Reklama
Reklama

Povedali o knihe Besy kapitalizmu alebo začiatok novej éry?

V Klube spisovateľov bola 16. februára prezentácia knihy s názvom uvedeným v titulku. Pavol Dinka ponúka v nej rozhovory so šestnástimi ľavicovými intelektuálmi - aj našimi, no prevažne zahraničnými, v dvoch prípadoch mu vypomohli ako autori českí priatelia. Namiesto riportu prinášame útržky, hádam sa neurazia, výpovedí hlavných aktérov podujatia.
Počet zobrazení: 2038
besy uvod1.jpg

Pavol Dinka: Besy kapitalizmu alebo začiatok novej éry? Rozhovory s kritickými intelektuálmi. Respondenti: Michael Albert, Václav Bělohradský, Ľuboš Blaha, Martin Hartmann, Michael Hauser, Ladislav Hohoš, Marek Hrubec, Jan Keller, Oskar Krejčí, Roman Michelko, Claus Offe, Jacob Dahl Rendtorff, Wiliam Robinson, David  Schweickart, Ilona Švihlíková, Slavoj Žižek. Vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v edícii Pohľady za horizont.

Úvodné slovo: Doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc.

Kniha nás zoznamuje s názormi kritických intelektuálov zo Slovenska, ale aj z Česka, Dánska, Nemecka, zo Slovinska. Je to príležitosť, aby sme nielen rekapitulovali, ale premýšľali o tom, čo nastáva. Je to evidentne doklad toho, že sme účastníkmi zmeny. Možno mnohí z nás rovesníkov, čo tu sedíme, si dnes spomíname, ako sme boli trénovaní niektorými kritickými avantgardnými umelcami Dostojevského knihou Besy. Boli sme trénovaní, že stále konšpirujeme, že sa na niečo chystáme, a tá psychológia, do ktorej sme boli vtláčaní, nás predpripravila na to, čo vidíme teraz. Kniha Besy kapitalizmu je príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo sa vlastne deje. Mne však evokuje iný Dostojevského román – Výrastok. Román, ktorý opisuje psychológiu liberála. Je to román, ktorý, myslím si, že hovorí o tých, ktorí chcú byť Rotschildami dnes. Poznáme takých v priamych prenosoch. Dostojevský je silný v tom, že predvídal psychológiu tohto typu, ktorá sa končí v túžbe po moci, nad svetom. Dnes hovoríme tomu neoliberalizmus, ale to nie je to najpodstatnejšie, kľúčové je to, že sa vraciame do čias, to je 19. storočie, kedy to Dostojevský pochopil, a my sme teraz na prahu 21. storočia, do ktorého sa vkladali mnohé nádeje, ale aj veľké obavy.

Žijeme éru krízy verejných autorít. Tá kríza sa týka národa, štátu, hovoria o tom významní historici. Eric Hobsbawm to opísal vo svojej knihe Vek extrémov asi najpríhodnejšie. Keď sa pozeráme okolo seba dokonca aj na našom Slovensku, vidíme niečo, čo jeho anamnézu doby, ktorú žijeme, potvrdzuje. Na druhej strane literatúra je silná v tom, že ona to vie opísať inak ako historik alebo ako by to opísal sociológ či politológ. Chcel povedať, že Pavol Dinka odviedol výnimočný výkon, pretože respondenti potvrdzujú, že sa sami obohatili pri práci na tomto texte a to musí byť vyznamenaním pre autora: keď Václav Bělohradský povie, že to, čo písal o postsekulárnej spoločnosti je v tejto knižke vysvetlené presnejšie a jasnejšie, ako si on pôvodne dal za cieľ pri úvahách nad touto témou.

Keď čítame tieto rozhovory, tak nezoznamujeme sa iba s tou šestnástkou, ktorá je v knihe, ale oslovujú nás, povedal by som, kriticky mysliaci ľudia dnes žijúci na tejto planéte. Francúzski radikálni myslitelia, radikálni nie v zmysle nejakého gorilieho protestu, ale radikálni v tom, že chcú pochopiť koreň veci, chcú siahnuť na koreň veci. Myslím si, že tento text bude užitočným sprievodcom nielen pre nás, ale pomôže aj študentom. Pre mnohých, ktorí zmätok doby prežívajú viac emotívne ako racionálne je to sprievodca smerom k racionalite. Sú tu autori ako Oskar Krejčí, ktorý sa nebojí veľmi otvorene povedať, že to, čo strácame, nie je iba sociálno, my strácame totiž spôsob, ako sa socializujeme medzi sebou. Je to v podstate jednoduché, je to starý spor medzi výsledkami francúzskej revolúcie a medzi revolúciou, ktorú sme v dvadsiatom storočí zažili my. Ale mnohí si myslia, že tu sa niečo stratilo, že tu nebolo a to je lož: to tu bolo a spôsob straty sociálna my pociťujeme omnoho viac ako tí, ktorí si socializáciu predstavujú ako nejaký výcvik, sociálno-psychologický tréning alebo podobné súkromné aktivity, ktorými likvidujeme to najpodstatnejšie, čo Slovensko môže nastupujúcej generácii dať - vzdelanie. Vychovávať k schopnosti viesť dialóg, na čo sa, bohužiaľ, v tejto sprivatizovanej dobe zabudlo. Robíme z univerzít výcvikové strediská pre súkromné firmy. Takúto rezignáciu na hodnoty si nezaslúžime – a títo autori to veľmi dobre vedia, dokumentujú to v rozhovoroch, ktoré budete čítať na jeden dúšok.

Dovolím si zakončiť ešte reflexiou na to, čo zažívame teraz. Spôsob politického diskurzu, ktorý je nám dnes predkladaný, je prevenciou pred demokraciou. Ako keby tí, ktorí tu organizujú nejaké aktivity, nás chceli vylúčiť z procesu premýšľania o spoločných veciach, z procesu rozhodovania o spoločných veciach. Preto sa domnievam, že éru preventívnej demokracie, ktorú žijeme, musí vystriedať éra normálnych rozhovorov s ľuďmi, ako nám ich predstavuje aj táto kniha a ako by sme mali začať rozprávať všetci.

Pavol Dinka

Knihu som nadpísal Rozhovory s kritickými intelektuálmi predovšetkým preto, že mi ide o kritické myslenie. Je rozdiel medzi kritikou a kritickým myslením. Kritické myslenie je kvalitatívne oveľa vyššia hodnota, ako je kritika, pretože kritika môže byť falošná, manipulatívna, farizejská, akákoľvek. Ale kritické myslenie vo svojej podstate vystihuje veľkosť ducha a veľkosť myslenia. Pretože kritické myslenie nepripustí manipuláciu a nič podobné. Samozrejme, že kritické myslenie je jedna vec, lenže kritické myslenie musí mať aj svoj protipól a tým protipólom je spiritualita porozumenia. Nemôžem kriticky myslieť, pokým nenájdem v sebe spiritualitu porozumenia. A takto som pristupoval aj k práci na tejto knihe, keď som debatoval s ľuďmi, pretože predovšetkým som sa snažil robiť rozhovory bezprostredne. S výnimkou dvoch-troch všetky boli bezprostredné, to znamená komunikáciou zoči-voči. Nemám rád rozhovory, ktoré sa robia prostredníctvom mailov, pretože tam nezachytíte dušu človeka, nezachytíte jeho myslenie a povinnosťou publicistu je pretransformovať každý rozhovor cez seba a priblížiť ho takto čitateľovi. Zoberme napríklad Václava Bělohradského, ktorý v podstate hovorí o tom, ako sa dostal od antropocentrizmu k biocentrizmu. O tom, čo znamená pre človeka príroda, že 80 percent génov máme spoločných s podenkou – človek –, alebo so stromom. To je veľká výzva pre rozmýšľanie a pre myslenie o prírode a o nás, o našom živote v tejto prírode. Sú tam ďalšie veľké výzvy na rozmýšľanie.

Chcel by som priblížiť jednu myšlienku, ktorú v knihe hovorí Slavoj Žižek, keď sa ho Michael Hauser pýta, či jestvuje idea, pre ktorú sa oddá obetovať život. A Žižek odpovedá, áno, ja by som obetoval svoj život za toto. Čítal som jednu knihu, v ktorej vo vagóne deportujú Židov, mrzne, sú dva dni v tomto vagóne a majú tam malé deti. Dospelí obkolesia tie malé deti, aby nezmrzli a keď otvoria po dvoch dňoch vozeň, všetci dospelí sú podchladení, zmrznutí. Deti vybehnú z vozňa, ale tí, čo ho strážia, začnú po nich strielať. Zastrelia všetky až na dve. Tie dve deti utekajú a strážcovia pustia na ne psov. Tieto deti, práve v tom momente, keď k nim dobiehajú psy, sa chytia za ruky. A práve tento moment spojenia tých detí, pred tým, než ich roztrhajú psy, to je myšlienka, za ktorú sa oddá žiť a obetovať život. To považujem za významné posolstvo aj tejto knihy.

Doc. PhDr. Ladislav Hohoš, PhD.
(rozhovor v knihe: Ľudia si sami určia svoje miesto vo svete)

Ak by som mal nejako zhrnúť obsah tejto knižky, pravdepodobne by som použil druhú časť jej názvu Začiatok novej éry, ktorá to vystihuje. (Tým nechcem povedať, že nejakým besom nie sme vystavení.) Toto dramatické obdobie, ktoré prežívame, je prechodným obdobím... Mám na mysli niečo širšie, celosvetové. Industriálna civilizácia v tej dnešnej podobe končí, pretože sa vyčerpala tak ekonomicky - ako aj politicky, ako aj sociálne, ako aj kultúrne. No a bude sa zrejme rodiť niečo nové, alebo sa rodí... ak chceme hovoriť o nejakom východisku, tak to východisko je antikapitalistická alternatíva. Tá sa, samozrejme, bude postupne vyvíjať.




PhDr. Roman Michelko
(riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, rozhovor v knihe: Zahubí nás konzumná špirála?

Som v dvojjedinej úlohe, lebo som vydavateľ aj jeden z respondentov knihy. Dúfam, že kniha bude mať veľký ohlas čo sa týka odbornej, ale aj poučenej laickej verejnosti, že vyjde veľa recenzií. Reakcie, ktoré mám dodnes, sú všeobecne pozitívne. Sám som veľmi nažhavený, že si prečítam, ako to vnímajú iní poučení ľudia, ľudia z oblasti filozofie, spoločenských vied, žurnalistiky.

Som človek, ktorý si uvedomuje, že svet, tak ako je nastavený, trieli k nejakému zásadnému zlomu. O tom, že ideme k nejakému krachu alebo revolúcii alebo niečomu podobnému, alebo inak, že kapitalizmus je v hlbokej systémovej kríze z premýšľavých ľudí nedokáže pochybovať nikto. Problém je v tom, že terapií je viacero, no žiadna z nich, od tých dosť utopických, ako je parecon, teda participatívna ekonomika alebo ekonomická demokracia cez rôzne reformy kapitalizmu s ľudskou tvárou... čo to bude nevieme, bude to možno mix rôznych vecí. Ale treba jasne povedať, že je tu množstvo ľudí, ktorí premýšľajú, ako usporiadať svet, ako urobiť systém, ktorý má šancu na dlhodobé prežitie.

PhDr. Ľuboš Blaha, PhD.
(rozhovor v knihe: Čaká nás ďalšia vojna, kým nájdeme spravodlivejší svet?)

Kapitalizmus podľa môjho názoru pomaly a iste umiera a je to tak trošku aj dobre pre filozofov, pretože zrazu po desaťročiach, kedy sa kapitalizmu ako-tak darilo, a filozofov si nikto nevšímal, dnes sa zrazu hľadá hodnotová alternatíva a zrazu sú ľudia zvedaví aj na filozofické diela. Sám som bol prekvapený, keď som napísal dielo Späť k Marxovi, aký to malo úspech, čo by sa nestalo pred piatimi rokmi, pretože kým nebola kríza, kto by špekuloval o Marxovi. Zrazu sa vraciame k Marxovi, vraciame sa k alternatívam kapitalizmu a myslím si, že ak sa zamýšľame nad kapitalistickými alternatívami, nad spoločnosťou, ktorá bude postkapitalistická, tak musíme sa začať baviť aj o ľavicových filozofoch, lebo tí ponúkajú alternatívu. Práve u týchto autorov, ktorí sú v knižke, môžeme túto alternatívu hľadať.

Foto: Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
20. február 2012, 09:50
prichadza do prazdneho, nezaplneneho a asi aj dost hladneho priestoru. co sa tyka politickych a kulturnych pomerov na slovensku panuje tu podivne ticho. o hospodarskom upadku po roku 1989 sem tam nieco prenikne na verejnost, nemoze nepreniknut, najma vzhladom na rozne korupcne afery. co sa tyka tych dalsich sfer - je to nepochopitelne preco sa nikto neozve z toho obrovskeho mnozstva kulturnych dejatelov, umelcov, odbornych pracovnikov SAV, fundovanych vysokoskolskych ucitelov ktorych sme tu mali a aj zivili do doku 1989...

takze knihu vitam a prajem jej, aby si ju precitalo co najvacsie mnozstvo ludi...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
20. február 2012, 15:31
Načim načim BRATIA INTELEKTUÁLI SLOVENSKÍ sa ZOBUDIŤ inak sa NESTRATIA ! Všetci rad radom písať Zemkovej a Kolárovi na vedenie RTVS a Predsedovi rady a DOMÁHAŤ sa 1000 x väčšieho priestoru ako máte dnes. Treba zkopať zo schodov ten "mediálno-analytický smrad", ktorý tu roky vypúšťal len prázde FLOSKULE, ktoré viedli spoločnosť len k: 1. relativizácií tradičných kresťanskych, humanistických a Slovansky založených spoločne uznávaných ptresvedčení a hodnôt 2. ekonomickému osprosťovaniu "vzdelancov" a úplnému ekonomickému zblbnutiu "nevzdelancov" 3. bezhraničnému individualizmu 4. hedonizmu 5. strate identitít a tým aj "duší" národa a etník, spoločenstiev a rodín Slovenských
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
20. február 2012, 15:50
Akurát si myslím, že filozofia má trochu výnimočné postavenie a môže si dovoliť formulovať aj smelšie, ďalekosiahlejšie pohľady na svet, ako to robia iné vedecké disciplíny. Nebyť taká nesmelá, čo sa prejavuje aj v nadpise (Začiatok novej éry s otáznikom).
Myslím, že po r. 1989 sa dostala príliš pod vplyv západnej buržoáznej ideológie a má problém sa z toho vymaniť. Trochu jej pomohla kríza, otrasy sveta v r. 2008-2009, ale úlohou filozofie predsa nie je len vysvetľovať to, čo sa udialo, ale aj predvídať, koncipovať budúce udalosti. Potenciálne na to dnes už má možnosti, len ich nevyužíva.

Stále je napr. v zajatí kapitalizmu ako hybnej dejinnej sily. Prejavuje sa to aj v tom, že sa západný kapitalizmus tituluje prívlastkom vyspelé krajiny, nie vyspelý kapitalizmus, hoci vyspelý kapitalizmus a vyspelá civilizácia, civilizácia zodpovedajúca potrebám a možnostiam dnešnej doby, sú zásadné rozdielne stupne vývoja.

A filozofické myslenie by sa malo pohybovať práve na tejto žiadanej úrovni, na úrovni možnosti dnešnej doby. Len od toho sa môže odvíjať dynamická zmena tejto civilizácie, len od toho sa môže odvíjať pozitívne, akčné myslenie rôznych hnutí, ako je napr. aj súčasné slovenské hnutie proti tzv. Gorile. Najprv musí existovať všeobecná predstava smerovania zmeny a od toho sa môžu odvíjať konkrétne programy hnutí.

Treba dokázať odlíšiť čiastkový vývoj, ako sa nám v praxi javí a vývoj obecnejšieho systému, v rámci ktorého ľudstvo pôsobí a ktorý sa odráža aj vo vnútornom civilizačnom vývoji.
Na povrchu sa javí, že kapitalizmus je stále vedúcim civilizačným systémom a množstvo ľudí si ani nevie predstaviť, žeby to malo byť inak. Filozofia by však mala ísť pod javovú stránku vývoja, do jeho podstaty. Odhaľovať vnútorný vývoj systému.
Povaha tohto vesmíru, materiálno-energetických (i informačných) tokov si vyžaduje vznikanie stále novších, zložitejších a usporiadanejších systémov na špici vývoja. Určitý systém, určitá forma teda hrá v tomto vesmíre úlohu najvyššej vývojovej formy, po určitom čase, za určitou hranicou je striedaná na čele novým systémom. Neexistuje teda niečo ako ideálny systém pre všetky doby. Ideálnosť je pohyblivá, vo vývoji, v zosúlaďovaní sa najvyspelejšej formy väzieb vyvíjajúcemu sa obsahu. Preto komicky vyznievajú tvrdenia o kapitalizme ako ideálnej spoločenskej forme a preto sa niet už kam vyvíjať.
Pre pochopenie uvediem príklad Polynézanov. Prvobytný spôsob života prestal byť hybnou silou dejín pred 5100 rokmi. Pritom nezanikol, Polynézania si ho pre svoje potreby zdokonaľovali a možno aj oni mali dojem, že vyvinuli ideálny spoločenský systém, raj, pre všetky doby.
Bez ohľadu na predstavy však všeobecný vývoj ľudskej spoločnosti išiel ďalej a po nástupe kapitalizmu Polynézania mohli vidieť, že sa nezastavil, len oni si ho zastavili pre seba.

A tak je to aj po r. 1989, kedy sa vo veľkej časti civilizácie vývoj vrátil smerom ku kapitalizmu a natáralo sa množstvo nezmyslov o tom, že kapitalizmus v súperení o lepší systém zvíťazil. Za takéto nezmysly dnes ľudstvo draho platí a ešte len draho bude platiť. Je to asi niečo podobné, akoby v 14. st. sa bolo rozhodovalo, či sa počas veľkej krízy feudalizmu ľudstvo vráti späť k overenému prvobytnému spôsobu, čo sa mohlo interpretovať ako víťazstvo už 4500 rokov prežívajúceho prvobytného systému, alebo pôjde smerom k neznámemu kapitalizmu. Určitá snaha o návrat tam bola (nastupujúca renesancia je ideológiou takéhoto návratu k antike).
Vo všeobecnejšej rovine, na úrovni všeobecnejšieho systému sa svet po r. 1989 vyvíjal ďalej. Nakoniec, aj v rámci civilizácie sa vyvíjali výrobné sily, technika, technológie, človek ako pracovná sila, a dávno prekročili možnosti kapitalizmu, ktorý si stále namýšľa, že je jedinečný a nemá alternatívu. Kapitalizmus však prestal byť hybnou dejinnu silou, vrcholom sociálneho vývoja už po r. 1928. Ľudia si zamieňajú obyčajnú existenciu kapitalizmu s jeho schopnosťou byť hybnou silou.

A filozofia by tento rozdiel mala vnímať a pracovať s ním. U väčšiny filozofov, mysliteľov však zatiaľ vidím skôr uvažovanie v rámci kapitalizmu, či úvahy o tom, či už bol prekonaný. Hoci aj v súvislosti s krízou 2008-2009. Aj tu však vidieť, že súčasná filozofia (zrejme ju môžme nazvať buržoáznou filozofiou, keďže sa takmer vôbec neprihlásila k marxizmu, socializmu, marxizmus dokonca vypustila aj z historických typov racionality) zachytila len javovú stránku tejto krízy. Uvažuje, či táto kríza je koncom úlohy kapitalizmu v dejinách, alebo len prostriedkom jeho premeny.

Určite, kapitalizmus mal svoj podiel na tejto kríze, ako inak, veď zotrvávanie na prastarých kapitalistických vzťahoch prehlbovalo nesúlad medzi úrovňou výrobných síl a výrobných vzťahov.

Čo však uniká súčasnému filozofickému mysleniu, je všeobecnejší vývoj tohto sveta, v ktorom už kapitalizmus nehrá žiadnu pozitívnu úlohu, či úlohu hybnej sily vývoja (len svojou snahou hrať vedúcu úlohu prehlbuje krízu civilizácie). Kríza r. 2008 nebola o kríze kapitalizmu, išlo o oveľa hlbšiu krízu, krízu človeka, ľudstva, krízu sociálnej formy ako celku. Človek, ľudstvo prestali byť hybnou silou vývoja, najvyššou vývojovou formou, alebo zjednodušene pánom tvorstva. Civilizácia sa ocitla v kríze preto, že sa vyčerpal potenciál klasickej podoby človeka. Ukončil sa vývojový cyklus, ktorý začal pred 2,6 milióna rokmi.
Bez toho sa nedá pochopiť ani povaha súčasnej krízy. Ani povaha budúceho vývoja, ako sa správať, aby Zem aj naďalej zostala pre človeka príjemným miestom. Bez toho si tzv. svetové elity môžu ešte dlhé roky lámať hlavy, čo sa to deje so súčasným svetom a prečo mu nerozumejú a nie sú schopné načtnúť prognózy vývoja ani na najbližší rok.

Preto pre filozofiu, súčasné myslenie nemá zmysel pracovať s kapitalizmom, či postkapitalizmom. Treba sa oslobodiť z okov, ktorými ju uväznil ako svoju slúžku. Filozofia už musí pracovať s vlastnými koncepciami, ktoré už dávno prekročili kapitalizmus, i socializmus.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. február 2012, 03:23

"Len sa ZOBÚDZAJTE DARMOSPÁČI ! Načim načim BRATIA INTELEKTUÁLI SLOVENSKÍ sa ZOBUDIŤ inak sa NESTRATIA ! Všetci rad radom písať Zemkovej a Kolárovi na vedenie RTVS a Predsedovi rady a DOMÁHAŤ sa 1000 x väčšieho priestoru ako máte dnes." Slávko

*********************************

1, Oslovenie "BRATIA INTELEKTUÁLI" je výslovne nesprávene! Správne by malo znieť exsúdruhovi, priatelia! Nakoniec aj autor kniky RSDr. Pavol Dinka je súdružský doktor (rerum socialium doctor)

2, Písať Zemnovej (mnohonásobnej kandidátke do rôznych funkcií za SDKÚ a nakoniec aj jej zásluhou zvolenou za riaditeľku RTVS), je mlátenie prázdnej slamy, či hádzanie hrachu na stenu!

To ju akože chcete presvedčiť, aby bola k "ľavičiarom" milšia, alebo zastrašiť...? Nechápem?

Pretože nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina.

PS: S tým foto podnapitého Ľuba Bláhu ste sa opäť vyznamenali pán autor a editor! To sa fakt nenašla serióznejšie jeho fotografia?

Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
21. február 2012, 05:38
Dôležité je, aby si uvedomil svoje súčasné historické miesto. Asi tak, ako si ho uvedomili feudálny spôsob života, prvobytný spôsob života, ktoré sú stále prítomné. Aby sa prestal pokladať za vrchol dejinného vývoja.

Tlačiť kapitalizmus do umierania je kontraproduktívne. Pretože vždy sa časť ľudí bude v ňom vidieť a budú ho zúrivo brániť, aj za cenu občianskych vojen, veľkých obetí.

A priznám sa, nech jeho stúpenci majú svoj kapitalizmus, priestor pre svoj spôsob života, ale nech ľudí už nezaťahujú do diskusií o tom, či zvíťazil, bude tu na večnosť, je výnimocný, ap. Takéto diskusie sú už pre budúcnosť človeka úplne nepodstatné.

A po tretie, táto fáza vývoja ľudstva vedie k širokej sociodiverzite, existencii množstva sociálnych foriem vedľa seba, prúdov, spôsobov života.

Závisí tak len od prívržencov kapitalizmu, či jeho miesto pochopia a prispôsobia sa tomu. Alebo jeho silovým presadzovaním riskujú, že stratí nárok na existenciu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. február 2012, 06:15
Dobre citanie pan Milan... A uz sa vie, co by to malo byt namiesto kapitalizmu?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. február 2012, 07:27
To len v 89, sa zabludilo.Nevedelo sa kam po socializme.Tak sme sa vratili ku kapitalizmu.Zle.Treba sa vratit do vychoduiskoveho bodu. K socializmu a rozmyslat kam po socializme.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. február 2012, 08:06
Rozmyslas lepsie metodologicky ako akademici:-).
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. február 2012, 08:24
Práve o tom som písal, aby sme nerozmýšľali týmto smerom, čo po kapitalizme. Kapitalizmu umožňujeme hrať sa, len hrať sa, nie byť skutočnou hybnou silou dejín práve kvôli tomuto typu uvažovania. Že stále uvažujeme, akoby toto bola kapitalistická epocha, doba a čo po nej. Lenže kapitalistická epocha skončila v r. 1928. Ako ukazuje aj Dr. Kanovský, tak kapitalizmus musel kvôli prežitiu siahnuť k socialistickým metódam. Pretože to bola socialistická epocha.
Chatyv Alkov to presne vystihol. My sa musíme vrátiť k r. 1989, kde sme vybočili. Takže otázka stojí, čo po socializme, nie po kapitalizme.
Ja som už zo dvakrát uviedol celú schému dejinného vývoja. Po socialistickej forme nasleduje globálna forma, globálna civilizácia. Čo sa týka ekonomickej podstaty, nejde už o nič nové. Ako tretia, posledná forma dejinného vývoja je už len syntézou predchádzajúcich foriem, teda socializmu, kapitalizmu, ap. Živelne táto forma sa v ekonomickej oblasti už utvorila, ale v politicko-správnej sa tomu ľudia i kapitál bránia. Kapitalizmus totiž nemá nástroje na riešenie globálnych úloh, problémov. Ale niekedy uvediem systémovejší, obsiahlejší príspevok ku globálnej forme.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. február 2012, 12:45
cim, alebo kym by si sa zapodieval ako prvym po navrate do vychodiskoveho bodu? Zadaj temu akademikom.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. február 2012, 16:35
v dejinnej štruktúre a jej charakteru uvediem príklad vývoja chemickej formy.
Môžme ju chápať ako triádu atómy-molekuly-makromolekuly. Tretia forma aj tu je už len určitou syntézou, rozšírením prvých dvoch vývojových stupňov. Neprináša nejakú zásadne novú kvalitu, nejaký výrazný kvalitatívny skok.

Podobne je to aj s globálnou formou ako poslednou v dejinnej štruktúre. Vychádza najmä z ekonomickej podstaty socializmu, ale je syntézou aj kapitalizmu, i predošlých stupňov, čím zdokonaľuje svoju podobu, vytvára efektívnejšiu štruktúru v porovnaní s predošlými stupňami.

Oveľa zaujímavejšie je však to, čo nasleduje po globálnej forme ako poslednej dejinnej forme.

O tom niekedy nabudúce, ráno cestujem preč.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. február 2012, 16:59
Akosi sa nevieme zbaviť toho, aby sme dnešnú dobu považovali za kapitalistickú.
Kapitalistická epocha však skončila v r. 1928 koncom klasického kapitalizmu. To, že po r. 1989 sa montuje kapitalizmus do úlohy vedúcej hybnej sily, však neznamená, že sa vrátila aj kapitalistická epocha. To jednoducho nie je možné, dejiny v tomto sú nevratné. To vidieť aj z toho, že ľudstvo na tejto báze už nie je schopné efektívne fungovať, dostáva sa do čoraz hlbšieho chaosu a môže zaniknúť.
Jednoducho si musíme uvedomiť, že sociálna forma, človek bol najvyššou nám známou formou vývoja a neustály vývoj materiálno-energetickej základne (mám také tušenie, že nás novou a novou energiou zásobuje tzv. tmavá energia) jednoducho nedovoľuje, aby sa vrátila nejaká epocha dozadu. Nejaká skupina sa môže vrátiť, ale tým stratí kontakt so špicou vývoja, ten ide ďalej. Konkrétne na Zemi to znamená len toľko, že Západ stratil kontakt s čelom vývoja (prebrala ho Čína) a čo je horšie, zrejme sme týmto zaspaním v kapitalizme ako ľudstvo stratili kontakt s čelom vývoja vôbec. A môžme sa ocitnúť v postavení Polynézanov, či Indiánov voči kapitalistickým kolonizátorom v 16. - 19. st.

Takéto návraty poznáme aj z minulosti. Napr. keď sa rozpadala západorímska ríša po r. 476, resp. 395, niektoré jej súčasti, kmene sa vrátili k prvobytnému spôsobu života. Prakticky zo tri storočia vládol chaos, temná doba, z ktorej je aj málo informácií. Ale to neznamenalo, že sa vrátila aj prvobytná epocha, vnútorne vývoj išiel ďalej k feudalizmu a kapitalizmu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. február 2012, 03:39
Toto je to, co som chcel vediet? Zatial sa mi dostalo odpovede, ze nie po kapitalizme ale po socializme a ze globalna forma niecoho co je syntezov jedneho a druheho.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. február 2012, 05:38
čo sa týka jej konkrétnych vlastností. To by si vyžadovalo oveľa viac priestoru. Teraz budem týžden preč, možno potom. Ale zatiaľ som nevidel záujem diskutovať konkrétne o týchto otázkach, neviem, prečo by som mal tomu venovať spústu času bez odozvy.
Konkrétne vlastnosti nejakej spoločenskej formy sa dajú najlepšie odvodzovať metodologicky, od jej postavenia vo vývojovej štruktúre dejín. Bez metodologických, systémových východísk je to skôr hádanie z rukáva.
Preto som v krátkom príspevku opísal najprv jej všeobecné vlastnosti. Ak nimi pohrdneme, tak nemôžeme diskutovať o jej konkrétnych vlastnostiach. Ja nerád hádam, postupujem systémovo. Asi toľko.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. február 2012, 06:03
pre zaciatok 20 spravne usporiadanych pismen.Vratane medzier.Neide o kvantitu, ale o kvalitu.Kde uz chces ocakavat odozvu ak nie pod clankom plnom lavicovych intelektualov.Mozno ich povzbudis k obhajobe toho co prezentuju.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. február 2012, 06:09
prečo ja mám hádať, čo máš na mysli. A prečo neusporiadaš tie písmenká sám, ako si to predstavuješ.

Keby si chcel, tak vieš sem dať aj kvalitné príspevky. Ale nemáš trpezlivosť (alebo dosť sebavedomia ?). Ponáhľaš sa, príspevok je nejasný, plný preklepov a gramatických chýb. Príspevok nechaj trochu odležať, prečítaj ho znovu a znovu a zamýšľaj sa nad formuláciami. Aby si povedal čo najviac.
Za chvíľu musím bežať.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. február 2012, 06:36
ani neviem co.A sam pises v behu.Nevediac co.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. február 2012, 09:36

Ak máte písať takéto nezmysly: "Kapitalistická epocha však skončila v r. 1928 koncom klasického kapitalizmu. To, že po r. 1989 sa montuje kapitalizmus do úlohy vedúcej hybnej sily, však neznamená, že sa vrátila aj kapitalistická epocha." , tak stačí ako radí Chatyv Alkov 20 "spravne usporiadanych pismen/ či usporiadaných slov ako 20 strán totálnych ahistorických nezmyslov.

Pravdepodobne to nikto nebude čítať a ani na to reagovať.

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. marec 2012, 06:29
ale potom sa nemôžete čudovať, že ľavica je v takej mizérii. Bez dobrých metodologických východísk sa nedajú konkretizovať vlastnosti žiadnej budúcej spoločenskej formy.

Mám aj konkretizované opisy budúcej spoločnosti. Ale bez metodologických východísk nie som ochotný sa o nich baviť.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
05. marec 2012, 12:58
Vo vykolíkovanom a globálne ovládanom prostredí nielen našich masovokomunikačných médií, ktorých základným cieľom je produkovať telebrity a uzabávať ľudí, sa sotva niečo dôležité dozviete o skutočnom fungovaní nielen nášho sveta a už vôbec nie o jeho alternatívach. A tak je potrebné trpezlivo hľadať zrnká pravdy na iných miestach. Jedným z nich je aj nová publikácia P. Dinku obsahujúca poctivo, trefne a cieľavedome pripravené rozhovory so 17 politicko-filozofickými reálnymi osobnosťami-celebritami. Na ploche 382 strán sa nachádzajú pozoruhodné stanoviská, námety a koncepcie, a to ako troch slovenských respondentov (mimochodom: na nádhernom priestore), tak 6 osobností z nám kultúrne a kontextovo najbližšieho Česka a zvyšných 8 rozhovorov má zahraničných respondentov. A to v obsahovom diapazóne od konkrétnych spoločenských aktualít dneška v podaní veľmi inšpiratívnej ekonómky Ilony Švihlíkovej až po odvážne a náročné teórie filozofov. Unikátna a dôstojná slovenská kniha, z ktorej možno aj zmúdrieť. Tak chytrá, že by z nej mohla pri pozornom čítaní zmúdrieť aj internetovo pozoruhodne driftujúca diskusná polihistorka Inga. (A ak nie, tak nech jej našepká Ingo Schulze ? napríklad v Zošitoch humanistov č. 91.) P.S. Vidiac rozvláčnu polemiku medzi diskutérmi bez reakcií na samotný článok (v tomto prípade o knihe) navrhujem obmedziť rozsah diskusného príspevku v Slove na povedzme 15 riadkov. Pre fluentnejších diskutérov sú predsa k dispozícii blogy. Ďalší návrh ako prevencia ukecanosti či provokatívností: uplatniť vo vzťahu ku jednému diskutujúcemu zásadu ?trikrát píš a dosť?... A patrilo by sa uvádzať aj čas zaradenia príspevku.

Stránky

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama