil jednofarebnú vládu (tak ako hlasy, ktoré išli strane SDĽ v roku 2010, pomohli pravici prečísliť sociálnu demokraciu), čo je možno takisto jeden zo zámerov „zbrojárov“. Nad stranami ako SDĽ či 99 % neustále visí podozrenie, že vznikli práve preto, aby „ukradli“ hlasy SMER-u a pomohli tak pravici. V roku 2010 to vyšlo. Vyjde to aj tentoraz?

Kto sa poberie na smetisko dejín?

Ostali nám už len nezvoliteľné strany, ktoré zrejme nebudú mať dlhé trvanie. Intelektualistická Zmena zdola zrejme neosloví viac než 1 % voličov, čo platí aj pre kotlebovcov, mojsejovcov a iné čudesné zjavy. Zrejme dlhodobo neprežijú, hoci zopár neofašistov dá Kotlebovi hlas aj v budúcnosti.

Výnimkou je KSS, ktorá zrejme ako tradičná ľavicová strana prežije aj ďalší degradujúci jednopercentný výsledok a ďalej bude tíško čakať na socialistickú revolúciu. V prípade pretrvávajúcej hospodárskej krízy strana v budúcnosti môže rásť, takže čakanie sa možno vyplatí. Zelení budú takisto pevnou súčasťou politickej scény, ale zopár rokov sa asi ešte budú hľadať. Ostatné ministrany nemajú zmysel a zaniknú. To platí aj pre SMK a ĽS-HZDS, ktoré sa definitívne ocitnú na „smetisku dejín“.

Pravica to môže opäť „zlepiť“...

Vychádzajúc z doterajšej argumentácie je náš odhad presne mesiac pred voľbami nasledovný:

SMER-SD   =     40 %
SDKÚ-DS   =     11 %
KDH          =     10 %
MOST-HID =       9 %
SaS          =       7 %
OĽ            =       5 %
-------------------------
SNS          =       4 %
99%         =       3 %
SMK         =        2 %
KSS          =       1 %
ĽS-HZDS   =       1 %

Čo by to znamenalo? Že pravica by mohla opäť „zlepiť“ vládnu koalíciu. Jej zisk by bol 42 %, zatiaľ čo SMER-SD by mal iba 40 %. Síce by nový pravicový zlepenec vydržal iba dva-tri mesiace, dokým sa nebude schvaľovať trvalý euroval, ale aj tak... Jediná šanca SMER-u, ako zabrániť ďalšej vláde pravice, je zmobilizovať všetkých svojich potenciálnych voličov. Nič nie je rozhodnuté. Pôjde o každý jeden hlas...

Záver: Vo voľbách síce pôjde o alternatívu medzi chaosom a stabilitou. Nech sa však nikto nespolieha na to, že pravica je v takom rozklade, že sa k moci automaticky vráti sociálna demokracia. Nie, poriadok musí zákonite zvíťaziť nad chaosom iba v starovekej mytológii a v niektorých náboženstvách. V politike nič také neplatí. Dzurinda neblúzni, keď hovorí o pravicovom fronte. Celkom pokojne môže znovu zvíťaziť chaos. Chaotickejší a zničujúcejší než kedy bol. Pozor na to!