Reklama
Reklama

Možno považovať protesty v "kauze Gorila" za spontánne? 1

*Námestie SNP opäť osirelo, zhromaždenie hádam aj pätnásťtisícového davu z 3. februára sa zrejme už dlho (no ktovie?) nezopakuje. Antigorilie protesty ukázali, že ľudia sú ochotní vyjsť do ulíc a vyjadriť svoje rozhorčenie. No protesty z námestí odišli tak rýchlo, ako prišli. Zostanú už len v spomienkach účastníkov a témou pre analýzy? Tu je jedna z nich.*
Počet zobrazení: 1321
gorila krpalaN.jpg

Demonštrácie tisícok občanov v uliciach slovenských miest vzbudili nádeje u kriticky zmýšľajúcich ľudí u nás i v Čechách. Zdá sa však, že nafukovacia Gorila spľasla.

Vecným základom tzv. kauzy Gorila je „uniknutý“ dokument zo Slovenskej informačnej služby (koncom roka 2011 zverejnený na internete), ktorý zahŕňa prepisy odpočúvaní z konšpiračného bytu. Tie poukazujú na väzbu prakticky všetkých hlavných politických strán na Slovensku (pravicových aj ľavicových) na finančnú skupinu Penta. Prvá vec, ktorá sa javí čudná, je predstava, že spis tajnej služby unikol na verejnosť akosi „náhodne“, alebo v dôsledku činnosti nejakého poctivého novinára. Otázku, kto mal záujem na „úniku“ materiálu tajnej služby, zatiaľ neriešil nikto v slovenskom mediálnom diskurze, prinajmenšom nie v tom mainstreamovom. Z tajnej služby dokumenty neunikajú náhodne.

Prvá fáza „kauzy“ – mediálna kampaň

„Kauza Gorila“ sa rozvinula v januári 2012 mediálnou kampaňou, ktorú začali (pravicové) masmédiá. Mediálny mainstream na Slovensku je pravicového zafarbenia. Prvý, kto priniesol tieto informácie, bol denník SME, ktorý sa otvorene hlási k pravicovej orientácii. Pripojili sa ostatné médiá. Pritom hlavný smer mediálneho útoku smeroval na pravicových politikov: konkrétne na frakciu M. Dzurindu, súčasného predsedu SDKÚ-DS, dominantnej pravicovej strany na Slovensku, s ktorou tvorí tandem KDH. A to napriek tomu, že v spise „Gorila“ sú spomínané mená vysokých predstaviteľov KDH, vtedajšej SMK, ale aj predsedu strany SMER-SD R. Fica. Zaujímavé je, že pravicové médiá nenapadli primárne a predovšetkým Fica. Boli mu adresované len „pomocné“ údery, a aj Ficovo správanie zodpovedalo tomu, akoby vedel, že ak sa k veci nebude vyjadrovať, médiá ho nechajú na pokoji. A aj nechali. Je to vzorec, ktorý sme na Slovensku ešte nevideli.

Na druhej strane predstaviteľ KDH D. Lipšic (minister vnútra) bol interpretovaný ako „spravodlivý“ politik, ktorý celú vec vyšetrí. Podobne bola interpretovaná Iveta Radičová, predsedníčka vlády za SDKÚ-DS. Ako uznal aj Juraj Hrabko, moderátor Slovenského rozhlasu (Slovensko 1) a zároveň komentátor SME v relácii Z prvej ruky (s politológmi M. Kusým a R. Tóthom), zaujímavé je, že Lipšic si v tejto „kauze“ mohol dovoliť to, čo si napríklad jeho predchodca zo SMER-u R. Kaliňák v inej „kauze“ (Malinová) dovoliť nemohol: komentovať predbežné výsledky vyšetrovania politickej „kauzy“ v čase, keď sa ešte sotva začalo. Keď podobný krok urobil Kaliňák v kauze „Malinová“, mediálny mainstream ho išiel, obrazne povedané, „udupať“. Tento rozdiel si všimol aj Hrabko, ktorého nie je možné upodozrievať z nesympatií k mediálnemu „mainstreamu“. V prvej fáze kauzy médiá z čerstvého záznamu púšťali hysterické reakcie zjavne pod tlakom sa nachádzajúceho Dzurindu. A vzápätí pokojné vstupy Lipšica o tom, ako celú kauzu vyšetrí a ako nekompromisne bude postupovať „aj v prípade, že by sa jednalo o jeho blízkych príbuzných“. Samozrejme, s náležitým komentárom k predbežným výsledkom prešetrovania kauzy.

„Kto za koho kope“ sme si mohli overiť v momente, keď Penta ústami svojho hovorcu oznámila, že sa stretávala a konzultovala aj s Radičovou. Táto informácia akosi – zanikla. Bolo by zaujímavé zistiť, prečo boli v „náhodne“ uniknutom dokumente „Gorila“ spomenuté len mená časti politikov (hoci je známe, že tieto väzby sa sotva týkajú len časti politikov), ako aj to, prečo následný mediálny útok ignoroval časť väzieb dokonca aj vtedy, keď na ne niektorí aktéri sami upozornili. Bol vedený zjavne s cieľom zasiahnuť Dzurindovu frakciu v SDKÚ (a jej spojencov z tandemu v KDH).

 Skutočný cieľ kauzy – odstaviť z piedestálu Dzurindu

Zo spôsobu vedenia mediálnej kampane, ktorou sa kauza „Gorila“ začala, možno vydedukovať:

a) „Investigatívna kritika“, ktorú sme mali možnosť vidieť v masmédiách, nemala podobu tzv. štandardného politického konfliktu, odohrávajúceho sa v ako-tak pluralitnom prostredí (pravica – ľavica, vláda – opozícia). Práve naopak, s ohľadom na vyššiu efektivitu úderu Dzurindovej frakcii bola oficiálna opozícia, resp. ľavica, z  kauzy do značnej miery vypustená. Na to nie je dôvod v prípade „štandardnej“ politickej situácie. Takisto pod mediálnym tlakom sa nachádzala len časť vedenia zainteresovaných politických strán SDKÚ-DS a KDH. Prečo len časť?

Mediálna kampaň teda mala a má podobu boja (proti jednej) frakcii SDKÚ-DS (sčasti KDH). Pripomína skôr kampane, ktoré sa viedli za bývalého režimu, keď bolo cieľom odstaviť jednu frakciu KSČ (KSS). V situácii, keď stratila dosah na masmédiá, resp. podporu tej časti aparátu, ktorá na masmédiá dosah mala. Ani vtedy neboli do procesu aktívne zahrnuté „satelitné“ strany (ČSS, SL a i.), ale ani KSČ (KSS) ako celok nebola objektom kritiky. „Štandardnú“ mediálnu kampaň v podmienkach ako-tak pluralitného prostredia táto kampaň pripomína zo všetkého najmenej.

b) Zároveň, je médiami do pozície „spravodlivého“ spomedzi politikov situovaný iný člen (modrého) establishmentu, minister vnútra D. Lipšic (KDH). Dopĺňa tak osobu inej „spravodlivej“ v establishmente, premiérky I. Radičovej (SDKÚ-DS), ktorej je tento imidž vytváraný dlhodobejšie (viď nižšie). Predseda tretej, menšej pravicovej strany SaS (zjavne satelitnej strany SDKÚ-DS) R. Sulík bol odstavený menej významnou sprievodnou „kauzou Sasanka“ (prepis SMS komunikácie so slovenským „oligarchom“ v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora). Zvýrazňuje to úmysel ponúknuť ako alternatívu duo Lipšic – Radičová. Zaujímavé pritom bolo, že reakcia Sulíka spočívala v priznaní komunikácie, čím sa „kauza Sasanka“ aj v médiách skončila. Aby „kauza Gorila“ pokračovala ďalej.

Politický odkaz mediálnej kampane zodpovedá dlhodobým trendom: v kruhoch ideologicky a inštitucionálne dominantnej pravice, predstavujúcej SDKÚ-DS (KDH), je viditeľná tendencia odstaviť z piedestálu Dzurindovu frakciu. Ako náhrada je ponúkaná Iveta Radičová, v médiách dlhodobo podporovaná vytváraním imidžu „hodnotovej“, „morálnej“ a „serióznej“ političky. V tomto kontexte bolo pokusov o odstránenie frakcie M. Dzurindu už niekoľko. Vyzerá to tak, že tento bude úspešný.

Virtuálny konflikt spestrený divadlom satelitných strán

Keďže táto kampaň sa na kampaň v ako-tak pluralitnom prostredí nepodobá, svojou povahou poukazuje aj na systémové nedostatky politického systému na Slovensku. Konkrétne na to, že politické prostredie nie je zrovna ukážkovo pluralitné (alternatívne). Kto sa v problematike nášho politického systému orientuje, vie, že dojem nie je náhodný. Formálny stranícky pluralizmus, samozrejme, ako vždy existuje, ale infraštruktúru politického režimu (o ktorú fakticky ide) nie je možné považovať za ukážkovo pluralitnú: vzhľadom na to, že určitá zložka straníckeho systému má oproti ostatným dominantný pomer prinajmenšom k masmédiám a systému oficiálnej občianskej spoločnosti. Je teda inštitucionálne a ideologicky dominantná. To má určité následky aj v procese výmeny vlády.

Celkovo teda mediálnu kampaň možno charakterizovať nasledovne:

a) je v nej kritizovaná a škandalizovaná predovšetkým časť modrého establishmentu, napriek tomu, že na takýto selektívny prístup nie sú objektívne dôvody;

b) zároveň, ako náhrada a alternatíva zdiskreditovaného vedenia dominantných pravicových strán, je veľmi viditeľne ponúkaná iná zložka (frakcia) toho istého establishmentu, resp. časť vedenia tej istej dvojice strán (hlavne SDKÚ a tiež KDH);

c) tzv. opozícia v mediálnej zložke „kauzy Gorila“ figuruje len okrajovo. A to do značnej miery ani ako objekt kritiky, no hlavne – ani ako predmet ponúkanej alternatívy. V tomto bode kauza a politický proces okolo nej ani nepripomína tzv. pluralitné prostredie. V „štandardných“ podmienkach by pri diskreditácií predstaviteľov vládnych (ako i časti opozičných) strán bola logicky ako alternatíva ponúknutá opozičná strana. (Bez ohľadu na prípadné „tanečky“ časti ich predstaviteľov, resp. vedenia – kto má za normálnych okolností veriť tomu, že kauzou diskreditované vedenie strán sa delí na „dobrú“ a „zlú“ časť?) Logicky, by z kauzy musela ťažiť určitá časť opozície, resp. strany do kauzy nenamočené. Mediálna kampaň (u nás neexistujúcich) opozičných médií by okamžite nadobudla prevahu a diskreditovaných politikov by zahnala do defezívy. Tu je však ako alternatíva ponúkaná časť (aférou zdiskreditovaného) establishmentu. Dokonca časť aférou zdiskreditovaného vedenia.

Záver: Mediálna kampaň rieši boj frakcií v rámci establishmentu.

Oficiálna opozícia proti tomu nič nemá. Resp. nevieme, či proti tomu niečo má, pretože ju nevidno. Médiá nás zatiahli do virtuálneho politického konfliktu medzi frakciami vládnucej partaje, pre spestrenie občas doplneného divadlom satelitných pravicových strán či indivíduí. Predpokladám, že to možno považovať za predobraz našej „plurality“.

Sú protesty spontánne?

Pozrime sa teraz na druhú zložku PR „kauzy Gorila“: tzv. ľudové či občianske protesty. Občianske protesty proti „kauze Gorila“ (ak mám použiť výraz, ktorým ich uviedli médiá) sa začali koncom januára 2012, boli hojne medializované už dopredu, situované hlavne v Bratislave a ich požiadavkou bolo (je) odchod z politiky a potrestanie „goríl“. Pod týmto pojmom sa myslia hlavne v predtým začatej a súbežne pokračujúcej mediálnej kampani kritizovaní politici s M. Dzurindom a I. Miklošom v popredí. S touto požiadavkou sa obracajú hlavne na I. Radičovú, ktorá, spolu s D. Lipšicom rovnako ústretovo (a medializovane) reaguje na požiadavky organizátorov a medializovaných reprezentantov protestov. Napriek tomu, že I. Radičová je členom vedenia SDKÚ spolu s Dzurindom a Miklošom, prejavujú k nej organizátori protestov zjavné sympatie – v kontraste s formálne deklarovanou nepodporou „žiadnej politickej strane“.

Spontánne a ľudové, resp. „zdola“ organizované protesty sa však od deklarovaných protestov proti „kauze Gorila“ líšia hlavne v dvoch aspektoch:

a) Spontánne a ľudové protesty vznikajú postupne a rovnako postupne sa vytvára ich organizačné a materiálno-technické zabezpečenie. To materiálno-technické obyčajne až pomerne neskoro.

Naproti tomu protesty proti „kauze Gorila“ sa pomerne vysoko organizovane rozvinuli len necelé 3 týždne od rozpútania kauzy oficiálnymi médiami. Nerozvinuli sa postupne. Prvé dva protesty boli relatívne najpočetnejšie. Disponovali v tejto krátkej dobe materiálnym zabezpečením: webovou stránkou, plagátmi, rôznymi karnevalovými úbormi, vrátane „gorilých“ prevlekov a inými rekvizitami z divadelného repertoáru. Teoreticky sa to všetko dá zariadiť rýchlo. Ale potrebujete na to organizáciu a dramaturgiu. Tá sa nemohla vytvoriť za takú krátku dobu. Spôsob a rýchlosť pripravenia protestov nenaznačuje, že by išlo o akciu organizovanú zdola, podobne ako jej karnevalový dojem, svedčiaci o určitej organizácii a dramaturgii. U spontánnych a „zdola“ organizovaných protestov by sa všetky tieto atribúty objavili až po určitom čase (po niekoľkých opakovaniach), ak vôbec. Nakoniec, každý kto niekedy v našich podmienkach organizoval nejakú protestnú akciu „zdola“, vie posúdiť, či je to v takomto rozsahu možné stihnúť za dva týždne.

b) Avšak hlavne, spontánne a ľudové protesty nie sú podporované a (už dopredu) propagované oficiálnymi médiami. A už vôbec nie sú výsledkom, resp. pouličným pokračovaním nejakej politickej kampane, začatej v týchto médiách.  

Námestie SNP a Wall Street

Napríklad protesty „Obsaďme Wall Street“ možno z hľadiska ich pomeru k oficiálnym médiám a establishmentu rozdeliť do niekoľkých etáp:

1. Ignorácia. 2. Snaha o zosmiešnenie (kontrapropaganda). 3. Snaha o neutralizáciu prišla v momente, keď fáza č. 2 nevyšla – spočívala vo formálnom uznaní „oprávnenosti“ požiadaviek demonštrantov, ale zároveň pokusom o ich depolitizáciu, teda interpretáciu protestov ako zapadajúcich do rámca príslušnej verzie „demokracie“. (Ako vraveli do akcie nezasvätení aparátčici v ̒89-om: „Události na Národní třídě se musí vyšetřit!“)

4. Po neúspechu 3. fázy nasledovalo rýchle a brutálne potlačenie: stovky zranených a zatknutých len na Wall Street, desiatky zatknutých novinárov a známych osobností. O tom, čo sa stalo 17. novembra 2011 na Wall Street, už CNN obrazové spravodajstvo nepriniesla. Hermetická mediálna blokáda. Organizácia represie simultánne v desiatkach miest. Snaha o odpútanie pozornosti k Rusku (kde však protesty neboli také rozsiahle, ani tak tvrdo potlačené). Režim ťažil z totálnej ideologickej prevahy a mediálnej blokády.

5. Mediálne embargo (návrat k fáze 1.). V tomto štádiu (december 2011 – január 2012) sa o rýchlych a tvrdých potlačeniach pokusov o obnovu hnutia v jednotlivých mestách dozviete väčšinou už len z nezápadných zdrojov. Určite nie z českých a slovenských médií.

Naproti tomuto vzorcu protesty proti „kauze Gorila“ nielen, že boli hojne prezentované a propagované (dokonca dopredu agitované) oficiálnymi médiami. Protesty možno považovať, pokiaľ ide o nesený politický odkaz, za pokračovanie predtým začatej mediálnej kampane v „kauze Gorila“. Tá kampaň bola jednoznačne zameraná proti frakcii M. Dzurindu, a tento odkaz niesli aj protesty od svojho prvého dňa pod heslom „Gorily za mreže“. Vyhla sa do značnej miery KDH (v menšej miere SMER-u). Dala normatívnu zámienku na odstránenie Dzurindu z funkcií. Demonštranti nežiadajú odstúpenie ministra vnútra, premiérky, ani celého vedenia kauzou zdiskreditovaných strán – práve naopak, na časť tohto vedenia sa obracajú so zjavným vzájomným (a medializovaným) porozumením.

(Pokračovanie zajtra)

Foto: Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
16. február 2012, 06:20
ale vysledky su slabe. uz v uvode vychadzate z predpokladu, ze je to nejaky vnutorny spor s cielom vysachovat Dzurindu a v zavere ponukate svoj predpoklad ako vysledok zaver svojej politologicko-medialnej analyzy. poukazem na niekolko vasich omylov...

- kto s tym prisiel:
pravicove media (ako iste viete lavicove nemame) menovite dennik SME s tym vysiel az potom, ked to kolovalo na internete dva alebo tri tyzdne (od polovice decembra) a zaoberali sa tym ludia na vsetkych netovych diskusiach vratane tych na FB. dennik SME ktoreho zamestnancom/dopisovatelom bol aj Nicholson mal zmienovany material k dispozici dva alebo tri roky ale tamojsi inokedy horlivi investigativci sa tym z neznamych pricin odmietli zaoberat. Nicholson to ponukol aj dalsim novinam, vsade ho odmietli, dokonca aj na policii a tak to bolo nakoniec zverejnene na internete. preco zaco naco to by mohlo byt predmetom dalsej rozsiahlej analyzy. cize spravne vychodisko je, ze pravicove media to odmietli zverejnit a prisli s tym az potom, ked sa to stalo verejnym tajomstvom...

- ciel kampane, odstavenie Dzurindu
nie je to celkom tak, skutocnym cielom kampane po jej prevaleni je poupratovat na pravej strane politickeho spektra, odstavit preflaknutych politikov ako Dzurinda, Miklos, a dosadit novych, ktori budu klamat ludi dalsimi velkymi heslami typu "stat je zly vlastnik". dzurinda ako obetny baranok praviciarskeho besnenia ktore sa tu realizovalo v rokoch 1998-2006 sa hodi tak "skupinkarom" z OKS, KDS, medialne zdruzenych okolo dennika SME a tyzdennika .tyzden, tak Sulikovi z SaS, aj Matovicovi, aj financne vplyvnym podvodnikom z 99%, aj KDH ako konkurencii vo volbach. tito vsetci maju zeliezka v ohni ktorym su volby a moznost zostavit vladu pravicovych trpaslikov s Lipsicom na cele...

- druhym cielom kampane
typu 2in1 je kompromitovanie socialistov SMERu skrze Roberta Fica, ktory v inkriminovanom byte tiez bol, "dokonca tam pil kolu". to uz je nekorektna medialna manipulacia, ktora sa dostala aj do vasho clanku, pan Krpela. urcite mate nejake pravne povedomie a tak viete, ze taky paragraf ako "pitie koly" v trestnom zakonniku nemame. ITP spis Gorila je vyznamnym v tom, ze je to priamy a nespochybnitelny dokaz na zaklade ktoreho by bolo mozne niektorych akterov privatizacneho rozkradania narodneho majetku postavit pred sud a odsudit. ak ste sledovali vystupenia pravnika Penty pana Skublu tak viete, ze zautocil aj na legalnost odposluchov a tym aj na ich moznost pouzit ITP spis Gorila pred sudom. ak ste ten spis vobec cital tak viete, ze nie o kolu tam islo, ale o stamilionove privatizacne provizie, co by v normalne fungujucom state (napriklad nas vzor USA) bolo aj na maslu...

ocenujem vase usilie sa pozerat na vec z roznych stran, lenze fakty su fakty, najprv treba poznat tie a z tych robit zavery - nikdy nie naopak - dosadzovat si vhodne fakty do zaverov...
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
16. február 2012, 07:18

"...zaujímavé je, že Lipšic si v tejto "kauze" mohol dovoliť to, čo si napríklad jeho predchodca zo SMER-u R. Kaliňák v inej "kauze" (Malinová) dovoliť nemohol: komentovať predbežné výsledky vyšetrovania politickej "kauzy" v čase, keď sa ešte sotva začalo. Keď podobný krok urobil Kaliňák v kauze "Malinová", mediálny mainstream ho išiel, obrazne povedané, "udupať". Tento rozdiel si všimol aj Hrabko, ktorého nie je možné upodozrievať z nesympatií k mediálnemu "mainstreamu". ...pokojné vstupy Lipšica o tom, ako celú kauzu vyšetrí a ako nekompromisne bude postupovať "aj v prípade, že by sa jednalo o jeho blízkych príbuzných". Samozrejme, s náležitým komentárom k predbežným výsledkom prešetrovania kauzy."

********************************

Tak toto snáď ani nemôžete nemyslieť vážne pán Krpala? Ako môžete porovnávať bežný trestný dobitej (či podľa Smeru samodobitej) Hedvigy Malinovej a ultra závažnej kauzy mega rozkrádania a ultra zvrátenej kauzy korupcie finančnými žralokmi politických straníckych špičiek?

Je to porovnateľné asi tak ako poriadna facka strelená vrátnikovi (s dobou liečenia 8 dní) a ukradnutím tomuto vrátnikovi celej fábriky!

To, že si Kaliňák a aj Lipšic zmätene mýlia ministrovanie s moderovaním, či komentovaním je len dôkazom ich "grandiózneho právneho" povedomia, či vzdelania!!!

To, že Hrabko pravdepodobne očakáva od Smeru koryto aké sa ušlo napr TV modrátorovi Ondrušovi, alebo terajšiemu hovorcovi Smeru bývalému redaktorovi Markízy a hovorcovi ministra vnútra Erikovi Tomášovi , je už o niečom inom.

Čítajte viac:erik-tomas-cim-horsia-sprava

Prejdem teraz k podstatnému.

Ako si vie centristicko-populistický Smer predstaviť stredo-pravú koalíciu s konzervatívnym KDH? Najmä ak existujú nezmieriteľní kohúti na ministerských smetiskách:

ministerstvo vnútra - Lipšic vs Kaliňák

ministerstvo dopravy - Figeľ vs Vážny

ministerstvo zdravotníctva - Uhliarik vs Raši

ministerstvo spravodlivosti - Procházka vs Madej

ministerstvo školstva - Fronc vs Čaplovič

ministerstvo soc.veci - Brocka (Gibalová) vs Tomanová (Ondruš)

Alebo pranica o post predsedu parlamentu medzi Hrušovským a Paškom?

Pritom obe strany nemajú žiadnych odborníkov na pôdohospodárstvo, životné prostredie a najmä zahraničné veci?

Ešte jeleň behá po hore a vy už sa bijete o to kto bude porcovať guľáš. Resp. kto by bol na to lepším, bezúhonejším, čestnejším, či lepšie povedané menej zvráteným pre verejnosť?

Takže tu vôbec nejde o Gorilu, či jej vyšetrenie, ale o mocenské rozdelenie Slovenska!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. február 2012, 10:14
kde na to chodite, pan Ingo?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. február 2012, 10:30
Včera ste uviedli pán anton b."

"jasne ze tie plagaty a bilboardy nieco stoja, jasne ze tie peniaze bolo potrebne odniekial zohnat. nevidim na tom nic zleho, robia to vsetky strany a jedna druhej to viac menej toleruje a prilis to ani nerozmazavaju, pokial to nepresiahne urcite hranice - nielen u nas"

Takže nepopierate, ale priamo ste potvrdili, že aj Smer bral od Penty peniaze, lebo tá kampaň niečo stojí a nestojí málo. Nakoniec aj 1 milión od Penty verejne priznal, tak aké tajnosti.

Dôležitejšie by bolo urobiť rázne opatrenia, aby sa takémuto korupčnému správaniu naprieč politickým spektrom predišlo raz a navždy!

Nebolo by už na čase zozbierať tých referendových 350.000 podpisov na zakázanie manipulačnej a korupčnej reklamnej kampane politických strán v masových médiach a drahých veľkoplošných bildbordov?

Nakoniec kto má peniaze ako napr. strana 99 percent, tak na nejaké obmedzenia z vysoka kašle a reklama im beží aj mimo oficiálnej kampane!

Zároveň by bolo potrebné zrušiť všetky príspevky politickým stranám za výsledky volieb zo štátneho rozpočtu, de facto z našich daní.

Nech si politické strany platia svoju politickú činnosť z členských príspevkov!

Takto by bola fairová politická súťaž o programe strany a nie o tom ako tupovoličov oblafnúť pred voľbami.

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. február 2012, 10:57
Nik sa neazaujima ani a podu ani o podhubie a zahradnikmi sa zapodievaju len okrajovo.A prave tam je pes zakopany.Je obrovsky pretlak na politickej scene vpravo od stredu.Tym padom je pretlak aj zahradnikov.Do stredu obcas zaputuje nejaky oriesok z pravicovej poulicnej zmesi,ktory by si rad vrzol.Ale prrrr !Tam je velky PES.Pod ho dalej vlavo Tam je velky prazdny priestor . POLE NEORANE.Bez zahradnika.Velky PES je k nemu otoceny zadkom, preto nadaleko obchadzajuc stred putuju vrzania chtive pravicove oriesky(OL,SDL,99%,Gorily...) do tohto priestoru.Co tam?.Vrzania suce protajsky orieskov toho istoho druhu su chticom hnane k velkemu PESovi.Co velky PES nezvladne otava na nakrytie orieskom.Vysledok:Lastovicky vysedia kukucie vajcia .Mlade kukucky vyhadzu lastovicky z hniezd.Oriesky si zavrzali.Kukucky tucneju.Lastovicky padaju z oblohy ako kamene utahane nenazranymi kukuckami.A PES zavyja na hviezdy . Z opozicnych lavic.Ja viem .Dal by mi Darwin.Kto chce pochopi.Kto nechce zavyja so PSOM.Dufajme ,ze len do 10 marca. Vsetko je v rukach orieskov(pardon, v tom medzi ich nohami).
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
16. február 2012, 12:37
No, konečne trocha iný pohľad, ako nám predvádzajú komplet všetci novinári zo všetkých médií. Samozrejme s výnimkou toho kanadského. Ja tomu hovorím puzle a obrázok sa pomaly ale isto začína pekne tvoriť. Teším sa na pokračovanie.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. február 2012, 12:44
Inga, ak túžite aj Vy po koryte, treba sa snažiť. Alebo, že by už bolo?
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
16. február 2012, 13:01
Ozaj nás majú za hoviadka, aspoň tých mladých čo to organizovali, určite. Organizuje si tu opozíciu z "dola". Čajové párty na slovenský spôsob
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. február 2012, 14:04

Myslíte toto z vlastnej tvorby:

"jasne ze tie plagaty a bilboardy nieco stoja, jasne ze tie peniaze bolo potrebne odniekial zohnat. nevidim na tom nic zleho, robia to vsetky strany a jedna druhej to viac menej toleruje a prilis to ani nerozmazavaju, pokial to nepresiahne urcite hranice"

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. február 2012, 01:45
absolutny súhlas- aj KSČ ,je to overitelný fakt, financovala stranícky život a činnsoť zo svojich členských /nemalých/príspevkov.prečo majú ísť peniaze z rozpočtu na činnosť nejakých /len vyvolených/ záujmových skupín? Ak majú ísť, tak ale pre všetkých rovnako: napr.je určených 100 mil E na strany. Máme cca 4 mil voličov.To je 25 E za voliča.Tak podla výsledku dať všetkým, ktorí sa volieb zúčastnili, spravodlivo, podla získaných hlasov. Kampaň v médiách formou reklamy zrušiť, spravodlivo určiť čas na vyjadrenie všetkým rovnako v priamom prenose.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. február 2012, 05:35
financovanie politickych stran a volebnych orgii nie je doriesene. ja som to len pomenoval ako to chodi, neznamena to, ze to schvalujem. ale Vy sa mozte farizejsky tvarit ze o tom neviete a svatuskarsky spinat ruky k oblohe. shalom...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. február 2012, 04:05

Ak chceme Gorily postaviť mimo hry, tam musíme zmeniť pravidla politickej súťaže fairovým spôsobom.

Nedá sa to urobiť iným spôsobom ako referendom! Lebo (staré politické) kapre si rybník s "bahienkom" nevypustia.

Nesúhlasím s vašim názorom na zotrvaní financovania politických strán zo štátneho rozpočtu. Je to amorálne a diskvalifikačné pre malé strany vrátane KSS!

Uvážte ak teraz získate napr. 2,1% (podľa posledných prieskumov) tak vám vrátia kauciu a to je všetko.

Ak by prešiel váš návrh, tak by som ja ďalších 2,5 milióna voličov darovali KSS 1.5 milióna eur? (cca 60.000 x 25)

Tie by ste dali buď premárniť oportunistom ("revolucionárom" z povolania) na UV KSS, alebo dali do kampane a podporili by ste buržoáziu vlastniacu bilbordové, reklamné agentúry, alebo premárnili v súkromných TV na spoty!

Aký by to malo význam pre proletariát? Zamyslite sa mad tým?

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. február 2012, 04:16

"Do stredu obcas zaputuje nejaky oriesok z pravicovej poulicnej zmesi,ktory by si rad vrzol.Ale prrrr !Tam je velky PES.Pod ho dalej vlavo Tam je velky prazdny priestor . POLE NEORANE."Chatyv Alkov

*****************************

Sorry nestíham reagovať na vašu psiu alegóriu, ktorá sa mi celkom pozdáva a má niečo do seba.

Oportunistickí orieškovia sú zhluknutí okolo veľkého stredového bundáša, ktorý je šéfom svorky.

Otázka ostáva, čo s tým poľom neoraným?

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama