Kniha ruskej poézie
Kniha ruskej poézie Jána Zambora je jeho prekladovou antológiou ruskej lyriky od prvých desaťročí 19. storočia po začiatok 21. storočia. Ján Zambor výber zostavil, básne preložil, napísal úvod, charakteristiky autorov, poznámky k básňam, edičnú poznámku a vybral obrazový materiál. Uverejňujeme niekoľko prekladov z jeho Knihy ruskej poézie a úvodné slovo autora na jej uvedení 6. marca 2012 v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave. Knihu ruskej poézie vydalo vydavateľstvo Michala Vaška.
Alexander Sergejevič Puškin
* * *
Nie, mne sa život neprejedol,
rád žijem, veľmi túžim žiť,
niekdajší plameň značne zbledol,
no chlad ho nevie poraziť.
Ešte sú slasti, potešenia
pre moju večnú zvedavosť,
pre fantáziu, milé snenia,
pre city – veru je ich dosť.
(1836)
Michail Jurievič Lermontov
Oblaky
Odvekí pútnici, obláčky v blankyte!
Vždy jeden po druhom, perleťou odeté,
vyhnanci ako ja ponad step letíte,
z milého severu nad južné úpätie.
Ktože vás naháňa? Ťažký bič osudu?
Jed tajnej závisti? A či zlo vzkypelo?
Trápia vás zločiny spáchané bez studu?
Alebo špinavé klebety priateľov?
Nie – omrzeli vás úhory bez plodov...
Cudzo sa dívate na vášne, na strasti;
chované odvekým chladom a slobodou,
neviete, čo je vlasť, čo život bez vlasti.
(1840)
Fiodor Ivanovič Ťutčev
* * *
Rozumom Rusko nepochopíš,
nepostihnú ho bežné miery!
Je čudesné, až sa v ňom topíš -
v Rusko sa môže iba veriť.
(28. novembra 1866)
Jelena Guroová
***
Vetrík je taký teplý, že
sa ho žiada zhrnúť do hŕstočky -
vetrík môj, vetrík...
Velemir Chlebnikov
***
Málo mi treba!
Krajíček chleba
a kvapku mlieka.
A okruh neba,
mračná, čo letia.
(1912, 1922)
Osip Mandeľštam
***
Aká je toto ulica?
Osipa Mandeľštama.
To meno! Iste prekliate.
Ako chcete, ho obráťte
znie falošne, nie priamo.
Nevoňala mu línia,
nebol ten žiadna ľalia,
a preto táto ulica
alebo lepšie, táto jama
sa tak aj volá – po mene
onoho Mandeľštama.
(Apríl 1935)
Anna Achmatovová
O veršoch
Vladimirovi Narbutovi
Sú to plody nespavosti,
kvapky vosku na sviecach,
ranný úder do tichosti
v sto belasých zvoniciach...
Je to teplá obločnica
v Černihove pri lune,
sú to včely, komonica
prach, tma, sparné poludnie.
(Apríl 1940, Moskva)
Marina Cvetajevová
* * *
Tá cigánska vášeň rozlúk!
Len stretneš – už letíš preč.
Ťažkú hlavu beriem do rúk,
s nocou vediem mĺkvu reč;
Nik, čo sa nám v listoch hrabe,
nepochopil doteraz,
ako v nevere a zrade
verný si je každý z nás.
(Október 1915)
Andrej Voznesenskij
* * *
Nočný motýľ
s veľkou hlavou
zložiac krídla
sedí
na bielej stene
ako kľúčová dierka
do absolútnej záhady
Z čistej pravdy
na nás pozerá
nepreniknuteľné tajomstvo
Gennadij Ajgi
Ľudia ako chrám
A duše ako sviečky, zapaľujúce sa
jedna od druhej.
(6. januára 2002, Štedrý deň,
Romaškovo)
Príhovor Jána Zambora na uvedení Knihy ruskej poézie |