Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 - 2016
V parlamentných voľbách konaných 10. marca 2012 občania výrazne podporili realizáciu programu založeného na spoločenskej stabilite, istotách pre ľudí a proeurópskej orientácii. Na základe uvedeného mandátu bola v súlade s ústavnými postupmi vymenovaná vláda Slovenskej republiky. Základným východiskom jej činnosti bude v podmienkach trvalého sociálneho dialógu eliminovať vplyvy krízy a zabezpečiť jednotu ekonomického, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja Slovenska.
Vláda Slovenskej republiky predstupuje podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky pred Národnú radu Slovenskej republiky a spolu so žiadosťou o vyslovenie dôvery predkladá Programové vyhlásenie.
Pre výkon svojho štvorročného mandátu si vláda kladie tieto kľúčové úlohy:
1. zmiernením dopadov krízy posilniť istoty ľudí;
2. konsolidovať verejné financie, tak aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP;
3. podporiť hospodársky rast a cenovú stabilitu;
4. znížiť vysokú nezamestnanosť mladých ľudí a systematicky riešiť problém dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti;
5. zvýšiť vymožiteľnosť práva a systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti;
6. konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu;
7. posilniť spoluzodpovednosť za plnenie strategických cieľov Európskej únie a zároveň presadzovať oprávnené záujmy Slovenskej republiky v Európskej únii; efektívne využiť prostriedky z fondov Európskej únie na modernizáciu a rozvoj štátu a spoločnosti;
8. posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť spoločnosti;
9. založiť dlhodobé tendencie pre hospodársky, sociálny, environmentálny a vedecko- technický rozvoj Slovenska a pre zlepšenie kvality života;
10. byť vládou otvorenou všetkým vrstvám slovenskej spoločnosti aj prostredníctvom vytvorenej Rady solidarity a rozvoja za účasti partnerov sociálneho dialógu.
Obsah programového vyhlásenia:
Reagujte na článok
Komentáre
Chápem ich (pravičiarov i ľavičiarov), napriek tomu vítam toto Programové vyhlásenie vlády Smeru Sociálnej demokracie, pretože je dostatočne široké, aby sa tam zmestili aj z hľadiska pravice "revolučné" opatrenia a aj z hľadiska extrémnej ľavice "umiernené kroky reformujúce náš divoký kapitalizmus postkomunistického obdobia".
Je to Programové vyhlásenie, čo by kto chcel viac?
Čakať, že vláda vyhlási "návrat ku socializmu formou transformácie z globálne trhovej ekonomiky voľného trhu na centrálne plánovanú ekonomiku s vedúcou úlohou strany a vlády?"
Viete, čo by to urobilo s velením jednotiek NATO? Viete, ako by sme znepokojili predovšetkým predstaviteľov Ruskej federácie, ktorí už so Slovenskom ako členom Európskej Únie rátajú a zrazu by sme sa stali nejakým tým územím odtrženeckej republiky ako Osetija? Myslíte, že by sme tým potešili Castra, či vodcu Severnej Kórei?
Isteže, som socialista a budem pozorne lúskať podrobnosti Programového vyhlásenia. Ale cítim a som presvedčený, že vláda predovšetkým dáva najavo, že si berie na svoj chrbát MIMORIADNE ŤAŽKÚ úlohu, zabezpečiť istoty ľudí, zvýšiť hospodársky rast a zároveň dodržať kritériá udržateľnosti deficitu verejných financií každoročne pod tri percentá HDP?
Som ekonóm a to národohospodársky rozmýšľajúci.
Preto viem, že to sú ekonomicky takmer nesplniteľné úlohy a pritom bude potrebné využiť nielen potenciál, ale i vynachádzavosť, organizačný s riadiaci talent, a mať tak trochu i šťastia, aby neprišli ďalšie jóbovky ekonomickej krízy zo sveta... Klobúk dolu.
Myslím, že si tu použil problémový propagandistický slovník, spolu s tzv. modernou ľavicou, prevzatý z médií. Z vedeckého hľadiska, z hľadiska dnešných potrieb je však anachronický.
Čo sa týka orientácie politických subjektov, používal by som vecné označenia, ktoré by naznačovali politické smerovanie, ale nepoukazovali na historickú pozíciu, modernosť, či nemodernosť subjektu.
Na ľavom spektre hovoriť vecne o sociálno-demokratickej ľavici, socialistoch, komunistoch, socialistických či komunistických konzervatívcoch, socialistických či komunistických liberáloch, ap. Naznačuje to orientáciu, bez toho, aby som hodnotil, či je dobrá, zlá, moderná, nemoderná, extrémistická ap. Mne je napr. úplne jedno, kto je akej orientácie, nehodnotím, či je dobrá alebo zlá, je to vec potrieb konkrétneho človeka. Ale ak niekto začne hodnotiť a ešte ak politický subjekt prastarej orientácie začne niekoho nálepkovať ako extrémistu, nemoderného, treba mu slušne ukázať jeho historické miesto.
Nazvať niekoho extrémnou ľavicou, alebo modernou ľavicou si koleduje o trapas, na dnešnú dobu je to zrovnateľné s prvobytným animalizmom. Za modernú ľavicu sa považuje sociálnodemokratická resp. socialistická orientácia západoeurópskeho typu. Vie však niekto dokázať, v čom spočíva modernosť tejto pozície? Myslím, že na to si trúfne málokto. Skôr sa väčšina mysliteľov aj blízkych sociálnej demokracii vyjadruje v tom smere, že sociálna demokracia vyčerpala svoj potenciál.
Áno, vyčerpala, inak to ani nemôže byť. Sociálna demokracia je systémovou stranou kapitalizmu. A kapitalizmus je dokonca historicky starším systémom ako socializmus. Ak mal byť po r. 1989 socializmus nahradený vyšším systémom, ako možno nazvať systémovú stranu starého kapitalizmu modernou alebo normálnou, komunistické strany ako systémové strany modernejšieho socializmu nemodernými alebo extrémnymi? Neobstojí to z vedeckého ani logického hľadiska.
Z hľadiska toho, na akej pozícii by sa mali dnes pohybovať moderné spoločenské systémy, sú sociálnodemokratické strany ako systémové strany starého kapitalizmu anachronizmom, teda extrémnou odchýlkou od historickej normy. Asi takou, akou sa nám javia dnes prvobytné kmene. To, že anarchisti historické normy nevidia, už nie je môj problém, oni sú až zjavne čitateľné a odchýlka od nich je príčinou hlbokej krízy civilizácie, hlavne západnej civilizácie.
Čo sa týka zdôvodnenia programu Smeru, že sa neorientuje na socializmus, to sa dá pochopiť. Ale treba to povedať vecne, racionálne, že prostredie globálneho kapitalizmu nastavilo pravidlá politickej orientácie krajín prinajmenšom v európskom priestore. Z vecného hľadiska je to pochopiteľné. Ale z vedeckého hľadiska sa pritom nedajú nazvať strany, ktoré sú orientované na modernejší spoločenský systém, ako extrémistické alebo nemoderné, to je na dnešné pomery vedecká nepoctivosť a barbarizmus.
Tzv. moderná ľavica je z poznatkového hľadiska tak zaostalá, že nedokáže čítať ani v zjavne sa črtajúcej usporiadanej štruktúre ľudských dejín. A keďže tzv. moderná ľavica ako celok trpí anarchoľavičiarstvom, neuznávajúc historickú determináciu, unikajú jej na dnešok už pomerne jednoduché poznatky o súlade spoločenskej kvantity a kvality, prejavujúcej sa v súlade VS a VV. Súlad VS s kapitalistickými VV skončil v r. 1928, to je železný zákon dejín a s tým nepohne ani najbohatšia spoločenská vrstva sveta, kto má na kontách stovky miliárd. A s tým nepohnú ani milióny demonštrujúcich Európanov, trpiace utopizmom neobmedzeného rastu kapitalizmu a neobmedzenej spotreby. Po r. 1928 kapitalizmus mal už len obmedzený priestor na svoj rast, podmienený súladom VS a VV. Čím nižší rast, tým možná dlhšia životnosť kapitalizmu, alebo inak, čím rýchlejší rast, tým rýchlejšie dosiahnutie hranice konečnej životnosti kapitalizmu. Ak sa pozrieme na prvobytných Polynézanov, takmer nulový rast im zabezpečil už päťtisícročné pretrvanie ich systému a bez problémov by tak prežili ešte ďalšie tisícročia.
Z tohto hľadiska, ak si dal Smer do programu podporiť hospodársky a vedeckotechnický rast, dostáva sa to do nezlučiteľného protirečenia s úlohou zmiernením dopadov krízy posilniť istoty ľudí, cenovú, finančnú stabilitu, a súdržnosť spoločnosti. Rast totiž bude roztvárať nožnice medzi VS a VV, prehlbovať krízu spoločnosti, bude rozkladať spoločnosť (teda rozkladať súdržnosť, vytvárať celkovú nestabilitu spoločnosti. Ak už sa povedalo A, teda, že Smer musí rešpektovať orientáciu európskeho priestoru na kapitalizmus (a nie socializmus), musí povedať aj B, že sa nemôže zároveň orientovať na hospodársky a technologický rast, ani na zvyšovanie spotreby. Pretože sú to vzájomne sa vylučujúce tendencie. Ale môže sa orientovať na hospodársku, finančnú, politickú stabilitu založenú na minimálnom, skôr by som povedal, takmer nulovom raste. Železný zákon dejín sa nedá obísť utópiami anarchoľavičiarov. Ak si dáme do programu kapitalizmus, nemôžeme si tam zároveň dať dynamický hospodársky a technologický rast.
Áno, Slovensko aj Európa môže rásť hoci aj päťpercentným tempom. Ale o to hlbšia kríza príde, pretože ten rast bude musieť vynulovať, odpísať, aby sa zrovnali VS a VV. Ako sa to stalo v r. 2008, kedy sa odpísalo okolo 47 percent svetového bohatstva.
Ak si dáme do programu kapitalizmus, nemôžme si tam zároveň dať program súdržnosti spoločnosti. Kapitalizmus je hodnotovo založený na triednej diferenciácii, individualizme a konkurencii ľudí medzi sebou navzájom. Ako si možno dať do programu súdržnosť, ak si tam zároveň nedáme zmiernenie, alebo odstránenie triednej nerovnosti a nespravodlivosti v odmeňovaní, príjmoch, ktoré priam volalo po tom, aby sa dostalo do programu sociálnodemokratickej vlády. Ak tam nedáme A, tak si tam nedajme ani B, teda súdržnosť, lebo je to číre anarchoľavičiarstvo. Alebo skôr oportunizmus, skôr vláda pôsobí v záujme bohatej vrstvy spoločnosti, ktorej samozrejme vyhovuje, aby zvyšok spoločnosti bol s nimi súdržný. Jednoducho by som sa v programe vyhol niektorým nezlučiteľným alebo utopickým bodom.
Čo sa týka prvej časti Tvojej poznámky, tak predsa to som povedal aj ja, v tom nevidím problém. Skôr v tom, že politické strany v snahe o zvolenie volia populistický program, a dávajú si do programu aj vzájomne sa vylučujúce body. Populizmus však zaručuje strane po ďalších voľbách miesto v opozícii.
A čo sa týka poznámky o romantizujúcej ľavici, strany zodpovedajúce potrebám dnešnej doby sa musia naučiť predkladať ľuďom reálny program, s ohľadom na možnosti, povedať na rovinu, čo je možné a čo nie a kde sú mantinely. Ak ľud hlasuje za kapitalizmus, tak musí znášať aj dôsledky svojej voľby.
Aj keď som sa ozval, ja som nehlasoval pod článkom, žiadne FX, takže Peter sa zrejme mýli, že proti hlasovali tzv estrémni ľavičiari.
Intelektuálne si síce dobre rozumieme a určite by sme si naživo dobre podebatovali, veď budú ešte i Kluby NS.
Len z praktickej stránky veci, preto som to tak napísal, som chcel upozorniť, že nemôžeme mať prehnané očakávania od Smeru SD.
Brní mi v uchu varovanie ekonnómky Ilony Švihlíkovej, ktorá podľa mňa pravdivo fakticky odpovedala na otázku, čo by sa napríklad stalo, ak by sa bola grécka vláda vzoprela... jej slová potom boli :"pak by tam napochodovali cizí vojska".
A to je aj o nás a o Smere SD na Slovensku a v roku 2012.
Preto som trochu alergický na príliš horlivých ľavičiarov (je to už lepší pojem, Milan?), ktorí vždy horlia pri víťszstve aspoň trochu ľavicovejšieho subketu za revolúciou. Veď sme to už zažili po voľbách, v ktorých sa do parlamentu popri HZDS dostala ZRS Jana Ľuptáka a v parlamente boli i SDĽ: Predstavitelia Zjednotenej robotníckej strany div nespievali Internacionálu, potom nastúpili ministri ako Bisák na min.privatizácie, Liščák na min.spravodlivosti, Ľupták sa oháňal, že grafmi ľudí nenakŕmiš - a bolo to predsa obdobie upevňovania "tej tenkej vrstvy slovenského kapitálu", ako sa Mečiar bol vyjadril...a my vieme, ako nás Európska Únia pekne odsunula i za to na koniec radu čakateľov o prijatie do EU.
No a nemusím pripomínať, že ako rozdrvili tanky Varšavskej zmuvy pokus o lepší socializmus či ako Mníchovská zdrada západných mocností zlikvidovala ekonomického konkurenta predvojnové Československo v 1938.
Nie, nie som fatalista, iba realisticky hodnotím geopoliticky (čo by asi lepšie vysvetlil František Škvrnda), kde je asi miesto Slovenska a čo by sa stalo, ak by niekto tú revolúciu predsa len zobral vážne.
INOU VECOU JE EKONOMIKA. Dnes je možné robiť také neuveriteľné kroky a opatrenia, pri ktorýh by v minulosti štartovali amrické bombardéry hneď zo základní - pretože makroekonomické tradičné opatrenia zlyhávajú a politici nemajú žiadnu teóriu, ktorá by fungovala - ba dokonca sú tak bezzradní, že siahajú po rýdzo "socialistických" opatreniach iba aby udržali v chode zadrhávajúcu sa kapitalistickú ekonomiku.
A tu vidím šancu, aby Smer SD na základe tohto programového vyhlásenia začal podnikať kroky.
Z vedeckého hľadiska sa dajú všetky súčasné ľavicové subjekty nazvať odchýlkami od normy, teda extrémnymi. Normou je súlad VS a VV, teda typ spoločnosti, zodpovedajúci dnešným potrebám, požiadavkám ? ľudí, technológií, ekonomiky. A takýto typ spoločnosti leží ďaleko za hranicami toho, čo poznáme dnes a čo sa považuje empiricky, skúsenostne za normálne.
Preto aj z hľadiska formovania akcieschopných programov je potrebné presnejšie uvádzať, o extrémistov vo vzťahu k akému spoločenskému základu hovoríme. Áno, ak za základ považujeme kapitalistický systém, tak voči nemu budú komunisti či anarchisti extrémistami. Z vedeckého hľadiska však kapitalizmus nie je normou, ale už silnou odchýlkou od normy, teda všetky subjekty, ktoré stoja na jeho obhajobe, aj za cenu vojenského, policajného, ideologického násilia, sú extrémnou odchýlkou od normy.
Uvediem to na príklade Polynézanov. Ich spoločenský systém je evolučnou nadstavbou, evolučným pokračovaním prvobytnej spoločnosti, nehybnou tisíce rokov. Ak si za normu zvolíme takýto stabilný, nehybný systém, tak voči nemu sa musia všetky ostatné subjekty javiť ako extrémistické. A z takejto stabilnej, nemennej politickej schémy, kapitalizmu ako nemennej normy vychádza aj buržoázne označovanie všetkých subjektov, pohybujúcich sa mimo kapitalizmu, za extrémistické.
Lenže normou nie je nehybnosť, nemennosť, ale naopak, pohyb, zmena, vývoj.
Preto ľavica, ktorá prijala za normu buržoázne videnie sveta, zároveň stratila schopnosť formulovať akcieschopný, všeobecne dlhodobo prijateľný program. Nevedeckosť, propagandistický základ vedú tiež k tomu, že v programoch strán sa vyskytujú nerealistické, vzájomne si odporujúce úlohy.
Myslím, že preto je lepší vecný postoj k označovaniu politických subjektov. A ak nazveme niekoho extrémistom, tak by sme mali zároveň ujasniť, voči akému spoločenskému základu ho považujeme za extrémistu.
Ak ja napr. hovorím o anarchistoch, nemyslím to hanlivo, ale vecne, veď anarchisti sa sami tak označujú. A označenie komunista treba dnes presnejšie špecifikovať. Kto číta moje príspevky, tak asi ťažko ma bude označovať za klasického, konzervatívneho komunistu. Obhajujem klasický socializmus ako normálny pre svoju dobu, ale zároveň moje myslenie kopíruje pohyb spoločenskej reality, preto dnes sa pohybujem ďaleko za hranicami socializmu. A určite ešte ďalej za hranicami kapitalizmu. Preto je pre túto pozíciu vhodnejšie pomenovanie liberálny komunista. Väčšine ľudí zrejme chýba táto schopnosť konkrétnočasového uvažovania, neschopnosť uvažovať v rozmeroch danej doby a nielen svojich subjektívnych predstáv, daných dnešnou dobou.
Revolučné zmeny spoločnosti sa budú do budúcnosti diať skôr na báze revolúcie v poznatkoch. Objektívne podmienky pre ďalekosiahle premeny spoločnosti boli vytvorené už dávno, dnes je to iba otázka subjektívnych podmienok, najmä kvalitných poznatkov. Ak tie budú k dispozícii, spoločnosť prejde veľmi rýchlou premenou.
Poviem to veľmi zjednodušene. Ak sa napr. ukáže aj bohatej vrstve spoločnosti, že zmeny sú potrebné aj v jej záujme, keďže hrozí zničenie prijateľných podmienok pre život ľudí, teda aj ich potomstva, hrozí anarchia, rozvrat, úpadok civilizácie. Tomu sa neubránia, ak budú bohatí ľudia žiť hoci aj v dierach hlboko pod zemou, či uväznení za desaťmetrovými hradbami.
A bohatá vrstva má na výber, či bude hrať šľachtu v chudobnom prostredí, alebo bežných ľudí v bohatom prostredí. Asi tak, ako si vybrať medzi tým, či byť náčelníkom nejakého prvobytného kmeňa, opásaný len bedrovým pásom, s čelenkou na hlave, alebo byť dnešným bežným Európanom s jeho životnými možnosťami.
Pritom ja netvrdím, že nový socializmus nebude utvorený, ale už zásadne iného charakteru, ako si to predstavujú. Už som to napísal, môže už hrať len úlohu bočnej vývojovej línie, a to bude určovať aj jeho základné vlastnosti. Napr. konzumný charakter.
Citujem: "A že nemáme teoretický koncept formy spoločnosti, ktorý by bol pre vládu a jej programové snahy vodítkom?"
Nuž pravdou je, že sa Smer SD ani príliš teoretikov nepýta. Teraz v pondelok vyšiel článok prof.Halušku v Pravde, kde trpko konštatuje, že jeho koncept "humánnej ekonomiky" padol ako "čľup" bez odozvy.
Od decembra a na základe iniciatív o teórii ekonomickej demokracie profesora D.Schweickarta sme rozvinuli diskusiu o modelovaní ekonomickej demokracie na Slovensku - nuž, z poslancov Smeru SD sa tam nik neukázal, faktom ale je, že ako Ľ.Blaha, ktorý s nami besedoval o ekonomickej demokracii, tak i B.Ondruš, M.Číž a niektorí ďalší vedia, že je to v podstate euroatlantická teória alternatívy ku kapitalizmu. Lenže, nezáujem. Ani len o čiastkové výsledky pracovnej skupiny. No čo už, hlavne že starý pán Čaplovič vie, že znalostná ekonomika, to je počet študentov a profesorov krát počet počítačov, však?
A napriek tejto tvrdej skepsy si myslím, že teoretický koncept ekonomickej demokracie je najbližší tomu, čo by mal a mohol vládny Smer SD využiť, pretože vychádza z reality finančnej krízy a neproduktívnosti kapitálu a okrem iného sa pod túto koncepciu dlhodobo a historicky podpisovali práve československí vedci a myslitelia, prof.Vaněk, Jan Švejnar, prof.Oto Šik, je tam toho veľa o možných antikorporatívnych opatreniach, o spravodlivom trhu i o zásadách zamestnaneckej samosprávy. Viete si predstaviť, že skracohvanú výrobnú firmu v Dunnici nad Váhom prevezme pod záštitou vlády zamestnanecká samospráva, takisto Lodenice Komárno? To je praktický výstup z teórie, ktorá ale i podľa Schweickarta finálne mieri k socializmu...
Citujem i to druhé:
"Robiť socialistickú revolúciu na Slovensku asi nepôjde, no rezignovať na posilnenie úlohy spoločnosti - štátu, samospráv atď. v zlepšovaní života ľudí by sme nemali."
A tu si myslím, že Smer SD rezignovať nebude, iba je potrebné, aby predsedu vlády neobklopovali rôzni tí ľavicovo-podnikateľsky vyzerajúci lobysti, ale aby si vypočul i náš hlas, tu na Slove i na pracovnej skupine v Inštitúte ASA.
Scenár už máme, aká bude réžía?
Tak pod týmto titulom mi Emil Polák ako šéfredaktor uverejnil zásadný článok v Novom Slove v lete 199O, keď vzniklo Programové vyhlásenie "Vlády národnej obety" ČSFR, v ktorej bol ministrom financií vtedy ešte neznámy ekonóm Václav Klaus. Upozorňoval som, že slová o demokracii a o nebývalom rozvoji čs.ekonomiky v podmienkach trhovej ekonomiky z programového vyhlásenia budú až vtedy naplnené, ak sa dozvieme, aká bude réžia, teda aké budú výkonné opatrenia a prijímaná legislatíva novej vlády.
Viete, čo potom nasledovalo:
Asanácia socializmu, ktorý tu do júna 199O ešte bol. V ekonomike, v myslení ľudí, čo všetko Klaus diabolsky ničil šokovou terapiou, kupónovou privatizáciou národného majetku, vytváraním podmienok pre hlbokú a rozsiahlu privatizáciu verejného majetku vlnami privatizácie...
A teraz to obrátim smerom k vláde Smeru Sociálnej demokracie.
Programové vyhlásenie je pekné a v zmysle týchto doterajších diskusií maximálne smerované k tomu, čo sa dá dosiahnuť v rámci existujúcej ekonomickej a politickej situácie Slovenska v rámci EU.To je ten "scenár", ktorý sa tak či tak pravici nepáči. Nám by sa páčiť mal...
Oveľa dôležitejšia bude "réžia", to sú teda tie kroky a konkrétne opatrenia a legislatíva, akou bude postupovať v nasledujúcich mesiacoch vláda a zákonodárny zbor poslancov Slovenska.
Všetko je ešte pred nami. Dokonca si myslím, že ani navrhovaní ministri vlády tu nemusia byť dlho, bude záležať, ako budú vedieť tento SCENÁR napĺňať RÉŽIOU.
Ale tak ako v lete 199O, režisérom môže byť iba jeden .Vtedy to bol V.Klaus, dnes to bude Róbert Fico.
Tak a to znamená, že teraz by mala naša diskusia smerovať k tej réžii.
Otázka znie: Čo chceme réžiou dosiahnuť a aké kroky očakávame?
Je to dobrý argument, že politické revolúcie, tie typické pre 20.storočie, sa už asi ťažko môžu opakovať, najmä ak nie sú tie spoločenské skupiny s rovnakými ekonomickými záujmami tak zjednotené a zhromaždené tak ako to bolo v 20.storočí - aj vládci kapitálu sú neviditeľní, aj zamestnanci sú roztrúsení a nemajetné vrstvy sú roztrúsené v celom spektre spoločnosti.
Hrozí však čosi desivejšie: rozpad spoločnosti, vyslovene vznik živelných anarchií, ktoré môžu začať nevinne- už sme videli pouličné nepokoje v Británii, v minulom roku sa prehnali severoafrickými štátmi vlny nepokojov a ozbrojených bojov, ktoré rozhodne nemôžeme nazvať revolúciami, skôr to boli živelné nepokoje, ktoré prerástli do občianskych vojen intervenovaných cudzími vojskami zvonka, naposledy to vidíme v Sýrii. V takom prípade hrozí, že v krajinách, ktoré to postihne, nedôjde k nejakej politickej revolúcii, to máte pravdu.Dôjde tam k anarchii a rozpadu spoločnosti, tak ako sa to kedysi dialo s ríšami ako Rímska, predtým staroveký Egypt, ríše v staroveku, ktoré sa rozpadli a už nikdy viac sa nepozviechali.
A to už potom nie je o politike, ale o prežití civilizácie. Možno iba tej našej, európskej civilizácie, možno celosvetovej...toho sa obávam.
A my tu nebudeme diskriminovať Rómov, my tu hovoríme o zmene politického režimu, Anton.
Ale za ľavičiara sa nepovažujem, socializmus by mi bohato postačil, ak by bol...
Niežeby teoreticky to nebolo možné, ale nie v tom rámci, v ktorom dnes Slovensko a teda aj Smer pôsobí. Sme súčasťou globálnej ekonomiky a teda naša ekonomika, najmä svojou štruktúrou závisí od globálneho dopytu. Neprichádza teda do úvahy ani nejaký zázrak, že vyvinieme a hodíme na svetový trh nejaký zázračný výrobok. A preto Smer má len obmedzené možnosti ovplyvniť vývoj ekonomiky. Navyše, hlavný faktor, človek, jeho úroveň vzdelanosti, kvalifikovanosti, ale najmä morálnej pripravenosti zabojovať o takýto výsledok vykazuje opačnú tendenciu, hlboký pokles a za existencie kapitalizmu to už ani iné nebude.