War is over! Dokedy?
Stačí sa pozrieť len na ostatných 500 rokov. Za celé 16. a 17. storočie vládol v Európe mier iba desať rokov. V 17. storočí zomrelo v tzv. tridsaťročnej vojne okolo 600-tisíc ľudí. Vo vojne o španielske dedičstvo v 18. storočí zomrelo ešte o 100-tisíc ľudí viac. V 19. storočí počas napoleonských vojen zomreli 3 milióny ľudí. V 20. storočí počas dvoch svetových vojen zomrelo dohromady vyše 90 miliónov ľudí, väčšina z nich v Európe. Nehovoriac o tom, že za ostatné storočia Európania krvavo dobývali územia po celom svete, či už v mene „križiactva“, kolonializmu alebo imperializmu. Skrátka, Európa v minulosti bojovala prakticky nepretržite, či už kvôli náboženstvu, územiu, trhom alebo ideológii.
Odkedy vznikol projekt európskeho zjednotenia, ktorý vyvrcholil vznikom Európskej únie, na území EÚ sa neodohrala žiadna vojna. Ako spieval John Lennon: war is over! Na území EÚ to platí. 60 rokov bez vojen! Počet obetí: nula! Vychádzajúc z naznačeného historického kontrastu som presvedčený, že ak dnes niekto spochybňuje, či si EÚ zaslúži Nobelovu cenu za mier, je to prejav neznalosti dejín, nehumánnej ignorancie a hlbokej neúcty voči všetkým miliónom obetí európskych vojen za posledné storočia. V časoch ekonomickej a politickej krízy v EÚ je udelenie Nobelovej ceny za mier pre EÚ obrovským morálnym zadosťučinením, ktoré by malo otvoriť oči všetkým euroskeptikom a nacionalistom, ktorí svojim ľahkovážnym prístupom k myšlienke zjednotenej Európy riskujú mier ako najdôležitejšiu hodnotu civilizovanej modernej spoločnosti.
Samozrejme, EÚ má veľa chýb. Jej súčasná podoba je neoliberálna, elitárska a byrokratická. Našli by sme určite veľmi veľa dôvodov na kritiku. No udelenie Nobelovej ceny za mier nebolo vyznamenaním Európskej únie za to, že tlačí na rozpočtové škrty, čo má mnohokrát asociálne dôsledky. EÚ cenu nedostala ani za to, že niektoré jej členské štáty používajú proti svojim demonštrujúcim občanom brutálnu a hrubú silu. Cena nie je ani ocenením toho, ako neférovo sa často EÚ správa voči tretiemu svetu. Ani toho, že niektoré členské štáty sa po boku USA rozhodli participovať na vojne v Iraku. Nehovoriac o tom, že EÚ funguje v bezpečnostnej politike na medzivládnej úrovni a ťažko preto kritizovať EÚ za niečo, čo je až na malé výnimky vo výlučnej zodpovednosti jej členských štátov. Áno, dôvody na kritiku EÚ existujú. Ale väčšinou nemajú nič spoločné s tým, že EÚ dostala Nobelovu cenu za mier.
Hovorí sa, že všetko so všetkým súvisí. Ale v tomto prípade mi pripadá nespravodlivé, ak niekto kvôli mnohokrát aj oprávnenej kritike EÚ prehliada to, že zjednotená Európa priniesla na náš kontinent mier. A to je po storočiach šialeného krviprelievania sakramentsky veľa. Nobelova cena za mier neznamená, že EÚ je imúnna voči kritike. Znamená len toľko, že mier na našom kontinente nie je žiadna samozrejmosť a inteligentní a skúsení ľudia z Nobelovho výboru si dobre zrátali, že EÚ je dnes jedinou zárukou mierového spolužitia národov v Európe. Vyslali signál, že EÚ musí odolať kríze, aby uchránila mier vo svete. Ak sa rozpadne EÚ, nebude trvať dlho a v Európe bude ďalšia vojna. Pri pohľade na históriu a súčasný nárast extrémizmu o tom vôbec nepochybujem. A každého, kto sa smeje z Nobelovej ceny za mier pre EÚ vyzývam, aby sa zamyslel nad tým, či to, za čo (možno oprávnene) kritizuje EÚ, naozaj stojí za to, aby ignoroval, že vyše 60 rokov naozaj žijeme v mieri a on/ona sa nemusí báť, že jeho/jej deti hrajúce sa na ulici roztrhá na kusy granát alebo bomba.
Jedna vec je chcieť, aby EÚ bola lepšia, demokratickejšia, sociálnejšia, humánnejšia a zodpovednejšia voči tretiemu svetu, no iná vec je nedomýšľať dôsledky jej prípadného rozpadu... Zrejme aj toto sa snažili povedať tí, ktorí rozhodli o tom, že EÚ si Nobelovu cenu za mier zaslúži. Áno, zaslúži! A vzhľadom na výnimočne dlhú historickú skúsenosť s mierom v Európe by si azda zaslúžila aj zápis v Guinessovej knihe rekordov.
Reagujte na článok
Komentáre
Ako nemarxistická ľavica, teda kapitalistická, len dokladáte svojím postojom k agresii voči Juhoslávii ten fakt, ktorý som tu spomenul, že kapitalizmus bez vojen nedokáže existovať. Ja radšej budem pohrobkom vyspelejšieho sociálneho systému, ale bez vojen, ako nepohrobkom závislým na vojnách:-)
Nie, globálna správa neexistuje. Teda riadna globálna správa, volená, podliehajúca globálnemu zákonodarnému a kontrolnému zhromaždeniu. Dnes je to zatiaľ samozvaná globálna správa.
Určite, aj volené globálne inštitúcie nemusia byť spravodlivé, to sa nedá zaručiť, ale je väčšia šanca na potrestanie zločinov, ako keď si tu hocikto vyzýva na vojnu, alebo beztrestne niekoho napadne. Alebo keď nadnárodné korporácie mimo akejkoľvek globálnej kontroly šafária vo svete. Bolo by treba popracovať na mechanizmoch, ako zabrániť zneužívaniu globálnej moci. Niektoré opatrenia už viem navrhnúť.
Viem si predstaviť zhrozenie USA z toho, že ich hlas v OSN by sa rovnal len hlasu takého Slovenska a preto aj prudký odpor.
Antilobalisti by sa už mali konečne prestať hrať na malých chlapcov a pochopiť, že namiesto boja proti globalizácii treba prestaviť vlastnú podobu globalizácie, ktorá by vytlačila globálny kapitalizmus skutočnou globálnou civilizáciou - ktorá s kapitalizmom nemá nič spoločné. Jedine tak možno odstraňovať jej negatíva.
Tam smerovali moje príspevky. Neschvaľoval som NC pre EÚ, kritizoval som je vojny voči iným krajinám, ale zároveň vyvodzujem praktické závery ako riešiť situáciu.
Jednoducho, znovu len poukazujem na potrebu, aby socialistická ľavica pracovala na vlastnej podobe integrácie. To sa však nedá len krčmovým nadávaním, ale oddeľovaním *zrna od pliev* (aj keď je to z dnešného pohľadu nezmysel, plevy sú veľmi bohaté napr. na magnéziu, netreba piť Magnéziu:-). A nezamieňaním si NATO, ĚU, a pojem integrácie všeobecne.
Je zvláštne, ak hovoríte, že čas pre globálnu správu ešte nedozrel, že je to utópia. Fakty jasne ukazujú, že ekonomika, dane, ceny, ale aj bezpečnosť, ekológia, kriminalita, kultúra sa globalizovali. A Vy z toho usudzujete pravý opak:-).Asi tak ako keby sme tu mali Slovensko ako národnú krajinu, ale bez slovenskej vlády, parlamentu, len s akýmsi triumvirátom 5 najväčších miest.
Inak, kríza r. 2008 prinútila svet hľadieť týmto smerom. Otvorene sa hovorilo o potrebe globálnej regulácie, utvorila sa skupian G20, hovorilo sa o potrebe globálnej meny, rekonštrukcie OSN, atď. Ale inak kapitálu tento stav vyhovuje, preto na to zabudol, ľavica je hlupák, ktorý bojuje proti globalizácii, takže všetko po starom. Okrem faktov existujú aj modely,ktoré jednoznačne dokladajú, že čas pre globálnu správu dozrel už v r. 1998.
S Tvojimi príspevkami som súhlasil, pokladám ich za racionálne. Ani s ostatnými nemám problém, ide tu skôr o vyjasňovanie či spresňovanie postojov.
Ste na omyle, toto nie je subjektívny proces, ktorý bol vymyslený kapitálom. Kapitál sa ho len chopil, pretože ľavica rozmýšľa presne tak, ako rozmýšľate Vy.
Ide o prírodný proces, daný zefektívňovaním tokov matérie, energie a informácií. Proces spájania menších objektov do väčších.
Od kvarku k subčassticiam, k atómom, k molekulám, k makromolekulám, k hviezdam, planétam...
Od jednobunkového živočícha k mnohobunkovému, k spoločenstvám mnohobunkových.
Od prvotnej tlupy ľudí k rodu, ku kmeňu ako zoskupeniu rodov, k mestskému štátu, ako zoskupeniu kmeňov, ku kniežatstvu ako zoskupeniu mestských štátov, k národnému štátu ako zoskupeniu kniežatstiev, k zoskupeniu národných štátov (RVHP, VZ, EÚ, NATO), ku globálnej forme.
Môžem si dovoliť položiť krk na klát, pretože možno pred 10 rokmi som Jurajovi ukazoval schému, na ktorej bola jasne zakreslená aj kríza r. 2008. Akurát Juraj ma odmietol. Ale preto veľmi dobre viem, že kapitál s ňou nemal nič spoločné, keby bol aj na celej zemi socializmus, bola by aj tak prišla.
Kapitalizmus má jedine tú výhodu, že je živelným systémom, takže sa len nalepí na nastupujúcu tendenciu, čím ju samozrejme zdeformuje. A ľavica si nevie spočítať 1 + 1, nevie oddeliť zrno od pliev, ako sa to deje aj v tejto diskusii.
S EÚ to však nie je také jednoduché. Neviem posúdiť, nakoľko táto zložitosť hrala úlohu v udelení NC, nemám na to informácie. Západný kapitalizmus jeho vyspelé technológie, spôsob výroby, vzdelaní ľudia, jednoducho tlačili do integrácie ako zákonitej tendencie. Väčšina krajín sveta sa dnes snaží niekam sa integrovať, pôsobiť v nejakom zoskupení, hoci len bezpečnostnom. Aj Venezuela, Kuba. Aj socialistický blok mal RVHP. Pretože sa tým zvyšuje deľba práce, konkurencieschopnosť. Treba teda jasne oddeľovať integráciu a EÚ, nie sú totožné, presne tak, ako si naznačil, že demokracia a kapitalizmus nie sú totožné (ach, jaj, aj včera som videl, ako niektorý komunista postavil demokratov proti socializmu), trh, liberalizmus a kapitalizmus nie sú totožné.
EÚ teda v sebe nesie aj pokrokovú tendenciu, pretože takou integrácia sama o sebe je. A EÚ nutne musela v epoche socializmu prijímať niektoré prvky socializmu.
Podstata EÚ napriek niektorým prvkom socializmu ale zostala kapitalistická. Jej kapitalistická podstata sa prejavuje v pôsobení NATO. Jej pôsobenie je preto veľmi protirečivé, nesie v sebe aj pozitívne aj negatívne prvky.
Preto je nutné siahnuť po abstraktnom videní tejto organizácie, aby sa v nej vydeľovali jej negatívne i pozitívne vlastnosti.
Protestom proti EÚ, či proti globálnemu kapitalizmu len hádzaním kociek sa preto kapitál môže len usmievať a s kľudným svedomím vydávať protestujúcich za výtržníkov. Má totiž za chrbtom objektívnu tendenciu, koná s ňou v súlade. Pokiaľ toto protestujúci nepochopia, objektívnosť tejto tendecie a nepredstavia svoju alternatívu globalizácie, ktorou vytlačia globálny kapitalizmus, budú všetky negatívne protesty neúčinné. Na pozitívnu tendenciu sa nemôže ísť negatívne, ale s pozitívnym prístupom.Toto je ale zrejme veľmi ťažko pochopiteľné, ako vidím.
A znovu zopakujem, na pozitívnu tendenciu sa nedá ísť negatívnymi protestami. Naopak, vtisnúť jej vlastnú pečať. Inak integrácia a globalizácia budú mať čoraz negatívnejšiu podobu, môžu zničiť svet, ľudstvo.
Preto namiesto protestov by ľavica mala mať vlastnú koncepciu integrácie a globalízácie, aby jej vtisla pozitívne vlastnosti.
Hovoríš o nebezpečnosti nových inštitúcií. Nuž, môžu priniesť aj negatíva, ale celkové pozitíva prevážia. Uvediem príklad. Prenesením subjektu rozhodovania z miest, či kniežatstiev na národné štáty sa nedá povedať, žeby sa vylúčili aj negatívne tendencie. Národný štát môže byť kľudne aj fašistický, politickú formu národného štutu tento proces neriešil. Riešil hlavne zefektívnenie ekonomických procesov, uvoľňoval bariéry a tým zároveň dával človeku do rúk viac slobody, materiálnej, politickej, sociálnej, duchovnej. Napriek fašizmu človek v porovnaní s feudalizmom či otrokárstvom získal oveľa viac slobody, priestoru pre seba.
Nemožno teda očakávať, že globalizácia automaticky vyrieši aj otázky spravodlivosti. Je hlavne ekonomickým procesom, nutným procesom. To, akú podobu získa, závisí aj od aktérov. Aj od toho, či ju ľavica pochopí ako objektívnu pozitívnu tendenciu a vtlačí jej svoju pozitívnu pečať, alebo nechá kapitalizmus ničiť svet.
***************************
Juhoslovanský participatívny socializmus na rozdiel od štátneho kaúpitalizmu "budovaného" v "reálsocialitických" sovietskych krajinach a ich satelitoch mal perspektívu a preto bol najvážnejsím ohrozením kapitalizmu a komunizmu!
Čo obe strany bohužiaľ správne pochopili! Komiunisti tzv. ML cesty povešali v 50-53 trockystov a titoistov a bol až do 1968 pokoj!
Kapitalisti vyvolali bratovražedné nacionalistické a náboženské vojny v Juhoslávií, lebo inak tento perspektívny model ľudového socializmu nebolo možné poraziť!
Jediným riešením je totálna decentralizácia na úroveň regiónov, resp. mikroregiónov s riadením z dola! Lenže toto centristovi a globalistovi Antalovi, ktorému vyhovuje akákoľvek forma štátneho, či nadnárodného "kapitalizmu", hoci pre jeho pomenovanie používa tie najľúbivejšie "folk" eufemizmi!
Pokiaľ nebude platiť to, že tam musí vytvorený nadproduktt, resp. zisk z neho zostať, kde sa vytvorí, tak vždy pôjde o "zvážanie produktov do jednej centralistickej stodoly", kde to podľa svojej svojvôle oligarchia egoistický prerozdelí!
Centralizmus a globalizmus podporujú bytostne korupciu! Semenišťom korupcie v EÚ sú eurofondy!
************************
Práve naopak, vašim zámerom je dostať sa k moci a to je všetko! Ide vám komoušom o rekonkvisti = znovudobitie stratených hegemonostických pozícií červenej vykorisťovateľské oligarchie!!!
Vôbec vám nejde o vykorisťovaný proletariát a prekariát, aby získal konečne výrobné prostriedky do svojích rúk!!!!
Ide vám len o to ako sa dostať ku korytu a keťasiť z nadpráce iných!!!
Presne tam smerujú všetky vaše dementno-hegemonistické komunistické príspevky!!!
Už ma s tými dookola opakujúcimi sa hegemonistickými červenými idiotinami poriadne štvete!!!!
Skôr som chcel povedať, že sa tu riešia hlavne otázky odstránenia ekonomických bariér. Napr. spravodlivosť je tu druhotná, závisí od aktérov, ako sa chopia procesu globalizácie.
Písal som, že by to chcelo viac priestoru, ako jeden príspevok. Preto zároveň s rušením hraníc národných štátov (v EÚ k nemu prakticky dochádza) by malo dochádzať k decentralizácii a subsidiarite, v tom sa zhodneme. A plnému rozvoju národnej identity, kultúry, spôsobu života. Práve tomu by mali napomáhať aj globálne inštitúcie.
Pozrime sa, aký stav je teraz, keď sa globalizácia presadzuje živelne, mimo regulácie a globálnych inštitúcií. Jednoducho likviduje národné kultúry, obchody, kultúra, správy, atď sa začínajú podobať ako vajce vajcu.
Pod rušením národných štátov chápem aj proces rušenia národných armád, zbraní, odzbrojenie na národnej úrovni. Tak ako boli odzbrojené mestá a armádne kompetencie pred časom prechádzali na národné štáty, teraz ide o posun z úrovne národného štátu na globálnu. Obmedzenú vojenskú kapacitu by si zachovala len globálna správa pre prípad zásahov v konfliktných oblastiach. Samozrejme, práve tu by bolo treba posilňovať demokratický charakter globálnych inštitúcií, aby nedochádzalo k zneužitiu ozbrojenej moci. Ale myslím, že horšie ako dnes to nemôže byť. USA, ale aj skupina západných štátov, Izrael si budujú dlhodobo bezkonkurenčne najsilnejšie armády, ktoré sú schopné svojvoľne nasadiť v hociktorej oblasti sveta. A neexistuje žiadna moc schopná im v tom zabrániť.
Odzbrojenie by však znamenalo obrovský ekonomický prínos, odstránilo zbytočné náklady krajín na nákladné armády. br />
Rušenie štátnych bariér by prinieslo obrovské úspory v oblasti výskumu, vedy, kozmického výskumu, pretože by sa neprevádzali duplicitne, ale mohla by sa uplatniť deľba práce. Práve deľba práce by mohla stavať na národných špecifikách, prednostiach, rozvíjať ich.