Alexander Dubček (27. 11. 1921 - 7. 11. 1992), politik
Rodičia Alexandra Dubčeka odišli pred prvou svetovou vojnou z Uhorska za prácou do Spojených štátov amerických, kde dostali štátne občianstvo. Bývali v Chicagu, ale keď Pavlína Dubčeková čakala druhé dieťa, vrátili sa na Slovensko. Nasťahovali sa do domu patriacemu evanjelickej cirkvi v Uhrovci neďaleko Topoľčian. Bol to dom, v ktorom sa pred takmer sto rokmi narodil slávny národovec Ľudovít Štúr. 27. novembra 1921 sa v tom istom dome narodil ďalší slávny Slovák Alexander Dubček, aj keď vtedy nikto netušil, čo chlapca v živote čaká. V rodnom dome strávil Alexander tri roky, potom sa rodičia rozhodli opäť vysťahovať za prácou, lebo Európu zachvátila hospodárska kríza. Zlákala ich ponuka družstva Interhelpo, ktoré organizovalo internacionálnu pomoc mladému sovietskemu štátu. Rodina s dvoma malými deťmi sa ocitla v ďalekom nehostinnom Kirgizsku. Tam prežil Alexander detstvo, na ktoré spomína v pamätiach, ktoré vyšli vo viacerých jazykoch pod názvom Nádej zomiera posledná. Roku 1933 rodina odišla do Gorkého, kde sa jeho otec zamestnal v automobilovom závode a Saša, ako mu hovorili, vychodil strednú školu. Pred druhou svetovou vojnou sa rodina vrátila do vlasti, Alexander mal sedemnásť rokov a ťažko sa lúčil s krajinou, kde prežil väčšinu svojho mladého života, navyše nevedel, čo ho čaká v Československu, ktoré poznal iba z rozprávania rodičov.
Situácia po podpísaní Mníchovskej dohody nebola ani tu dobrá, Dubčekovci boli protifašisticky založení, otec sa zapojil do odboja a bol členom ilegálneho vedenia. Až do konca vojny bol väznený a len zázrakom unikol smrti. V tom období vstúpil do ilegálnej komunistickej strany aj Alexander, ktorý sa vyučil za strojného zámočníka a začal pracovať v zbrojárskych závodoch v Dubnici nad Váhom. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Alexander doň zapojil, dvakrát bol zranený a jeho starší brat Július v boji zahynul. Roku 1949 začal Dubček pracovať v straníckych funkciách na Okresnom výbore KSS v Trenčíne, na Krajskom výbore KSS v Banskej Bystrici a na ÚV KSS v Bratislave. Roku 1955 po šiestich semestroch prerušil externé štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave a začal študovať na Vysokej politickej škole pri ÚV KSSZ v Moskve, kde jeho politickú orientáciu ovplyvnil chruščovovský XX. zjazd KSSZ. Vtedy mnohé pochopil a v šesťdesiatych rokoch sa spolu s ďalšími reformne naladenými členmi strany usiloval naprávať krivdy a pomáhať pri rehabilitácii obetí stalinských represií, čo v tom období nebolo ľahké. Situácia bola zložitá aj v zahraničí, ale od polovice šesťdesiatych rokov bolo jasné, že reformné úsilie v Československu nemôže zostať bez povšimnutia. Napokon predsa vyústilo do vyhrotenej politickej krízy koncom roku 1967 a pamätnej Pražskej jari 1968, ktorá sa začala na Slovensku. Alexander Dubček v tom období stál v čele tohto procesu a stal sa najpopulárnejšou osobnosťou doma i v zahraničí.
Po vojenskej intervencii štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 bol Dubček okupantmi odvlečený do ZSSR, kde po niekoľkodňových rokovaniach so sovietskym vedením podpísal pod nátlakom Moskovský protokol o tzv. normalizácii pomerov v ČSSR. Vplyvom domácich predstaviteľov protireformného zoskupenia v strane, ku ktorým sa pridal Gustáv Husák, sa ho sovietske vedenie usilovalo odstrániť z politického života. V apríli nasledujúceho roka bol prinútený pod nátlakom odstúpiť z najvyššej politickej funkcie prvého tajomníka KSČ. Na krátky čas sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia, ale aj tejto funkcie ho zbavili. V decembri 1969 ho poslali za veľvyslanca do Turecka. Predpokladali, že emigruje, a tým ho budú ľahšie môcť vyhlásiť za zradcu. Dubček sa po niekoľkých mesiacoch vrátil. Po príchode do Prahy ho vylúčili zo strany, zbavili všetkých funkcií a agenti Štátnej bezpečnosti ho už nespustili z očí. Začala sa dlhoročná perzekúcia celej jeho rodiny. Odvtedy pracoval na podradných miestach za minimálnu mzdu a normalizátori rozpútali voči nemu zúrivú propagandistickú kampaň. V zahraničí naňho síce nezabudli, ale keď sa ho napríklad verejne zastal predseda švédskej vlády Olaf Palme, Gustáv Husák mu odkázal, aby si ho vzal k sebe…
Dubček sa napriek príkoriam, ktoré musel prežiť, nevzdal svojho presvedčenia. Utiahol sa do súkromia, kde za ním prichádzalo pár najbližších priateľov. Jeho postavenie sa zmenilo po nastúpení Michaila Gorbačova k moci v Sovietskom zväze a po páde totalitného komunistického režimu v novembri 1989 sa vrátil do centra politického diania. Od začiatku nežnej revolúcie sa zúčastňoval na manifestáciách, rečnil z tribún. Dňa 26. novembra 1989 vystúpil na zhromaždení občanov na Letenskej pláni v Prahe a tisíce ľudí kričalo „Dubček na Hrad!“. Politický vývoj situácie v Československu bol zložitejší. Alexander Dubček bol zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia, vrátil sa teda do funkcie, z ktorej pred dvadsiatimi rokmi nedobrovoľne odišiel. Pod jeho vedením prijal najvyšší zákonodarný orgán množstvo legislatívnych noriem a uznesení, ktoré znamenali východiská pre transformačný proces krajiny. Medzinárodná autorita a popularita Dubčeka pomáhala zviditeľňovať krajinu. Keď sa dostala do popredia otázka riešenia štátoprávnych vzťahov Čechov a Slovákov, bol presvedčený, že najlepším riešením je spoločný štát. Do posledných dní žil v nádeji, že sa zväzok Čechov a Slovákov zachová. Nádej zomrela spolu s ním – 7. novembra 1992, keď po deviatich týždňoch podľahol vážnym zraneniam, ktoré utrpel pri dodnes nie celkom objasnenej autohavárii. Posledné miesto svojho odpočinku našiel na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí. Hrob Alexandra Dubčeka je na čestnom mieste a patrí k najnavštevovanejším, po celý rok ho zdobia živé kvety a zapálené sviečky. Aj takto mu ľudia vyjadrujú úctu.
Na snímke: Busta na Námestí Alexandra Dubčeka v Bratislave.
Foto: Emil Polák
Reagujte na článok
Komentáre
*******************************
Prečítala som toho dosť, ale stále mi nie je jasné v čom mala spočívať tá Dubčeková Tretia cesta?
Taktiež nechápem, či skôr nevidím žiaden ideologický a politologický prínos Dubčeka.
Nikde som nevidela žiadne Dubčekové spisy, z ktorých by bolo jasné, kam chcel ČSSR nasmerovať, aké zriadenie chcel budovať?
V čom sa malo výraznejšie zlepšíť postavenie československého proletariátu? Ako chcel zabrániť vykorisťovaniu proletariátu vládnucou triedou?
Z toho, čo som sa dozvedela, tak sa malo jednať o Šikovský trhový socializmus.
Aby som objasnila, čo to ten trhový socializmus tzv. Tretej cesta mal znamenať zacitujem z článku Michala Poláka:
"Aj keby chcel niekto s týmto pesimistickým záverom polemizovať, nedá sa poprieť, že trhový socializmus opakuje mnohé z chýb, ktoré sú pliagou kapitalizmu. Ani jeho stúpenci nepopierajú, že ich modely predpokladajú väčšiu či menšiu mieru nerovnosti, že v nich neexistuje garancia plnej zamestnanosti, a že v konečnom dôsledku sa postavenie robotníkov nijak zvlášť nelíši od ich postavenia v kapitalizme."
Viac na : http://www.sok.bz/index.php?option=com_content&task=view&id=102&Itemid=49
**********************
Juraj ja sa rozhodne nediskreduitujem, ak nestrana a domnievam sa objektívne poukazujem na fatálne chyb reálsocializmu!
Najzávratnešou lžou bolo deklarované zrušenie vykorisťovania, čo vôbec nebola pravda.
Objasní to asi tento citát: "Asi v půli roku 1968 (po zrušení cenzury) zveřejnil v tehdejším deníku KSČ Rudé právo tabulku, která uváděla, kolik minut, nebo hodin pracuje na 1 kg másla, masa, nebo auta, televize, dělník u nás, pak v západním Německu, Švédsku, v USA. Tabulka nezvratně ukázala vysoké ceny u nás, oproti Západu, tabulka způsobila obrovský rozruch."
Viac na:http://cs.wikipedia.org/wiki/Ota_%C5%A0ik
Nemali sme vysoké ceny, ale sme mali žalostne malé platy. To bolo spôsobené buď žalostne nízkou produktivitou práce, alebo vysokým stupňom vykorisťovania vládnucimi komunistami! Kde nadpráca išla do štátneho rozpočtu, de facto na blahobyt vládnucej nepracujúcej červenej vrchnosti!
Tí ktorí ako komunistickí funkcionári parazitil na nezaplatenej nadpráci pracujúcich to v absolútne žiadnom prípade nepriznajú! Nakoniec všetci si ľahko domyslíme prečo? Lebo by priznali, že faktický oklamali a naďalej vykorisťovali proletariát!
*********************
Juraj vy tu riešite ľudskú závisť, alebo dĺžku centimetra, ale vám uniká elementárna podstata spravodlivosti! Mne vždy ide o vykorisťovanie pracujúceho proletára parazitujúcim komunistom! Takúto úplne primitívnu vec nedokážete pochopiť????
Porovnávate dvonásobný rozdiel v platoch, kde jeden tvrdo maká v baní a druhý sedí, buzeruje, naháňa VB na ľudí, intriguje, korumpuje, vyhráža sa a konečnom dôsledku je to obyčajný červený parazitujúci IDIOT!!!
Ak ani toto nepochopíte, tak vám to napíšem inak.
U nás v obci bol riaditeľom tehelne komouš vzdelaním elektrikár. Pritom môj strýc Ing. v nemilosti takéhoto primitívneho idiota hádzal lopatou! Pritom jeden červený idiot zarábal dvojnásobok ako vysokoškolský vzdelaný nestraník, ktorý na tohoto idiota manuálne robil!
V r. 1987 sme začali v obci stavať škôlku pre naše deti v "akcií Z"
Nemenovaný súdruh (blbí elektrikár) riaditeľ si dal doviesť cement na svoju stavbu, ktorý mal ísť na škôlku. Samozrejme, že sa urobil veľmi nekvalitný betón do základov, ktorý sa po prvej zime rozpadol, takže do konca r. 1989 chodili komisie, ktoré mali zistiť závadu a zjednať nápravu! Sudruh riaditeľ si medzi tým dal postaviť dom pre seba a svojho syna! Po 1990 sa rozkradli aj panely a stavenisko zarástlo burinou! Pritom sme tam zbytočne odpracovali úplne zbytočne stovky hodín, ktoré sme mohli využiť pre seba doma!
Resume: Z našej politický neuvedomelej rodiny na nikto nedostal na vysokú školu do r. 1990, lebo sme poukazovali na svinstva páchané komunistami! Tak ako to robím aj teraz, čo sa týka iných oportunistov z iných strán, najmä Smeru!
********************
Juraj, mne a našej rodine bolo bezplatne vysoké školstvo v komunizme úplne na hovno, keď sa tam nikto z našej rodiny nemohol dostať!
Ak porovnávam, tak porovnávam porovnateľné! Prácu a odmenu za ňu proletára na západe a u nás v rovnakom čase! To koľko si za rovnaný odpracovaný čas mohol dovoliť kúpiť tovaru a služieb? Ak si kúpil menej ako na západe, tak z toho vyplýva, že bol viac vykorisťovaný!
Lenže porovnajte porovnateľné! Napr. v lodenici v Gdaňsku dostávali z lode predanej na svetovom trhu 4%, kým na mzdách lodiarenskí robotníci vo Švédsku až 40% z ceny predanej lode! Pritom sociálny systém vo Švédsku bol na vyššej úrovní ako v Poľsku.
Z uvedeného vyplýva, že poľskí komunisti 10 násobne viac vykorisťovali proletárov ako kapitalisti vo Švédsku!
Tým ani náhodou nevyzdvihujem kapitalizmus vo Švédsku, ale porovnávam porovnateľné. Nakoniec to skončilo vzburou proti komunistom v Poľsku a tá sa začala práve v Gdaňsku.
Tým, že sme "potopili" osobnosť Dubčeka, Husáka sme neurobili predsa "väčším", či?
Pre PZV: Uveďte v čom zavádzam a potom sa môžete ozývať proti mne!
Čakala som korektnú diskusiu o tom, v čom bol prínos Dubčeka, čím chcel zlepšiť postavenie námezdných pracujúcich, aké reformy v prospech proletariátu pripravoval spolu s týmom ekonómov. Nedozvedela som sa takmer nič nové okrem politikárčenia a mytologizovania osoby Dubčeka. Ja nespochybňujem jeho historický význam pre námezdných pracujúcich na rozdiel od Hlinku, či Šrobára!
Ja fakt nemám čas na fantazírovanie, vytváranie mýtov a legiend o Dubčekovi. Tým nech sa zaoberajú "fantasmagorickí" spisovatelia ako napr. Banáš
Napr. oddiel 7 Proces akumulácie kapitálu str. 597 a nn. "Kapitalista, ktorý vyrába nadhodnotu, t.j. vysáva nezaplatenú prácu bezprostredne z robotníkov a fixuje ju v tovaroch je prvý, ktorý si privlastňuje túto nadhodnotu,..."
Ak je vlastníkom výrobných prostriedkov de jure štát, ale de facto byrokratický komunistický aparát, tak takmer v plnej miere analogický nahrádza súkromného kapitalistu. Čo je na tom nepochopiteľné, veď takto sa to otvorene deje napr. v Číne, kde navyše komunisti ešte dovolili vykorisťovať vlastný proletariát nadnárodným kapitálom!
Napr. oddiel 7 Proces akumulácie kapitálu str. 597 a nn. "Kapitalista, ktorý vyrába nadhodnotu, t.j. vysáva nezaplatenú prácu bezprostredne z robotníkov a fixuje ju v tovaroch je prvý, ktorý si privlastňuje túto nadhodnotu,..."
Ak je vlastníkom výrobných prostriedkov de jure štát, ale de facto byrokratický komunistický aparát, tak takmer v plnej miere analogický nahrádza súkromného kapitalistu.
Čo je na tom nepochopiteľné, veď takto sa to otvorene deje napr. v Číne, kde navyše komunisti ešte dovolili vykorisťovať vlastný proletariát nadnárodným kapitálom!
Pokiaľ robotník nie je skutočným vlastníkom výrobných prostriedkov a je odkázaný predávať svoju prácu, tak je obeťou vykorisťovania vlastníkmi výrobných prostriedkov! S týmto nič nechcel robiť ani Dubček ani jeho "dvorný ekonóm" Oto Šik!