EÚ potrebuje viac sociálnej tváre a ekonomickej demokracie

Čelíme sociálnej kríze

Živá diskusia sa rozpútala najmä pri mojom návrhu, aby sme v texte vyhlásenia nehovorili iba o ekonomickej, ale aj o sociálnej kríze. Ako som argumentoval, v čase rastúcej nezamestnanosti, chudoby; v čase, kedy v európskych metropolách rastú nepokoje a zároveň čelíme nárastu extrémizmu, je potrebné prestať hovoriť výlučne o hospodárskej kríze a začať hovoriť o sociálnej kríze. Na ňu potrebujeme reagovať podporou nielen rastu, ale predovšetkým inkluzívneho rastu. Vo svojom odôvodnení som doplnil, že pojem „inkluzívny rast“ je eurožargón pre podporu rastu v kombinácii s jeho sociálne spravodlivým rozdelením. A práve to dnes EÚ potrebuje.

Navrhol som doplniť aj plný rešpekt k hodnote solidarity. Vo všetkých mojich troch čiastkových zmenách ma podporila väčšina delegácií. V relatívne búrlivej diskusii sa otvorene na moju stranu postavili Francúzi, Gréci, Taliani, Maďari, Švédi a Rumuni. V konečnom hlasovaní môj návrh presvedčivo zvíťazil, výhrady mali, pokiaľ si spomínam, iba Nemci, Estónci, Briti, Česi a Holanďania. Z hľadiska formátu COSAC išlo o veľký úspech, hoci takýchto malých bojov bude treba vyhrať v Európe ešte veľmi veľa, aby EÚ naozaj získala sociálnejšiu tvár. Som však presvedčený, že je to lepšie, než sa dopredu vzdávať a uzatvárať sa do sektárskeho myslenia.

Pripájam aj svoje príhovory k jednotlivým panelom počas plenárneho zasadnutia COSAC:

Rast prostredníctvom solidarity

Rád by som zdôraznil význam solidarity a kohézie, ktoré patria aj medzi priority cyperského predsedníctva. Nedávno sa v hlavnom meste Slovenska, v Bratislave, konalo stretnutie skupiny tzv. Priateľov kohézie a bol vyslaný jasný a jednotný signál, že EÚ potrebuje aj do budúcnosti viac zdrojov určených na politiku súdržnosti. Aj preto podporujeme návrhy Európskej komisie, ktorá vo Viacročnom finančnom rámci myslí na podporu kohézie a na vyrovnávanie regionálnych rozdielov v EÚ.

Jeden zo spôsobov, ako prekonať krízu, je podpora dopytu. Práve v tzv. kohéznych štátoch je obrovský nevyužitý potenciál. Európa potrebuje rásť a jedným zo základných predpokladov rastu je podporiť dopyt tam, kde sú ľudia pripravení míňať, pretože ešte stále dobiehajú životnú úroveň najvyspelejších regiónov EÚ. Politika súdržnosti je výrazom nielen solidarity bohatších štátov s chudobnejšími, ale je výrazom predovšetkým ekonomickej racionality, podpory kúpyschopnosti obyvateľstva a naštartovania rastu v čase hospodárskej krízy. Kohézia je investícia, nie míňanie. Som presvedčený, že solidarita je jediná cesta, ktorá zabezpečí Európe lepšiu budúcnosť.
(plenárne vyjadrenie k prioritám cyperského predsedníctva)

Európa s dubčekovskou ľudskou tvárou

Rád by som vyjadril podporu pánovi podpredsedovi Európskej komisie Marošovi Šefčovičovi v jeho úsilí dať Európskej únii to, čomu slávny slovenský a európsky politik Alexander Dubček hovoril „ľudská tvár“. Áno, potrebujeme Európsku úniu s ľudskou tvárou. Osobne som presvedčený, že na to, aby bola únia bližšia občanom, mala by získať priame kompetencie v sociálnej oblasti.

Nadväzujem na ideu sociálnej únie, ktorá je podľa mňa nevyhnutným doplnkom politickej a hospodárskej únie. Európa do budúcnosti potrebuje vytvorenie spoločnej záchrannej sociálnej siete; možno aj spoločnú minimálnu úroveň v oblasti poistenia v nezamestnanosti. Ak chce EÚ ukázať svojim občanom ľudskú tvár, musí to byť sociálna tvár.
(plenárne vyjadrenie k príhovoru eurokomisára Maroša Šefčoviča)

Za ekonomickú demokraciu!

Európsky sociálny model nezahŕňa iba sociálnu pomoc, poistenie a podporu pre tých najzraniteľnejších, ale aj podporu väčšej účasti zamestnancov na riadení a ziskoch podnikov. Žijeme vo svete, v ktorom sa prakticky každý rok neuveriteľne roztvárajú nožnice medzi rastúcimi ziskami firiem a stagnujúcimi či klesajúcimi mzdami ľudí. To je v priamom protiklade k európskemu sociálnemu modelu. Oceňujem, že sociálny výbor Európskeho parlamentu sa zamýšľa nad väčším zapojením odborov a zamestnancov napríklad v smernici o reštrukturalizácii. Som však presvedčený, že je potrebné urobiť viac. EÚ by mala viac podporovať družstvá (dávam do pozornosti napríklad úspešnú sieť družstiev v španielskom Mondragóne), viac podporovať účasť zamestnancov na riadení a ziskoch podnikov (tu pripomínam projekt robotníckych fondov z 80. rokov vo Švédsku); a viac sa zamerať nielen na politickú, ale aj na ekonomickú demokraciu, resp. výrobnú samosprávu.

Nezabúdajme, že demokracia, to nie je len posilnenie volených inštitúcií, ale aj väčšia priama participácia občanov a občianskej spoločnosti v otázkach ekonomiky. Do pozornosti dávam príklad mesta Bratislava, kde občania rozhodujú o časti mestského rozpočtu sami, cez rôzne formy deliberácie prostredníctvom tzv. participatívnych stromov. Som presvedčený, že iba prostredníctvom väčšej politickej, sociálnej a ekonomickej demokracie dosiahneme plnohodnotný inkluzívny rast pre Európsku úniu
(plenárne vyjadrenie k stratégii Európa 2020 a k európskemu sociálnemu modelu)