Ako von z gréckeho labyrintu?

Pokus zostaviť vládu nevyšiel v Grécku ani do tretice. Menšia ľavicová strana Dimar (Demokratická ľavica) sa nakoniec nenechala "kúpiť" ani lídrom sociálnodemokratického Pasoku Evangelosom Venizelosom, podobne ako predtým neuspel v snahe doviesť ju k zmene postoja v zásadnej otázke úsporného plánu ani šéf konzervatívcov Antonis Sampras (Nová demokracia).
Počet zobrazení: 2463
uvod_grecko.JPG

Z volebných výsledkov sa už dopredu dalo vyčítať, že v Grécku dnes nemožno zostaviť ani vládu proškrtovú, ani protiškrtovú, ani vládu ľavicovú, ani vládu pravicovú – iba ak s podporou fašistov. Opak by mohol byť pravdou iba vtedy, ak by aspoň jedna z parlamentných strán bola ochotná zmeniť svoj zásadný postoj, s ktorým šla do volieb. Nestalo sa.

Keď v nejakej krajine vyzve šéf zväzu zamestnávateľov na to, aby do vlády vstúpila zmeska eurokomunistov, trockistov, zelených a ďalších prúdov novej ľavice, je jasné, že sa deje niečo mimoriadne. A práve takáto výzva prišla v utorok od Dimitrisa Daskalopolousa, prezidenta Federácie gréckych podnikov. Daskalopoulos označil výsledok gréckych volieb za jasné odmietnutie úsporného plánu, vnúteného krajine „trojkou“ Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky a vyzval na ustanovenie vlády na platforme toho odmietnutia. Tá by mala zahŕňať – jeho slovami – aj „veľkého víťaza volieb“, Koalíciu radikálnej ľavice (Syriza).

Líder Syrizy Alexis Tsipras skutočne dostal šancu vládu zostaviť – no vo štvrtok oznámil, že sa mu to nepodarilo podobne ako predtým šéfovi skutočne víťaznej, i keď oproti minulosti výrazne oslabenej strany Nová demokracia Antonisovi Samprasovi. Ten mandát vrátil už v pondelok so slovami, že dať dokopy koalíciu je nemožné. O tom sa napokon presvedčil aj už spomínaný líder Pasoku Evangelos Venizelos. Parlamentná matematika tento výsledok naznačovala od začiatku.

Údaje, ktoré neznamenajú nič

Čisto z klasického politologického hľadiska vyhrala voľby ľavica: jej strany Syriza, Pasok, KKE a Dimar získali spolu takmer 45 percent hlasov, kým pravicové zoskupenia Nová demokracia, Nezávislí Gréci a Zlatý úsvit dali dokopy len približne 36 percent.

Samé o sebe však tieto údaje neznamenajú prakticky nič. V súčasnom Grécku sú totiž prinajmenšom rovnako dôležité dve iné delenia – jednak v otázke úsporného plánu a jednak v otázke postoja k parlamentnému systému ako takému. Zároveň sú výsledky volieb do značnej miery skreslené pozoruhodným volebným systémom, ktorý víťaznej strane priznáva 50 kresiel viac, než by si zasluhovala na základe podielu hlasov.

Pokiaľ ide o úsporný plán, na jednej strane barikády spolu stoja dve tradične dominantné strany, sociálnodemokratický Pasok a konzervatívna Nová demokracia, kým celý zvyšok parlamentu sa nachádza na strane opačnej. Z tohto hľadiska antiškrtová skupina na celej čiare zvíťazila nad proškrtovou – tá prvá dostala spolu takmer 49 %, kým tá druhá iba 32 %.

Ani to však ešte nie je rozhodujúce, keďže spolupráca s otvorene stalinistickou KKE či otvorene fašistickým Zlatým úsvitom – v oboch prípadoch ide v európskych pomeroch o parlamentný unikát – je len ťažko predstaviteľná.

Nuž a napokon, 50-kreslový bonus pre víťaznú stranu znamená, že rozdelenie mandátov v parlamente silno zvýhodňuje proúsporné strany: Nová demokracia má kresiel 108 a Pasok 41 – kým Syriza 52, Nezávislí Gréci 33, KKE 26, Zlatý úsvit 21 a Dimar 19.

Hlavný výsledok volieb je úplne iný

Hlavným výsledkom volieb je teda predovšetkým fragmentácia gréckeho politického spektra. Ako by už malo byť jasné, z mechanického sčítania hlasov napravo a naľavo nemožno vyvodiť takmer nič. Spolupráca medzi Syrizou a Pasokom by bola možná iba za cenu zemetrasenia u sociálnych demokratov – museli by sa vzdať doterajšej podpory úsporného plánu, čo by zrejme viedlo k rozkolu v strane. Aby sa na takejto spolupráci podieľala ešte KKE, ktorá v podstate obe skupiny „oportunistov“ nenávidí, je predstaviteľné ešte ťažšie. Na dokreslenie dodajme, že stranu Dimar (Demokratická ľavica) zase pôvodne založili odštiepenci z predchodkyne dnešnej Syrizy.

Spolupráca Novej demokracie s fašistami zo Zlatého úsvitu je zrejme podobne nepredstaviteľná – a tretia pravicová strana, Nezávislí Gréci, pozostáva zase z odštiepencov z Novej demokracie, ktorí odmietli prijať úsporný plán.

Na druhej strane nemožno zostaviť ani vládu proúspornú – ND a Pasoku chýbajú do väčšiny dve kreslá a lídrovi víťaznej strany Samprasovi sa podľa všetkého nepodarilo nájsť ani pár „prebehlíkov“, ani presvedčiť žiadnu inú stranu k zmene doterajšieho protiškrtového postoja. Parlamentné počty však zároveň znamenajú, že vláda protiškrtová by si vyžadovala spoluprácu všetkých ostatných strán od stalinistov po fašistov – predstava priam z ríše snov, či možno skôr nočných mor.

Hrozba mimoústavného riešenia

Ústavným riešením tak už dnes zostávajú iba nové voľby – pravdaže bez záruky, že rozdajú karty spôsobom väčšmi prajným dohode. Preferencie jednotlivých strán sa za týždeň od hlasovania síce skutočne posunuli – ak by sa voľby konali dnes, víťazom by sa stala Koalícia radikálnej ľavice Syriza s viac ako 23 percentami hlasov, teda o sedem viac, než dostala v nedeľu. Ani s päťdesiatkreslovým bonusom by však zrejme opäť nebola schopná vládnu koalíciu utvoriť, keďže prakticky jediný pravdepodobný koaličný partner, Demokratická ľavica Dimar, by podľa prieskumov získala iba percentá štyri. Nové voľby sa však, samozrejme, nebudú konať zajtra, ale približne o mesiac – a to je v politike nesmierne dlhá doba. Preferencie sa môžu ešte poriadne premiešať.

Nejakú vládu však Grécko nutne potrebuje – či už aby pokračovalo v dojednávaní ďalších škrtov výmenou za pokračovanie pôžičkového plánu, alebo aby sa naopak pripravilo na bankrot a zrejme i vystúpenie z eura. A tak sa po desaťročiach prvýkrát objavuje v Európe aj nenulová hrozba riešenia mimoústavného.

Iná verzia článku vyšla v denníku Pravda.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
11. máj 2012, 19:45
dobrý článok (subj. hodnot.) Už niekoľko dní čítam všetko možné v AJ a NJ a SJ o sit. v Grécku a snažím sa dopracovať k tomu, čo sa skutočne stane po dni D keď sa oficálne nedohodnú na novej vláde. Otvára sa veľká kapitola s dosahom na Európu a svet vačšiu ako si samotní Gréci (asi)vôbec vedia predstaviť. Svet globalizácie.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
12. máj 2012, 07:39
Otvára sa skutočne možno možnosť, aby sa presadili nové myšlienky a možno i program ekonomickej demokracie v praxi, ibaže sa obávam, že vo cvíli, keď sa ľavica dohodne, alebo ak vyhrá voľby práve ten najlavicovejší politický subjekt, napochodujú do Grécka "v mene demokracie" cudzie armády, tak ako už raz varovala Ilona Švihlíková.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
12. máj 2012, 07:54
Ne krizu vymyslela pravica politiku skrtov,ktora nefunguje.Nic ine nema.Preto vytrvalo hladaju skrtacov.Greci, zda sa ze aj Francuzi to uz pochopili.Cim viac skrtaju tym hlbsie padaju.Problem je v tom ze zdroje nerozdeluju ti, ktori ich tvoria.V bankach sa nikdy nic jedle neurodilo ,ale najplnsie komory su prave v bankach.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. máj 2012, 11:00
"...aby sa presadili nové myšlienky a možno i program ekonomickej demokracie v praxi, ibaže sa obávam, že vo cvíli, keď sa ľavica dohodne, alebo ak vyhrá voľby práve ten najlavicovejší politický subjekt, napochodujú do Grécka "v mene demokracie" cudzie armády, tak ako už raz varovala Ilona Švihlíková." Peter Zajac-Vanka

************************

Otázka ekonomickej demokracie je ťažko predstaviteľná v Grécku. Ekonomická demokracia by znamenala dať výrobné prostriedky do rúk pracujúcich. Takže takáto ambivalencia neprichádza vôbec do úvahy v EÚ. Pretože bankárska "Trojka" podporuje pravý opak. Tzn. privatizáciu všetkého štátneho a pološtátneho o čo nadnárodne multis prejavia záujem. Inak nepožičajú, neodpustia a iným spôsobom "nedajú" ani cent Grékom.

V tých Švihlíkovej kecoch že "napochodujú do Grécka "v mene demokracie" cudzie armády by som nevidela žiaden väčší problém, pretože Grécko môže vstúpiť do SCO a vystúpiť z NATO. Čo by sa západu vôbec nepáčilo.

Navyše členovia Šanghajského paktu a budúcej Euroázijskej únie - Čína a Rusko by ich mohli finančne "založiť" v prípade vlastného riadeného defaultu!

Navyše by mohli "v pohode predať" nakúpenú "prebytočnú" novú drahú vojenskú techniku (napr. rusko-bieloruské SS400)napr. Iránu (kandidát na vstup do SCO), ktorá tvorí 2/3 gréckeho dlhu. Takže by ten "astronomický" grécky dlh bol zrazu nižší ako je priemer v EÚ!

Takže je na mieste otázka, či vôbec nejakú ekonomickú demokraciu Gréci vôbec budú chcieť. Alebo sa budú snažiť grécki politici podobne ako Solón pre 2500 rokmi o strasenia sa dlhov novodobou seizmsachtéiou? Tisícročiami osvedčený know how na to Gréci majú. Tak sa dajme prekvapiť.

Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
15. máj 2012, 12:15
Nevidel by som tú situáciu v Gréckej republike, súčasti Európskej Únie a člena Eurozóny, tak tragickú.

Tragickou začne byť až vtedy, ak sa stane to, čo sa niektorí už vopred snažia avizovať.
Teda, že do politického procesu voľby a výberu vlády a do ( i keď zdĺhavého) procesu jednania a nedohody vstúpi ako slon v porceláne nejaké jednoznačné komuniké Bruselu, že "už niet čo zachrániť" a spustí proces odstavenia gréckej ekonomiky od Eura či vylúčenia z Európskej Únie. Obávam sa, že vyhláseniu Bruselu bude skutočne predchádzať to "napochodovanie" armád NATO do ulíc v Grécku. A nemusia ísť ani zďaleka, grécka armáda je predsa súčasťou NATO a stačí, ak sa tam presunie veliaci štáb nejakej NATO operácie a je to.
I keď bude deklarované, že ide o"demokraciu a o poriadok", v skutočnosti pôjde o zachovanie toho zloženia ekonomiky, ktorá by mala byť prinútená vysokým škrtením výdavkov splácať dlžoby bankám a ktorá by na to v ďalšom procese využila i možnosti privatizácie gréckeho štátneho sektora, ktorý je oproti slovenkému ešte mohutný - a teda lukratívny...
Na opačnej strane môže pretiecť hrniec emócií a nastane sociálny výbuch, niečo ako revolúcia spojená s revoltou a rozbíjaním všetkého...čo by až bola tá tragédia.

To by bol všetko ZMAR.

NÁDEJ, to je o tom, že sa politici v Grécku dohodnú na kompromisnej úradníckej vláde do ďalších predčasných volieb a získajú peniaze z Bruselu, veď tomu ani nič iné nezostáva, ak nechce situáciu doviesť do ZMARU.
Nádejou potom bude, že niekto začne brať vážne tie reči o kríze systému kapitalizmu a začne skutočne praktizovať niektoré liečebné projekty, založené nie na bezberehej liberalizáci či likvidačnej reštrikcii spoločnosti, ale začnú proaktívne rastové aktivity, jednochucho práve na príklade zničenej gréckej ekonomiky odskúšajú nové postupy a možnosti, o ktorých hovoria myslitelia v ekonómii od Stglitza po Roubiniho a zavedú i niektoré prvky, ktoré sú, chceme či nie, súčasťou zásad presadzovaných ekonomickou demokraciou.

Veď prečo by práve v Grécku nemala byť dotiahnutá zásada verejnej kontroly súkromných financií?
(keď práve súkromné investície zapríčinili ten bordel v gréckych dlhoch...)

Veď prečo by práve v Grécku nemali byť mnohé podniky na hranici krachu odovzdané do správy zamestnancom, samozrejme pod kontrolou štátu a EU? Veď sú tu projekty ako ESOP, EFES, tak i možnosti družstevnej amosprávy, čo by ľavicovo orientovaných Grékov iba mohlo motivovať k rýchlemu konsolidovaniu podnikov...
(lebo veď práve štátne podniky v rukách štátnokapitalistickej oligarchie zlyhali a plytvali v korupčnom šafárení, hovorí sa...)

Prečo by práve tu nebolo dobré odskúšať zásady férového obchodu? Ak má Grécko rozsiahle možnosti pestovania plodín v strédomorskej klíme, ak má tak rozsiahly turizmus, atď.
(lebo veď iba nevýhodný obchod - predaj zbrojných technológií a iba korupčné vyzbrojovanie jednej z najsilnejších armád NATO spôsobili, žr je Grécko tak zadĺžené).
A to sú iba tri zásady, ktoré by sa dali uplatniť hneď...
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
18. máj 2012, 02:42
Ďakujem za výber ( i spracovanie témy). Chápem dôležitosť odpovede na otázku "ako?". No na začiatku je vždy "prečo?" Qui prodest? Domnievam sa, že kľúčom, prečo práve Grécko nie je ( na prvom mieste) ani túžba sprivatizovať prekrásne ostrovy a pláže, ani experimentátorské nadšenie k overovaniu regionálnych modelov "ustajnenia" populácie. Myslím, že selekcia globálnej oligarchie postupuje systematicky a exaktne. Najmä finančné nástroje jej umožňujú koncentrovať priestorove a časovo svoje útoky cielene. Grécko so svojimi tisícročnými demokratickými tradíciami a vlastnectvom je jedným z aktuálne najdôležitejších cieľov paralyzovania ohnísk odporu voči zhoršovaniu pomerov v globálnom vyhladzovacom lágry. Ide o exemplárne potrestanie a verejnú výstrahu zastrašujúcu akúkoľvek diskusiu o demokratizácii resp humanizácii globalizácie. Pre krátkosť času nateraz iba takýto "výkrik". Pokúsim sa samostatne podrobnejšie argumentovať v samostanej eseji.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984