Kapitalizmus - Ako ľavica prišla o argument
Mohlo by sa zdať, že kríza, ktorú privodil pažravý, neregulovaný kapitalizmus by zmenila zopár názorov na základný charakter globálnej ekonomiky.
To je ale mylné. Je pravdou, že v dnešnom svete nechýba antikapitalistické cítenie, obzvlášť keď kríza, ktorú spôsobili najhoršie systémové rozdiely, pokračuje v pustošení globálnej ekonomiky. Ak môžeme zaznamenať niečo dôležité, tak je to, že sme svedkami prebytku kritík hrôz kapitalizmu: Knihy, novinové zistenia, a TV noviny sa hemžia správami o firmách bezohľadne znečisťujúcich prostredie, skorumpovaných bankároch, ktorí naďalej dostávajú tučné bonusy, zatiaľ čo sú ich banky zachraňované peniazmi daňových poplatníkov, a robotárňach, v ktorých pracujú deti cezčas.
Avšak, bez ohľadu na to, ako zlé sú tieto zneužitia, či ako veľmi indikujú väčšie, systémovejšie zlyhanie, jestvuje tu obmedzenie pre to, ako ďaleko tieto kritiky zachádzajú. Cieľom je vždy demokratizácia kapitalizmu v mene boja s týmito extrémami a rozšírenie demokratickej kontroly nad ekonomikou prostredníctvom tlaku väčšieho mediálneho dohľadu, parlamentných prieskumov, prísnejších zákonov, a poctivého policajného vyšetrovania. To, čo sa nikdy nespochybňuje, je buržoázny právny štát, na ktorom závisí moderný kapitalizmus. Ten ostáva posvätnou kravou, ktorej sa dokonca ani tí najradikálnejší kritici z Occupy Wall Street a World Social Forum a podobní neopovažujú dotknúť.
Potom niet divu, že optimistické ľavicové očakávania, že prebiehajúca kríza bude chvíľou vytriezvenia –zobudením sa zo sna- sa ukázali byť nebezpečne krátkozrakými. Rok 2011 bol istotne rokom nebezpečného snenia, návratu radikálnej emancipatórnej politiky po celom svete. Rok na to je každý deň novým dôkazom toho, ako krehké a nekonzistentné toto prebudenie naozaj bolo. Entuziazmus Arabskej jari bol pošpinený kompromismi a náboženským fundamentalizmom; Occupy stráca na sile do takej miery, že policajné vypratanie newyorského Zuccotti parku sa dokonca zdalo ako prestrojené požehnanie. Po celom svete je príbeh rovnaký: nepálski maoisti boli pravdepodobne vymanévrovaní reakčnými kráľovskými silami; Venezuelský „Bolivarský“ experiment stále viac a viac upadá do caudillovsky poháňaného populizmu; a dokonca ten najnádejnejší náznak, grécke hnutie proti škrtom stratilo silu po volebnej porážke ľavicovej strany Syriza.
Teraz sa zdá, že primárnym politickým dopadom ekonomickej krízy nebol vzostup radikálnej ľavice, ale rasového populizmu, väčších vojen, väčšej chudoby v najchudobnejších krajinách Tretieho sveta, a rozširovania sa rozdielov medzi bohatými a chudobnými. Pretože všetky takéto krízy otrasú spokojnosťou ľudí a primäjú ich pýtať sa po základoch svojich životov, prvou spontánnou reakciou nie je revolúcia, ale panika, ktorá vedie k návratu k základným potrebám: jedlu a úkrytu. Podstatné premisy vládnucej ideológie nie sú spochybnené. Sú presadzované dokonca vehementnejšie.
Môžeme už vskutku sledovať podmienky pre ďalšiu radikalizáciu kapitalizmu? Nemecký filozof Peter Sloterdijk mi raz povedal, že ak jestvuje nejaká žijúca osoba, ktorej budú o sto rokov stavať pamätníky, je to Lee Kuan Yew, singapurský líder, ktorý spravil viac ako ktokoľvek iný pre propagáciu a realizáciu sňatku kapitalizmu a autoritárstva – dohodu, ktorú eufemisticky označuje ako „ázijské hodnoty“. Vírus tohto autoritárskeho kapitalizmu sa pomaly ale isto šíri po planéte, nikde tak silno ako v Číne.
Čeliac dnešnej explózii kapitalizmu v Číne sa analytici často pýtajú, kedy sa ako „prirodzený“ sprievodný znak kapitalizmu presadí politická demokracia. No, čo ak tá sľúbená demokratizácia nikdy nedorazí? Čo ak autoritársky kapitalizmus nie je zastavením na ceste k ďalšej demokratizácii, ale konečným stavom, ku ktorému smeruje zvyšok sveta?
Lev Trockij raz charakterizoval cárske Rusko ako „zlovestnú kombináciu ázijského biča a európskej burzy cenných papierov,“ no tento opis sa dokonca lepšie hodí na dnešnú Čínu. V čínskom opakovaní sa kombinácia môže ukázať ako stabilnejšia než demokratický kapitalistický model, ktorý sme považovali za prirodzený.
Hlavnou obeťou prebiehajúcej krízy tak nie je kapitalizmus, ktorý sa zrejme vyvíja do ešte prenikavejšej a zhubnejšej formy, ale demokracia – nespomínajúc ľavicu, ktorej neschopnosť ponúknuť životaschopnú globálnu alternatívu sa opäť ukázala všetkým. Bola to ľavica, ktorá bola v podstate prichytená so spadnutými nohavicami. Je to takmer tak, akoby táto kríza mala ukázať, že jediným riešením na zlyhanie kapitalizmu je viac kapitalizmu.
[ Zdroj: http://www.foreignpolicy.com/articles/2012/10/08/capitalism ]
Vyšlo na http://nezavisli.blogspot.sk/2012/10/kapitalizmus.html
Reagujte na článok
Komentáre
Kapitalizmus ako hybná sila dejín skončil už v r. 1928. Hovorí o tom aj M. Keynes, keď už v r. 1926 v práci The End Laissez-Faire hovorí o konci klasického kapitalizmu. A praticky to potvrdila Veľká hospodárska kríza.
Aj ekonómovia, napr. Samuelson aj vo svojej učebnici nevdojak delí dejiny na epochu kapitalizmu (do r. 1928, resp. 1929) a epochu socializmu, keď porovnáva ich produktívnosť.
Existuje tiež teoretický model,ktorý to dokladá.
V tomto príspevku však chcem zdôrazniť niečo iné. Vo vývoji celkom vymierajú iba niektoré druhy. Nemôžem to stopercentne tvrdiť, ale zdá sa, že tie, ktoré predstavujú prvé, druhé vývojové štádium systému (napr. pre nevoľnícky systém sú to despocie a otrokárstvo, pre kapitalizmus absolutizmus a klasický kapitalizmus, pre socializmus DP a klasický socializmus). Klasická podoba systému odumrie, ale systém môže ďalej existovať v evolučne vzniknutej, nastavenej podobe. Prvobytný systém tu existuje naďalej v Polynézanoch, Indiánoch, Rómoch, ap., nevoľnícky systém naďalej existuje vo súčasnej podobe feudalizmu, kapitalizmus naďalej existuje v pozmenenej podobe regulovaného, sociálne orientovaného kapitalizmu, socializmus tu naďalej existuje v podobe čínskej podoby socializmu. A prežívanie predošlých foriem vývoja pozorujeme aj v prírode, neexistuje tu iba posledná vývojová podoba, ale vedľa seba pozorujeme prakticky všetky vývojové podoby. Len nepredstavujú vrchol vývoja, hlavnú vývojovú líniu, ale už len bočné línie vývoja.
Takže predpoklad, že kapitalizmus ešte nedozrel na odhnitie a treba čakať, pokiaľ k tomu dozreje, nemá opodstatnenie.
Zároveň vo vývoji evolučne vzniknutej nástavbe systému spočívajú niektoré riziká. Pokiaľ sa systém prestane vyvíjať, ekonomicky rást, stabilizuje sa na určitej úrovni, môže bez otrasov prežívať tisíce, milióny rokov. Napr. Polynézania tak prežívajú vo svojom raji.
V niektorých prípadoch sa vyvinie do polohy parazita. Kedy nie je schopný prežívať samostatne ďalej, ale parazituje na novom systéme. Ako príklad možno uviesť vírus. Je to praticky chemická forma, ktorá len prebrala niektoré črty živej formy. Nie je schopný samostatnej existencie, musí parazitovať na živote.
Sčasti takúto podobu prebral aj západný kapitalizmus v podobe kolonializmu, ale len sčasti. Parazituje na civilizácii, ale zároveň je ešte schopný aj samostatnej existencie.
Takýto systém sa chce aj naďalej vyvíjať, k tomu však potrebuje aj vonkajšie zdroje, jeho vnútorné mu na vývoj už nestačia. Od krízy klasického kapitalizmu začínajúcou rokom 1848 je bytostne závislý na koloniálnych zdrojoch. Vtedy je schopný existovať v demokratickej a sociálne prijateľnej podobe. Ak sa mu však zdrojov nedostáva, ako sa to stalo Nemecku, kapitalizmus zmení svoju podobu na reakčnú, odhodí demokratickú podobu a prijíma podobu fašizmu. Aby jednak zabránil revolučnej kvalitatívnej zmene na socializmus, aby zároveň mobilizoval vnútorné zdroje na vyzbrojenie a boj o zdroje, kolónie. Obe svetové vojny boli vojnami o prerozdelenie kolónií a ich zdrojov.
Presne o tomto nebezpečí hovorí aj Slavoj Žížek. Keď systému a ľuďom už nepôjde o žiadne ideály, ale iba o boj o zdroje, o naplnenie žalúdka. Keď sa masy zmenia na poslušný nástroj fašizmu.
Jednou z podmienok, ktorá je k tomu potrebná, je aj absencia pozitívneho programu, pozitívnych ideálov a koncepcií, za ktorými by ľudia mohli ísť. Samotná kritika kapitalizmu (jeho demokratickej podoby) takým pozitívnym programom určite nie je.
Ako sme sa už zhodli, moderný ľavicový subjekt mimo pozitívneho progrmu nemôže vzniknúť.
Pritom zrejme pozitivne rozpracovávané koncepcie existujú, ale ako si sám hovoril, zatiaľ ľavicu predstavujú skôr izolované ľavicové osobnosti, nie ľavicové hnutie ako celok. Ktoré svoje koncepcie zatiaľ nedokážu presadiť, prezentovať.
Za analýzu stojí, prečo. Napr. naša predošlá diskusia skončila na tom, že Imrich Juhár zahlásil, že sme sa odchýlili od zámeru diskusie, teda kritiky EÚ za jej zločiny. Teda znovu len kritiky, hoci my sme sa snažili postúpiť aj ďalej k hľadaniu riešení. To však už bolo považované za odklon od témy diskusie.
Zrejme sa pravici podarilo dosiahnuť jedno: v ľavicovom hnutí pôsobí odpor voči organizovanosti, systémovosti, koncepčnosti, ako na to upozornil aj Ľuboš Blaha. Skôr sa presadzujú anarchoľavičiarske, nesystémové postoje, ktoré však nie sú schopné priniesť reálne riešenia.
******************
Milan dokokola tu trepete tie vaše ahistorické kraviny, ktoré nemajú ani hlavu ani pätu!!! A už vonkoncom ani náznak koncepčnosti!
Jedine ľavicoví anarchisti a kresťanskí socialisti v súčasnej dobe predstavujú aspoň nejakú alternatívu!
Blaha sa v posledných dvoch článkoch prezentoval ako oportunistický eurohujer a stratil u radikálnej ľavice legitimitu ako ľavicovej osobnosti!!!
Komunisti sa deklasovali na triedu oportunistov, ktorí sa spoja s kýmkoľvek, len, aby sa dostali k ohlodanému koštiaľu! Nakoniec voľby v ČR kde komunisti dosiahli celkom slušný výsledok tiež o tom svedčia! Neexistuje žiadna jednotá línia ľavice, či náznak principiálnosti komunistov a sociálnej demokracie!
Skôr veľká rivalita o tohoho istého ľavicového voliča a vzájomné animozity čelných predstaviteľov dovolím si tvrdiť antagonistických ľavicových strán! (napr. ČSSD a KSČM)
Radšej pôjdu do koalície s KDÚČSL, alebo starostami, hoci by mohli vytvoriť spolu ľavicovú koalíciu.
U nás by to dopadlo ešte horšie. Smer by s KSS (a opačne) nikdy nešiel do koalície!
Takže komunistov ako padlé jablka treba nechať "vyhniť na kompost", lebo neponúkajú absolútne žiadnu alternatívu pre námezdných pracujúcich, rovnako ako Smer buržoázna demokracia!
Samotná kritika bez pozitívneho programu zároveň môže mať jeden negatívny účinok. Demokratický, sociálne orientovaný kapitalizmus kritizujú aj pravicoví radikáli. A kľudne môžu preberať argumenty ľavicovej kritiky. Samotná kritika demokratického kapitalizmu teda môže viesť k jeho premene na autoritársku podobu, fašizmus.
Je jedno,či to nazveme program, alebo programové zásady. Práve tvorba programových zásad môže byť ešte náročnejšia.
Netvrdil by som, že za uchopením moci boľševikmi nestál program. Marxizmus sám osebe predstavoval teoretický program, Lenin ho len pretavil do jednoduchých hesiel. Ale práve nedostatočné rozpracovanie programu robilo aj boľševikom problémy a museli experimentovať, najprv s vojnovým komunizmom, potom s NEP-om, ale ani sa neukázal dlhodobo udržateľným.
Pretože socializmus (a ďalšie vývojové stupne) sú vedou a nedostatok vedeckých poznatkov vždy viedol k ťažkostiam.
Keby bol dostatok vedeckých poznatkov, tak komunisti by sa boli pripravili na zlomové, krizové situácie r. 1988-1989 a previedli radikálne reformy. Tieto roky sú historicky zhodné s rokmi 1848-1849, kedy aj kapitalizmus musel previesť radikálne buržoázno-demokratické premeny.
Bez poznatkov však málokto čakal radikálny zlom v r. 1989, ani antikomunisti.
Kritizovať dnes kapitalizmus a nemať zároveň svoj program sa rovná asi tak tomu, ako keď budeme kritizovať feudalizmus v niektorých krajinách, či Polynézanov za ich zaostalý spôsob života.
**********************
Vážená!!! Kto vám dal právo mňa poučoivať a nado mňa sa vyvyšovať? Kto vlastne ste, keď si takéto právo uzurpujete?
Ak Milan Antal dookola vypisuje tie isté nezmysly viac ako rok, tak nemá zmysel mu ich vyvracať!Ak ma bude niekto presviedčať, že 1 + 1 = 3 tak mu napíšem, že je matematický nezmysel)!
Ak to bude písať dookola, tak mu napíšem aby prestal dookola vypisovať tie matematické kraviny, lebo ma to irituje!!!!!
Ak Milan Antal vypisuje historické nezmysly viac ako rok, tak mu napíšem, aby prestal dookola vypisovať tie ahistorické kraviny!
Neviem, čo vám je na elementárnych veciach nepochopiteľné??? Alebo vy dokonca týmto Antalovým nezmyslom veríte?
Alebo ma azda chcete presviedčať, že 1 + 1 = 3? Najmä ak sa vám to hodí?
Ľavica je v premanentnej kríze a my sa tu bavíme o úplných Antalových idiotinách, ktoré v absolútne nemajú logický ani historický základ a v žiadnom prípade nepomôžu zlepšeniu postavenia námezdných vykorisťovaných pracujúcich! Ani neumožnia tieto ekonomické nezmysly zamestnať pol milióna nezamestnaných a vysťahovalcov za prácou do zahraničia!
Tak o čom sa tu vlastné bavíme, či skôr pri čom strácame drahocenný čas?
****************************
Pán Gazarek, možno niekedy strácame prehľad o vašich diskusných príspevkoch, kde čo uvediete. Môže dať linky ešte raz na tie stránky kde si uvedené texty môžeme prečítať?
************************
Po tom istom volám aj ja. Potrebujeme úplne jednoduché riešenia!
Žiadne komplikované prešpekulované teórie ktoré nemajú ani hlavu ani pätu, a vôbec žiaden praktický význam!
Začnime od tých nachudobnejších podľa hesla mier a pôdutým najviac znevýhodnenýn! Lenže zrazu zitíme, že mier a ani pôdu im nechcete v žiadnom prípade dať!
Dajme Cigánom mier! Zavrime Kotlebu, Malíkovú a každého, kto bude Cigánov prenasledovať, alebo proti ním protestovať, či verejne štvať!
Navrhujem, aby sa takmer úplne zrušili sociálne dávky pre nezamestnaných napr. Cigánov tak, aby to bolo spojené s pridelením napr. cca 0,5 ha pôdy (podľa veľkosti rodiny) pre každú cigánsku rodinu, ktorí sú na úrade práce!
Ak by neboli žiadne peniaze za nič na pošte, tak by aj motykami a rýľmi obrobili plochu vo veľkosti futbalového ihriska! Koľko chátra burinou zarastenej poľnohospodárskej pôdy už 1-2 desaťročia? Lenže dáme im do vlastníctva, alebo dlhodobého neplateného (alebo za euro ročne) prenájmu nejakú pôdu? Ani náhodou!
Ak navrhnem, aby sa zrušili finančné pokuty za priestupky! Namesto nich by sa zaviedli povinné verejnoprospešné práce, ktoré by boli rovnako spravolivé pre všetkých!
Najmä ak by výška pokuty sa musela vydeliť počtom odpracovaných hodín (1,8 eura/hodinu - z minimálnej mzdy) Takto by 20 eurovú pokutu rovnako odrobil poslanec NR SR, veľkopodnikateľ, alebo nezamestnaný cigán, alebo bezdomovec napr. v sobotu 11 hodinovou pracovnou zmenou.
Lenže tu nikomu nejde o rovnakú spravodlivosť pre všetkých a navyše "potrebujeme" pol miliónovú "rezervnú armádu" nezamestnaných, aby sa udržalo na "patričnej" úrovni "podnikateľské" vykorisťovateľské prostredie.
Lebo inak by sme neboli lacnou vykorisťovateľskou destináciou pre nadnárodný kapitál. Potom by žiaden veľkoburžuj (pseudo investor) neprišiel vykorisťovať za minimálnu mzdu našich proletárov.
A ono je to zhruba o tom, že tu nikto nechce spravodlivosť a rovnaké práva pre všetkých, ale triedne a kastovo roztriedenú spoločnosť plnú najomných proletárov a prekariánov trasúcich sa o "labilné" pracovné miesta a ochotných robiť hlboko pod svoju úroveň kvalifikácie, praxe a vzdelania!
Číňania išli na to premyslenejšie. Uvoľnili síce kritiku, ale dali jej mantinely, aby sa systém nezrútil, ale cieľavedome prebudoval. Výsledky oboch ciest sú citeľné.
Problémom práce na pôde je aj to, že v malom je nekonkurencieschopná. Síce si môžete dopestovať niečo pre seba, lenže často sa to neoplatí kvôli nákladom. Daň za pozemok, orba, osivo. Ale hlavne problém odbytu, predajom sa nedá zarobiť. Prosím, vyskúšajte to najprv na sebe, potom sa pokúste experimentovať na druhých.
Problém Rómov nie je možné pochopiť mimo toho, čo som napísal o evolučnej nástavbe systému. Oni sú pozostatkom prvobytného systému. Nedajú sa však porovnávať napr. s Eskimákmi, Indiánmi, Inuitmi, ako bola snaha to porovnávať pri kanadských skúsenostiach s internátnymi školami. Eskimáci, Indiáni sú sebestační, nikomu sa neprosili, aby sa o nich staral. Bieli vtrhli na ich územie, zatlačili ich do rezervácií.
Naopak, Rómovia nadobudli časom silné parazitické črty. Neusilujú sa o vybudovanie vlastného sebestačného štátu, pretože nie sú schopní sebestačnosti. Preto sa rozptyľujú medzi iné národy a spoliehajú sa na starostlivosť o seba. Spoliehajú sa vo veľkej miere na príživníctvo.
Preto sa spoliehať na to, že im pridelíte pôdu a oni budú pracovať na nej ako besní, je naivita. Prosím, vyskúšajte si tento experiment na jednej osade.
Nemierim to proti Rómom, ale treba pochopiť ich podstatu, inak sú všetky opatrenia odsúdené na neúspech. Skrátka, ak sa spoliehajú na starostlivosť o seba, ak nie sú schopní prevziať za seba zodpovednosť, tak zodpovednosť za ich život treba prevziať komplexne. Aj za ich pôrodnosť. Regulácia ich pôrodnosti, aj dobrovoľným súhlasom, je základom. O jedno, dve deti v rodine sa dá postarať, poskytnúť mu vzdelanie, pracovné, sociálne návyky. Skrátka, treba dať na výber, ak má štát prevziať zodpovednosť za Rómov, tak komplexne, regulovať ich život. Ak nie, tak potom musia platiť rovnaké pravidlá pre všetkých, žiadna tolerancia pri obsadzovaní cudzích pozemkov (bezdomovca v meste raz dva odsťahujú z jeho pozbíjaného príbytku, hoci nemá kam ísť), alebo voči kriminalite, ap.
Poznal som osobne Mariána Bangu. V rozhovore sa ma opýtal, čo urobíme, ak bude Rómov väčšina. Odpovedal som mu, že Rómovia sami by sa mali starať o to, aby ich bolo málo. Pretože bieli sa o málo Rómov dokážu postarať. Ale dokážu sa Rómovia postarať o menšinu bielych?