Možno kultúru očistiť od bahna pseudokultúry? (reakcia na výzvu ministra kultúry)

Máme však možnosť veriť, že slušných ľudí je viac, mnohonásobne viac, len si zvykli nepočúvať, aby nepočuli tie nechutnosti... len si zvykli nevidieť, aby nevideli, ako z obrazovky takmer steká krv.
Počet zobrazení: 1901
tv3_uvod.JPG

Vo všeobecnosti je známe, že veľká časť slovenskej verejnosti, a to nielen z oblasti kultúry, už roky trpne prijíma zhubné pôsobenie niektorých programov komerčných televízií na vnímanie a psychiku najmä mladého diváka, ale je pravda, že často urážajú vkus, zaužívanú slušnosť a etické vedomie každého kultúrne zmýšľajúceho občana.

Ak sa na prvý pohľad zdá, že kultúrna verejnosť mlčí, tak akiste iba po mnohoročných neúspešných pokusoch prebudiť kompetentných z nehybnosti, akoby mystifikovaných pojmom slobody, ktorý sa stal nedotknuteľný. Pod týmto glorifikovaným, už takmer symbolom, aký sme tu po dlhý čas nemali, odzneli počas uplynulých rokov nielen škandalózne výroky, ale v bulvárnej tlači im padli za obeť rovnako politici, ako aj z rôzneho súdka pochádzajúce sezónne „celebrity“. Rozrástla sa kriminalita, na čo viacerí spisovatelia poukázali vo svojich dielach.

Naposledy som o tomto probléme písala v januári tohto roku na portáli internetového magazínu Slovo pod názvom: Čo by som želala kultúre v novom roku - ale moje želania sa nesplnili.

Áno, ťažko sa dá napríklad pochopiť, kedy a ako sa to stalo, že herec, ktorý kedysi vošiel do povedomia v kvalitných inscenáciách, odrazu z tej istej obrazovky, a k tomu za bieleho dňa, „vypľúva“ zo seba vulgarizmy... ale možno by nebola očakávaná sledovanosť, aj s takou realitou treba už rátať po rokoch mediálneho „školenia“.

Vulgarizmy sa stali fenoménom, ktorý ovládol najmä mladých ľudí. Bude sa s tým dať ešte niečo urobiť? Možno áno, pokúsme sa dúfať, ale nebude to závisieť od zúfalého volania akokoľvek kultúrne zmýšľajúcich ľudí.

Lenže vulgarizmy a dobrý vkus urážajúce „zábavné“ relácie nie sú jediným problémom, aké pred nás postavili komerčné televízne kanály. Akčnosť množstva filmov, prezentujúcich zabíjanie, vraždenie, neúctu k životu a k ľuďom, sú doslova školou pre psychopatov a tých, čo nemajú k surovosti ďaleko. A z novodobej histórie, nielen našej, lebo tieto filmy už obleteli celý svet, vieme, že vek kriminálnikov klesá až nebezpečne rýchlo, ba dostal sa takmer medzi maloletých. Vždy, keď o tom počujeme, vyrazí nám to na chvíľu dych, a čo...? Je to naozaj veľmi málo, ak problém ostane iba na policajtoch, ktorí bez silnej legislatívy nezmôžu nič.

Napriek tomu si myslím, že otvorený list ministra kultúry SR Marka Maďariča je pozitívnym signálom, možno začiatkom niečoho svetlejšieho, nielen výkrikom do tmy, hoci za roky neobmedzenej slobody prejavu sa isté deformované prejavy už hlboko zakorenili. Takmer ma vydesili nekultúrne reakcie na webovej stránke ako príspevky do diskusie, akoby som priam cítila to odpudzujúce bahno pseudokultúry.

Máme však možnosť veriť, že slušných ľudí je viac, mnohonásobne viac, len si zvykli nepočúvať, aby nepočuli tie nechutnosti... len si zvykli nevidieť, aby nevideli, ako z obrazovky takmer steká krv.

„Sloboda je magické slovo, a predsa vždy po západe slnka nadobúda charakteristické ľudské vlastnosti. Vždy po západe slnka stoja oproti sebe – strach a zidealizovaný pocit. Strach z prepadu a násilia dáva získanej slobode nové putá.“ – dovolila som si zacitovať zo svojho románu Nechajte ma žiť! (1998).

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
19. október 2012, 14:50
Tiež dúfam , že sa snáď opäť raz kultúra dostane na jej naležitú úroveň.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984