Poviedka na víkend - Jozef Špaček: Kentauri 2030
Motto: „Každý deň hľadím na tie tupé, prázdne tváre a pripomenie mi to smrť.
Ani stopy nezanecháš po sebe v tých detských tvárach.“ J. Updike
Bol to ten najobyčajnejší deň školského roka. Skončili sa veľkonočné prázdniny, škola opäť ožila. Veliteľ gymnaziálnej SBS-ky Vendelín Kalenica sa chystal ešte raz skontrolovať všetky náležitosti a formality, spojené s priebehom školského dňa. Klimatizácia jeho velína vo vestibule školy fungovala, vonku na kamennom námestí, radikálne rekonštruovanom do tejto podoby v rokoch 2006-2007, už bolo hneď zrána 26° Celzia, ale on mal v svojom kontrolnom kráľovstve viac ako príjemných 21° C. Preletel zrakom po mnohokrát overovaných dokumentoch a potom i nápisoch na monitoroch kontrolného systému.
VKOKS – Vnútorný kontrolno-ochranný systém
VKKS – Vnútorný kontrolný kamerový systém
Vstupná kontrola na detektor kovov
Vstupná kontrola na detektor drog
Vstupná kontrola na detektor plastových výbušnín
Vstupná kontrola na detektor tekutých výbušnín
Už by to mohli konečne zjednodušiť, dofrasa! Vyše roka je objednaný Jednotný detektor všetkých nebezpečných látok, no stále nič! Majú v tej Trnave dlhé vedenie, už ho majú všetky ZŠ-ky, nápravné i súkromné školy, no oni, štátno-samosprávna škola, existujúca už skoro štyristo rokov, nič! Upil si kávy zo samozničiteľného plastového pohárika a pokračoval v kontrole. Všetko bolo na svojom mieste – Zoznam krvných skupín študentov, vyučujúcich a zamestnancov školy, Vzorky DNA vyučujúcich (len pre mimoriadne udalosti), Vzorky DNA študentov – pre Kriminálny útvar rýchleho nasadenia, verejnosť sa dlho búrila proti kukláčom, často brutálne účinkujúcim v nočných hodinách v obľúbených študentských krčmách a baroch, tak ich preškolili a premenovali na KURN, takže študenti ich pochopiteľne pomenovali po svojom, stačilo zmeniť jedno písmenko. Ale brutality z ich strany predsa len ubudlo, možno preto, že každý mal v súčasti výstroja osobnú čiernu skrinku, ktorá zaznamenávala každý krok, kop, chmat, použitie zbrane či donucovacieho prostriedku, ako aj hlasy a povely pri akciách. Nikto sa jej nesmel zbaviť, ani s ňou manipulovať. Onedlho budú nimi vybavení aj oni, gymnaziálna SBS-ka, hoci to bolo zbytočné, jednoznačne vyhodené peniaze, ale župan ako najvyšší zriaďovateľ školy, si vraj postavil hlavu. Čo iné sa dalo čakať od bývalého kukláča...
A ešte náročne kódovaný ŠKS – Špeciálny kontrolný systém – vedel o ňom len on a riaditeľ školy. Teda vedeli o tom, kde sú umiestnené jeho kamery s holografickým účinkom, najnovším výdobytkom vedy a techniky.
Dnes to vyzerá na vcelku pokojný deň. Ostatní príslušníci SBS-ky sa na svojich stanovištiach viditeľne nudili, decká boli po sviatkoch dostatočne vyadrenalínované, utíšené, hoci to mohlo byť len zdanie. Ak sa vyskytli problémy, prišli až tesne pred obedom, ako pred Zeleným štvrtkom, odchodom na sviatky, si to dvaja sextáni chceli rozdať na chodbe pred učebňou Fyzika 8 s mačetami! Ktovie, kde to splašili a ako oklamali detektory? Ešteže chlapci bleskovo zasiahli, riaditeľ sa musí do dvoch dní rozhodnúť, či ich navrhne do nápravnej školy podmienečne alebo bezpodmienečne. Tí dvaja už čosi mali na tričku, priniesli nejaké exotické semienka, vraj tekvicové z mexických dyní, no boli to psychotropné tabletky, maskované ako prídavok k desiatej. Ten detektor potom museli vymeniť, potvrdila sa tak jeho sťažnosť, že prístroje sú nespoľahlivé, majú už desať rokov, to sa vie, Made in China! Chalani sa zhulili a na telocvik magistre Cégrovej vybehli úplne nahí! Tá sa sprvu len zarehotala, mala ozaj veľmi zvláštny zmysel pre humor a recesiu, patrila už k tomu pomaly vymierajúcemu druhu kentaurov, ktorý smiechom nedokáže šetriť ani tam, kde je iným skôr do plaču, no potom sa spamätala, použila osobný holografický komunikátor skôr než bolo treba zasahovať cez VKOKS, takže chalanov rýchlo spacifikovali. A zasa tí istí, ako už viackrát predtým! Pahnost a Mašina! Kto iný také čosi dokáže viackrát za sebou, hoci im hrozí vyslanie na špeciálny kurz do Veľkých Levár, kde si v už dávno zrušenej psychiatrickej liečebni zriadilo svoju výcvikovú základňu špeciálne výskumno-výchovné odvykacie stredisko EÚ, podporované Interpolom, Europolom a Afropolom?!
Vendelín sa strhol na prenikavý rachot špeciálneho kovového kontajnera, ktorý mu rovnako špeciálnym pneumaticky kanálom prisunuli z vrátnice. Čakala ho ešte identifikácia zadržaných predmetov, zápis s príslušnou charakteristikou do databázy a odsun do nedobytného skladu zadržaných nedovolených predmetov rôznej povahy u študentov pred ich vstupom do budovy ústavu.
„Tak čo to tu máme tentoraz?“ zamrmlal si pod fúzy a otvoril špeciálnou čipovou kartou kontajner. Mačeta, asi originál z Mexika, už asi pätnásta v jeho kariére. Tri dýky, každá s čepeľou najmenej desaťcentimetrovou a vyrytými svastikami po oboch stranách. Tí svinskí kléronacisti neprestávajú šarapatiť, fuj! Bude treba na to viac dozrieť, nebodaj ten chumaj Oštinoha ani nezapísal, od koho to zobral! Ten je toho schopný, musí to ešte preveriť na sprievodke...Zatvárací nôž Dukla, preboha, kde to splašili?! Spomenul si, že ešte v hlbokom detstve si tento nožík pochvaľoval jeho dedo, aký je to dobrý krivák pre chlapa. Tri kolieska z medi, niekedy ich používali na voľajakých ventiloch, dali sa však z toho vyrobiť veľmi nebezpečné boxery. Dva obušky, neumelo vyrobené zo starých prívodových hadíc od umývačiek riadu, no, to by snáď...Ale nie, dobre, že to ten trpák zhabal! Sú to predsa len obušky! Ale toto?! Neveriacky pozeral na šibák, poctivo starosvetsky upletený z vŕbových prútikov s jagavými stužkami uviazanými na konci. To snáď nie! To veru nemusel! Veď to je úplne normálny veľkonočný korbáč! Ale komu ho zobral? Aha – primán Peter Šišvolda. Šišvolda, Šišvolda, čosi mu v mozgu zablikalo, dobre cvičený inštinkt zapracoval. Naťukal toto meno na klávesnicu, stlačil príslušné heslo BRÁNA a pri Šišvoldovi už bolo päť záznamov! Laso, hrsť kovových guľôčok s priemerom 10 mm, ohňostrojová raketa, oceľová kefa – preboha, kde ju ten sopliak splašil?!, britva zo solingenskej ocele. Veru slušné na primána. Pokračoval v hľadaní ďalších údajov, veď prečo tu taký hvizdohájik ešte vôbec je? Primán! No, to je jasné – IQ 134, takže s týmto lúmenom to bude veru ešte všelijaké... Ale teraz si zjavne urobil recesiu, darmo, 134 je 134.
S ťažkým vzdychnutím odoslal debnu po identifikácii do pomaly sa prepĺňajúceho sa skladu, v ktorom nechýbali napríklad sekera zvaná tešla, samurajský meč, tri fľaše vitriolu, dvadsaťsedem kusov reťazí, z toho trinásť aj s ostrými bodcami na koncoch, štyri atrapy ručných granátov, dva ostré slzné granáty, päťdesiattri kusov rôznych nožov, vrátane tureckého jatagánu a dvanástich špeciálnych vyskakovačiek a osem nožov typu krokodíl Dundee, dvanásť nunčakov, štyri poplašné pištole, osem plynových revolverov, tri vzduchovky značky Slávia najnovšieho inovačného radu, všetky s vymeniteľnou hlavňou, jedna puška flaubertka a ešte plno drobností, ako sú klince, nadrozmerné zatváracie špendlíky, ihlice na pletenie i grilovanie, žiletky, ktovie prečo a pre koho ešte stále vyrábané. V Únii sa už piaty rok hádajú o tom, či výrobu týchto kedysi prepotrebných holiacich pomôcok zakázať alebo nie. Najmä Turci, tí psi pohanskí, ako ich volajú v susednom Česku, sú proti. Teraz príde na rad kontajner s nebezpečnými alebo nepotrebnými elektronickými vecičkami, s ktorými si už musí poradiť Patrik Onucka, špeciálne vyškolený pre túto mimoriadne sofistikovanú oblasť. Vyučovanie sa po tejto kontrole bez problémov môže začať.
Prečítajte si aj: Kentaur v pasci čítaniek
Foto: Emil Polák