Reklama
Reklama

Kniha ruskej poézie

/"Šlo mi aj o to, aby som v slovenskom kultúrnom prostredí vrátil do hry významnú ruskú poéziu, ktorá nás môže posúvať ďalej,"// povedal básnik Ján Zambor o svojej Knihe ruskej poézie, s ktorou sa uchádza o priazeň čitateľskej verejnosti. Chcelo by to slová uznania a chvály: no dobré sa samo chváli a pri tejto knihe to naozaj platí. Pravda, treba ju vziať do ruky a začítať sa. Tak do toho!/
Počet zobrazení: 4334
zambor obalkaa.jpg

Kniha ruskej poézie Jána Zambora je jeho prekladovou antológiou ruskej lyriky od prvých desaťročí 19. storočia po začiatok 21. storočia. Ján Zambor výber zostavil, básne preložil, napísal úvod, charakteristiky autorov, poznámky k básňam, edičnú poznámku a vybral obrazový materiál. Uverejňujeme niekoľko prekladov z jeho Knihy ruskej poézie a úvodné slovo autora na jej uvedení 6. marca 2012 v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave. Knihu ruskej poézie vydalo vydavateľstvo Michala Vaška.

Alexander Sergejevič Puškin

* * *

Nie, mne sa život neprejedol,
rád žijem, veľmi túžim žiť,
niekdajší plameň značne zbledol,
no chlad ho nevie poraziť.
Ešte sú slasti, potešenia
pre moju večnú zvedavosť,
pre fantáziu, milé snenia,
pre city – veru je ich dosť.

(1836)


Michail Jurievič Lermontov

Oblaky

Odvekí pútnici, obláčky v blankyte!
Vždy jeden po druhom, perleťou odeté,
vyhnanci ako ja ponad step letíte,
z milého severu nad južné úpätie.

Ktože vás naháňa? Ťažký bič osudu?
Jed tajnej závisti? A či zlo vzkypelo?
Trápia vás zločiny spáchané bez studu?
Alebo špinavé klebety priateľov?

Nie – omrzeli vás úhory bez plodov...
Cudzo sa dívate na vášne, na strasti;
chované odvekým chladom a slobodou,
neviete, čo je vlasť, čo život bez vlasti.

(1840)


Fiodor Ivanovič Ťutčev

* * *
Rozumom Rusko nepochopíš,
nepostihnú ho bežné miery!
Je čudesné, až sa v ňom topíš -
v Rusko sa môže iba veriť.

(28. novembra 1866)


Jelena Guroová

***
Vetrík je taký teplý, že
sa ho žiada zhrnúť do hŕstočky -
vetrík môj, vetrík...


Velemir Chlebnikov

***
Málo mi treba!
Krajíček chleba
a kvapku mlieka.
A okruh neba,
mračná, čo letia.

(1912, 1922)


Osip Mandeľštam

***
Aká je toto ulica?
Osipa Mandeľštama.
To meno! Iste prekliate.
Ako chcete, ho obráťte
znie falošne, nie priamo.

Nevoňala mu línia,
nebol ten žiadna ľalia,
a preto táto ulica
alebo lepšie, táto jama
sa tak aj volá – po mene
onoho Mandeľštama.

(Apríl 1935)


Anna Achmatovová

O veršoch
                     Vladimirovi Narbutovi

Sú to plody nespavosti,
kvapky vosku na sviecach,
ranný úder do tichosti
v sto belasých zvoniciach...
Je to teplá obločnica
v Černihove pri lune,
sú to včely, komonica
prach, tma, sparné poludnie.

(Apríl 1940, Moskva)


Marina Cvetajevová

* * *

Tá cigánska vášeň rozlúk!
Len stretneš – už letíš preč.
Ťažkú hlavu beriem do rúk,
s nocou vediem mĺkvu reč;

Nik, čo sa nám v listoch hrabe,
nepochopil doteraz,
ako v nevere a zrade
verný si je každý z nás.

(Október 1915)


Andrej Voznesenskij

* * *
Nočný motýľ
s veľkou hlavou
zložiac krídla
sedí
na bielej stene
ako kľúčová dierka
do absolútnej záhady

Z čistej pravdy
na nás pozerá
nepreniknuteľné tajomstvo


Gennadij Ajgi

Ľudia ako chrám
A duše ako sviečky, zapaľujúce sa
                                         jedna od druhej.

(6. januára 2002, Štedrý deň,
Romaškovo)
 

Príhovor Jána Zambora na uvedení Knihy ruskej poézie

Ďakujem Márii Kusej, znalkyni ruskej literatúry, a Jánovi Buzássymu, básnikovi a prekladateľovi významných ruských a angloamerických básnikov, za to, že boli ochotní sem prísť o povedať pár slov o mojej knihe. Ďakujem aj Štefanovi Bučkovi, recitátorovi a hercovi, za prednes.

S Jánom Buzássym som sa spoznal ako stredoškolák na Wolkerovej Polianke vo Vysokých Tatrách v polovici 60. rokov. Ako mladý autor som dostal ocenenie v rámci tejto súťaže začínajúcich autorov, on bol už etablovaný básnik a redaktor Mladej tvorby. Do časopisu odo mňa pýtal básne. Dlho som nemal odvahu mu ich ponúknuť, až nakoniec Mladú tvorbu na začiatku normalizácie zastavili. A teraz sa čudujem, odkiaľ som nabral a naberám odvahu prekladať básnikov, medzi ktorými sú nesporní géniovia – napríklad Puškin, pri ktorom ani nie je dôležité, čo z neho prekladáme, – čoho sa dotkol, je nesmierne. Pocit úsilia o nedosiahnuteľné mávame pri preklade poézie často. Možno preto nás niekoľkých tak vábi. V každom prípade je prekladanie poézie zápas o vysoké básnické ciele.

Ak sa v pôvodnej básni usilujeme o umelecky čo najvýraznejšie postihnutie seba a sveta, v prekladovej sa usilujeme o umelecky čo najvýraznejšie a najprimeranejšie postihnutie sveta prekladaného básnika. Cezeň však vo veľkej miere aj seba.

Antológiu som nazval osobnou s vedomím, že v umení – v šťastnejších chvíľach – osobné nadobúda nadosobnú platnosť.

Táto kniha by nebola bez jedného telefonického rozhovoru s pánom Františkom Mikloškom a bez ústretovosti pána Dr. Jána Čarnogurského. Obom patrí moja veľká vďaka. S Františkom Mikloškom a Jánom Čarnogurským som sa zoznámil po vydaní knihy Anny Achmatovovej Vrcholiaca luna roku 1989. Na základe tohto prekladu ma ako ponovembroví vysokí štátni činitelia pozývali na významné kultúrne podujatia. Širšia verejnosť nevie, čo všetko František Mikloško vykonal pre slovenskú kultúru. O jeho konkrétnych krokoch výraznej nezištnej pomoci sa stále dozvedám zo stretnutí s priateľmi a kolegami. Pán Čarnogurský si odo mňa vyžiadal informácie o samom projekte a zasadil sa zaň, čím podstatnou mierou prispel k tomu, že nadácia Ruskij mir ho podporila.

Vďaka aj zástupcom nadácie.

Vďaka aj ministerstvu kultúry a jeho príslušnej komisii za podporu tohto vydania.

Osobitne ďakujem pani Gabriele Smolíkovej a majstrovi Miroslavovi Cipárovi. Pán Cipár mi povedal, že pre knihu zvolil písmo s istým rozmerom archaickosti. Vnímam ho ako výrazné a krásne, zvýrazňuje hodnotovú platnosť preložených básní. Rozmer archaickosti a novátorstva sa neraz symbiotizoval aj v modernom umení – radikálny novátor Velimir Chlebnikov, ktorý niektoré básne napísal zaumným jazykom zakladajúcim sa na slovotvorbe, vychádzal z podnetov ruských ľudových zaklínaní. Pán Cipár vyslovil želanie, aby som priniesol nejaký model podobnej knihy. Nič dostatočne podobné som mu nepredložil. Materiál a literárna skúsenosť ma viedli k vytvorenie netradičného modelu.

Pani Smolíková je v knihe uvedená ako technická redaktorka, v skutočnosti však bola aj jej grafickou redaktorkou, nevraviac o tom, že bola manažérkou celého podujatia. Pracovala s plným nasadením a profesionálne. Hoci je vzdelaním inžinierka, preukázala aj umelecké cítenie. Veľmi si cením, že pri príprave knihy som nezaznamenal ani náznak koketovania s bulvárom. Nezaregistroval som nijaké pseudokritériá, iba kritériá hodnotové. Pani Smolíkovej a vydavateľstvu ďakujem aj za dnes zriedkavú veľkorysosť – kniha bola projektovaná na 300 strán, má 414.

V neposlednom rade ďakujem svojej žene Marte a rodine za trpezlivosť s mojimi nekonečnými tvorivými samotami a Marte aj za prísnu oponentúru textov.

V knihe mi šlo o prezentáciu hodnôt, nie podenkových výstredností... bez ohľadu na to, či to bol romantizmus, realizmus, čistá poézia, moderna v užšom slova zmysle, avantgarda či druhá avantgarda. To, pravdaže, neznamená, že sa vyhýbam básňam, pre ktorých optiku a poetiku je príznačná odvážnejšia inovácia. V antológii sa, myslím, premietlo aj to, čo sa mi javí ako očividné – že sila ruskej poézie od romantizmu je v jej pozornosti ľudskej duši. Šlo mi o to, aby v mnohohlasnosti básní výrazne zaznel humánny hlas ruskej poézie i jej hlas duchovný, podnietený náboženskými zdrojmi. Pri všetkej orientácii na komornú líniu ruskej poézie neobchádzam básne reflektujúce situáciu subjektu v spoločnosti a básne historizmu so stigmami tragickosti, ktorá aj na nás pôsobí katarzne alebo inak povedané vykupiteľsky.

Šlo mi aj o to, aby som v slovenskom kultúrnom prostredí vrátil do hry významnú ruskú poéziu, ktorá nás môže posúvať ďalej. Ďakujem všetkým, ktorí to pochopili, projekt podporili alebo profesionálne odvedenou prácou a tvorivosťou prispeli k výslednej podobe knihy.

Odznelo na uvedení knihy 6. marca 2012 v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
11. marec 2012, 04:31
Nesmierne ma teší, že vyšla antológia poézie z najvalitnejších autorov, akých ruská poézia od Puškina mala. Preklad J. Zambora je vynikajúci, on nepustí ďalej nič, čo by nemalo známku najvyššej kvality. Mrzí ma, že som nemohol byť kvôli pracovným povinnostioam na predstavení knižky. Vďaka, Janko Zambor!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
11. marec 2012, 07:07
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama