Vezieme sa v tom spolu

/Nastúpim do autobusu a zarazí ma smrad. Šíri sa od chlapa obloženého igelitkami. Vonku je sychravo, aprílovo. Tu i tam vykukne slnko, no nestihne prehriať vzduch. Muž s igelitkami sa usalašil s celým svojím imaním vo vyhriatom autobuse. Zohrial sa, no zamoril zápachom svojho neumytého tela a dávno nevypraného oblečenia celú osemdesiattrojku./
Počet zobrazení: 4532
chudoba.JPG

Neučesané vlasy a strnisko na tvári bránia určiť vek tohto stroskotanca. Ľudia sa od neho štítivo odvracajú, napriek drobnému mrholeniu pokúšajú sa otvoriť okná, k nosu si prikladajú vreckovku. Možno je im ho aj ľúto, no úpadok spojený so zanedbaným vzhľadom sú silnejšie.    

Najviac ma prekvapí nevšímavosť toho muža: akoby ani nevnímal, čo spôsobuje svojou prítomnosťou. Alebo to naozaj nevie? Necíti sa?

Inokedy vidím pri jazere podobného čudáka: triedi si igelitky, upratuje. Ľudia od neho inštinktívne bočia, mamičky v obavách chytia deti za rúčky.

Chudoba tých ľudí je očividná, ale ešte horšie je ich spoločenské vylúčenie. Žijú medzi nami, a predsa vyrástla medzi nimi a ostatnými ľuďmi neprekonateľná bariéra. Mohli by sme uvažovať, kto za ich vylúčenie môže, hľadať vinníka, prípadne ich samých označiť za strojcov svojho nešťastia. To nám však nepomôže. Ľudia bez domova a ľudia dlhodobo bez práce strácajú nielen pracovné návyky – ba niektorí mladí ich ani nikdy nezískali –, ale čo je omnoho horšie, strácajú ľudskú spolupatričnosť. Sociálne vylúčenie z nich robí outsiderov, celkom bezcenné existencie. Slovenské príslovie hovorí, že chudoba cti netratí. Viaže sa ale na celkom iné časy a celkom iný stav. Chudoba našich bezdomovcov je iného druhu a pôvodu – svoju česť si ani nemala kde a ako vybudovať.

Zvyčajne sa v duchu pýtame: kto týmto ľuďom pomôže? Charita? Sociálne programy? Dávky v hmotnej núdzi?

Premýšľam však, či nie je zásadnejšia otázka: kto nám pomôže, ak množstvo takýchto nešťastníkov prekročí kritickú hranicu? 

(Vyšlo v Petržalských novinách č. 9/2012)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
03. máj 2012, 05:08
do problemov sa moze dostat kazdy, kvoli nejakej nezaplatenej fakture a nenazranemu exekutorovi moze prist o strechu nad hlavou a potom sa uz vezie, skonci na ulici, zivit sa musi prehrabavanim kontajnerov a drobnymi kradezami. ak sa dostane k par drobnym, kupi si cuco, co ine, aby aspon na chvilu zabudol na svoju situaciu. spolocnost sa o neho nezaujima a on sa nezaujima o spolocnost, nevadi mu, ze niekto ohrna nos v jeho pritomnosti. pritom sa nestalo nic ine, len to, ze havlova "pravda a laska" zvitazili nad "lzou a nenavistou", ze reci a deklaracie sa odtrhli od reality a deklasovali statisice ludskych osudov...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. máj 2012, 02:55
Hovorí sa že život za t.z.v. Socializmu bol charakterizovaný narušenými vzťahmi. Ale bezdomovci neboli. Náhoda??

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984