Alexander Dubček (27. 11. 1921 - 7. 11. 1992), politik

OSUDY SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍ
Počet zobrazení: 8849
A.Dubcek uvod.jpg

Rodičia Alexandra Dubčeka odišli pred prvou svetovou vojnou z Uhorska za prácou do Spojených štátov amerických, kde dostali štátne občianstvo. Bývali v Chicagu, ale keď Pavlína Dubčeková čakala druhé dieťa, vrátili sa na Slovensko. Nasťahovali sa do domu patriacemu evanjelickej cirkvi v Uhrovci neďaleko Topoľčian. Bol to dom, v ktorom sa pred takmer sto rokmi narodil slávny národovec Ľudovít Štúr. 27. novembra 1921 sa v tom istom dome narodil ďalší slávny Slovák Alexander Dubček, aj keď vtedy nikto netušil, čo chlapca v živote čaká. V rodnom dome strávil Alexander tri roky, potom sa rodičia rozhodli opäť vysťahovať za prácou, lebo Európu zachvátila hospodárska kríza. Zlákala ich ponuka družstva Interhelpo, ktoré organizovalo internacionálnu pomoc mladému sovietskemu štátu. Rodina s dvoma malými deťmi sa ocitla v ďalekom nehostinnom Kirgizsku. Tam prežil Alexander detstvo, na ktoré spomína v pamätiach, ktoré vyšli vo viacerých jazykoch pod názvom Nádej zomiera posledná. Roku 1933 rodina odišla do Gorkého, kde sa jeho otec zamestnal v automobilovom závode a Saša, ako mu hovorili, vychodil strednú školu. Pred druhou svetovou vojnou sa rodina vrátila do vlasti, Alexander mal sedemnásť rokov a ťažko sa lúčil s krajinou, kde prežil väčšinu svojho mladého života, navyše nevedel, čo ho čaká v Československu, ktoré poznal iba z rozprávania rodičov.

Situácia po podpísaní Mníchovskej dohody nebola ani tu dobrá, Dubčekovci boli protifašisticky založení, otec sa zapojil do odboja a bol členom ilegálneho vedenia. Až do konca vojny bol väznený a len zázrakom unikol smrti. V tom období vstúpil do ilegálnej komunistickej strany aj Alexander, ktorý sa vyučil za strojného zámočníka a začal pracovať v zbrojárskych závodoch v Dubnici nad Váhom. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Alexander doň zapojil, dvakrát bol zranený a jeho starší brat Július v boji zahynul. Roku 1949 začal Dubček pracovať v straníckych funkciách na Okresnom výbore KSS v Trenčíne, na Krajskom výbore KSS v Banskej Bystrici a na ÚV KSS v Bratislave. Roku 1955 po šiestich semestroch prerušil externé štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave a začal študovať na Vysokej politickej škole pri ÚV KSSZ v Moskve, kde jeho politickú orientáciu ovplyvnil chruščovovský XX. zjazd KSSZ. Vtedy mnohé pochopil a v šesťdesiatych rokoch sa spolu s ďalšími reformne naladenými členmi strany usiloval naprávať krivdy a pomáhať pri rehabilitácii obetí stalinských represií, čo v tom období nebolo ľahké. Situácia bola zložitá aj v zahraničí, ale od polovice šesťdesiatych rokov bolo jasné, že reformné úsilie v Československu nemôže zostať bez povšimnutia. Napokon predsa vyústilo do vyhrotenej politickej krízy koncom roku 1967 a pamätnej Pražskej jari 1968, ktorá sa začala na Slovensku. Alexander Dubček v tom období stál v čele tohto procesu a stal sa najpopulárnejšou osobnosťou doma i v zahraničí.

Po vojenskej intervencii štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 bol Dubček okupantmi odvlečený do ZSSR, kde po niekoľkodňových rokovaniach so sovietskym vedením podpísal pod nátlakom Moskovský protokol o tzv. normalizácii pomerov v ČSSR. Vplyvom domácich predstaviteľov protireformného zoskupenia v strane, ku ktorým sa pridal Gustáv Husák, sa ho sovietske vedenie usilovalo odstrániť z politického života. V apríli nasledujúceho roka bol prinútený pod nátlakom odstúpiť z najvyššej politickej funkcie prvého tajomníka KSČ. Na krátky čas sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia, ale aj tejto funkcie ho zbavili. V decembri 1969 ho poslali za veľvyslanca do Turecka. Predpokladali, že emigruje, a tým ho budú ľahšie môcť vyhlásiť za zradcu. Dubček sa po niekoľkých mesiacoch vrátil. Po príchode do Prahy ho vylúčili zo strany, zbavili všetkých funkcií a agenti Štátnej bezpečnosti ho už nespustili z očí. Začala sa dlhoročná perzekúcia celej jeho rodiny. Odvtedy pracoval na podradných miestach za minimálnu mzdu a normalizátori rozpútali voči nemu zúrivú propagandistickú kampaň. V zahraničí naňho síce nezabudli, ale keď sa ho napríklad verejne zastal predseda švédskej vlády Olaf Palme, Gustáv Husák mu odkázal, aby si ho vzal k sebe…

Dubček sa napriek príkoriam, ktoré musel prežiť, nevzdal svojho presvedčenia. Utiahol sa do súkromia, kde za ním prichádzalo pár najbližších priateľov. Jeho postavenie sa zmenilo po nastúpení Michaila Gorbačova k moci v Sovietskom zväze a po páde totalitného komunistického režimu v novembri 1989 sa vrátil do centra politického diania. Od začiatku nežnej revolúcie sa zúčastňoval na manifestáciách, rečnil z tribún. Dňa 26. novembra 1989 vystúpil na zhromaždení občanov na Letenskej pláni v Prahe a tisíce ľudí kričalo „Dubček na Hrad!“. Politický vývoj situácie v Československu bol zložitejší. Alexander Dubček bol zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia, vrátil sa teda do funkcie, z ktorej pred dvadsiatimi rokmi nedobrovoľne odišiel. Pod jeho vedením prijal najvyšší zákonodarný orgán množstvo legislatívnych noriem a uznesení, ktoré znamenali východiská pre transformačný proces krajiny. Medzinárodná autorita a popularita Dubčeka pomáhala zviditeľňovať krajinu. Keď sa dostala do popredia otázka riešenia štátoprávnych vzťahov Čechov a Slovákov, bol presvedčený, že najlepším riešením je spoločný štát. Do posledných dní žil v nádeji, že sa zväzok Čechov a Slovákov zachová. Nádej zomrela spolu s ním – 7. novembra 1992, keď po deviatich týždňoch podľahol vážnym zraneniam, ktoré utrpel pri dodnes nie celkom objasnenej autohavárii. Posledné miesto svojho odpočinku našiel na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí. Hrob Alexandra Dubčeka je na čestnom mieste a patrí k najnavštevovanejším, po celý rok ho zdobia živé kvety a zapálené sviečky. Aj takto mu ľudia vyjadrujú úctu.

Na snímke: Busta na Námestí Alexandra Dubčeka v Bratislave.

Foto: Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2012, 08:37
dospievas k absurditam.Ak socialisticky stat(stat robotnikov a rolnikov)si privlastnoval nadhodnotu aby ju nasledne pouzil v prospech svojich vlastnikov (robotnikov a rolnikov)tak to nemoze byt vykoristovanie.Potom podla Tvojej logiky by kazdy co nieco robi a vytvori nadhodnotu a nezje vsetko co napriklad ulovil ale si obstara nieco ine (napriklad kabat pre syna) vykoristuje sam seba a je nenazrany vykoristovatel?Toto vsak nieje o Dubcekovi,ale o obsurditach prameniacich z neschopnosti logicky mysliet.Zbytocne citas Marxa ked ho nedokazes pochopit.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2012, 08:52
Prosím vás INGA nerozumiete výzve? Môžeme diskutovať o čomkoľvek, no na začiatku musí byť serióznosť, inak je to len plieskamie do klávesníc... Môže sa stať, že v zápale diskusie si autor "vymyslí" argument: ak je to tak priznajte to, a môžeme prestať míňať vzduch na polemmiku o ničom. Nie som bývalí komunista, ale svoju pozíciu by som popísal ako "samostatne hospodáriaci komunista" : nemusíte sa pokúšať nahradiť diskusiu o zdroji vašich informácií polemikou o Marxovi, ani inými náhradnými témami. Základná otázka je: odkiaľ ste zobrali údaje, ktoré vás priviedli k scestnému názoru?
Obrázok používateľa Anonymný
#10
(neuvedené)
13. november 2012, 16:59
Akí sme tu úžasní...

Neviem, aký bol Alexander Dubček človek, ale vychoval troch synov, nerozviedol sa a napriek tomu, že mal pĺné právo zatrpknúť a vykašľať sa v staršom veku na všetko, toto napísal pre denník talianskych komunistov L´Unitá v januári 1988 a vyštrachal som to z archívu Nového Slova, ešte tlačeného, niekedy už po jeho smrti:

Nové Slovo:"Práve preto možno kľúčové myšlienky z rozhovoru považovať za istý politický odkaz človeka, ku ktorému sa dnes aktívne hlási slovenská sociálna demokracia. A práve preto sme sa rozhodli ho pripomenúť. Hoci Dubčekove odpovede treba chápať v kontexte doby, v ktorej vznikli, a mnohé doslovné formulácie sú preto zastarané, svojím hĺbkovým obsahom sú pre tých, ktorí sa k nemu vedia dopracovať, inšpiratívne aj dnes."

"Aj keď som bol na októbrovom pléne ÚV KSČ v r. 1967 iniciátorom nastolenia nového politického programu -podľa Leninovej terminológie "prvého programu strany"-a neskôr pôsobil na jej čele ako prvý tajomník, treba vidieť, že ďalší vývoj, až po vypracovanie Akčného programu v r. 1968, bol kolektívnym dielom širokého straníckeho aktívu, zloženého z kádrov zo všetkých kľúčových odborov nášho spoločenského života. Áno, sústredili sme kolektívny rozum tých, čo svoju prácu zasvätili našej revolúcii.

Odstup od r. 1968, aj vývoj za posledných 20 rokov v ZSSR, aj v iných socialistických krajinách jednoznačne potvrdil, že socializmus neznesie stereotypnosť, šablónu, strnulosť, dogmatizmus, sektárstvo, že sa musí obrodzovať, prebudovávať v súlade s novými nástojčivými potrebami. Podľa môjho trvalého presvedčenia socializmus môže a má byť takým spoločensko-politickým, hospodárskym i kultúrnym usporiadaním, ktoré historicky najplnšie a najcelostnejšie vystihne a uskutoční potreby a záujmy robotníckej triedy a najširších vrstiev pracujúcich a národov. Jeho duchovným jadrom musí byť najvyššia humanita, hlboká ľudskosť, etika a mravnosť.
Socializmus, mier, rovnoprávnosť, sebarealizácia ľudí a národov patria medzi moje celoživotné kréda. Zaraďujem tieto hodnoty do mimoriadne všeľudského významu."

Nájdite si ten článok a zložte klobúky z hlavy...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. november 2012, 17:07
To už je drbnuté, toto nemôže vymyslieť človek, čo žil na Slovensku:
štát (za socializmu), ktorý vykorisťoval robotníkov a pracujúcich, bral im nadhodnotu... to je choré.
Ten nick inga asi prišiel z austrálskeho buša, či čo, alebo mu do bedni búšili kladivom, aby zabudol, na čo sa používal štátny rozpočet socialistického štátu a prečo ľudia mali "malé platy" - ktoré im ale stačili na stavbu rodinných domov, dovolenky pri mori či na horách, na vybavenie domácností, na výživu a zdravý život, na zakladanie rodín a plodenie a výchovu detí, na kultúrne, spoločenské a športové vytžitie, inga, skončila si...neverím, že si jedna...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
14. november 2012, 04:27
To už je drbnuté, toto nemôže vymyslieť človek, čo žil na Slovensku: štát (za socializmu), ktorý vykorisťoval robotníkov a pracujúcich, bral im nadhodnotu... to je choré. Ten nick inga asi prišiel z austrálskeho buša, či čo, alebo mu do bedni búšili kladivom, aby zabudol, na čo sa používal štátny rozpočet socialistického štátu a prečo ľudia mali "malé platy" - ktoré im ale stačili na stavbu rodinných domov, dovolenky pri mori či na horách, na vybavenie domácností, na výživu a zdravý život, na zakladanie rodín a plodenie a výchovu detí, na kultúrne, spoločenské a športové vytžitie, inga, skončila si...neverím, že si jedna..." Peter Zajac-Vanka

************************

PZV, opäť fantazírujete a vychvaľujete minulý režim! Na dedinách bola situácia diametrálne odlišná aj v 80-tých rokoch! Tak ako píšete žila komunistická šľachta, medzi ktorú ste zrejme patrili! My sme dovolenkovali sa pri sušení sena, žatí obylia, okopávaní zemiakov, hotovení palivového dera na zimu, stavaní a dokončovaní rodinných domov, pre seba recipročne sa pomáhalo susedom a rodine!

Ja nemám 20 rokov, takže som značnu časť tzv. reálsocializmu prežila! Bola som perzekuovaná byrokratrickými komunistami, hoci som presvedčená ľavičiarka! Len preto, že sme chodili do kostola! Nikto sa z nás počas komunizmu nedostal na vysokú školu a všetci sme s maturitami s vyznamenaním dreli na komôšov ako VYKORISŤOVANÍ robotníci!!!!!!

K tým benefitom tzv. socializmu som sa vyššie vyjadrila! Ad 1,: Ľudia domy stavali tak, že priamoúmerne svojmu postaveniu rozkrádali štátny (komunistický majetok) ak chceli hrubú stavbu postaviť za 3-4 roky, ktoré dokončovali celý život!!!!!!!!!! Uviedla som vyššie, že v 1987 riaditeľ tehelne si dal doviesť cement (ktorý mal ísť na škôlku) a dal si postaviť z neho pre seba a jeho syna domy! Rozkradol stavebné železo, dal si zadarmo doviesť tehly z tehelne, atď. Samozrejme dostal nenavrátnu 150.000 pôžičku, ktorú naša rodina nedostala!!!

Ad 2,: Pri mori dovolenkovali komunisti, lebo nikto z našej rodiny nikdy nedostal povolenie vycestovať ani devízový prísľub a ani nikdy nebolo kedy!!! Navyše platy boli také mizerné, že horko ťažko stačili na prežitie od výplaty do výplaty a splácanie dlhov na dom! Ľudia na dedinách dreli podstatne viac cez dovolenky ako v práci, aby uživili seba a rodiny a trochu sa zmohli!

Ad 3,: Vybavenie domácnosti bolo také na väčšine dedín, že tam boli zdedené staré kredece a starý primitívny nábytok, alebo doma vyrobený svojpomocne! Lebo s tak malých platov si zariadenie domácnosti mohli dovoliť len byrokratický komunisti!

Ad 4, Vo drvivej väčšine domácnosti po dedinách sa varila kyslá polievka (fazuľová, hrchová, hríbová, kapustová,... s kúskom udeného mäsa z vlastnej ošípanej na celý týždeň v 20 litrovom hrnci!! Ktorá sa po návrate z panského (komunistického) prihrievala každý večer!!

Ad 5, Výchova deti bola taká, že keď sme sa vrátili zo školy tak na stole bol mamou zanechaný zoznam prác, ktorý sa musel urobiť, kým sa mama a otec vrátili o 16-17 hod. z práce! Bolo treba napr. nachovať hydinu, kravu, vyčistiť chlievy, vyhodiť hnos, nachovať zajace, Zakúriť a dať zohriať sviniam! Medzitým napísať ulohy a naučiť sa! Takže žiadne pobehovanie po ulici, ale makačka na 3-4 hodiny, lebo inak bol večer výprask! !

Resume:

PZV, pozri si FARMU na Markíze, a môžeš to celkom reálne porovnať vybavenie a podmienky s tým ako sa žilo aj v 80-tých rokoch na dedine. Dubček pre obyčajných ľudí neurobil takmer vôbec nič, čo by malo nejaký praktický význam, tak nie je dôvod ho glorifikovať, lebo pre proletariát neurobil takmer NIČ!!! Pokiaľ o niečom konkrétnom viete, tak to napíšte.

To čo píšete je dnešnou realitou porovnateľné asi tak, ako keď za referenčný status použijete životný štýl buržoáznej smotánky s tým ako žijú bieli nezamestnaní na východnom Slovenku, alebo juhu stredného Slovenka, či Kysuciach, alebo Orave!

Už vám konečne dochodí o čom píšem, súdruh komunistický šľachtíc PZV ????

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
14. november 2012, 04:54
"Aj keď som bol na októbrovom pléne ÚV KSČ v r. 1967 iniciátorom nastolenia nového politického programu -podľa Leninovej terminológie "prvého programu strany" PZV

*******************************

A to bolo čo? Môžete to rozpísať podrobne, čo bol ten tzv. leninský "Prvý program strany?

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
14. november 2012, 14:09
V ´88 sa hlásil k "socializmu" a o rok neskôr "asistoval" pri jeho demontáži...Keby aspoň asistoval, trápne statoval, nechal sa ukazovať ako púťový exot, zaliezol keď Tigrid na neho zavrčal... Ja si ten klobúk nechám, aj keď mal troch synov...( ako ja)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
14. november 2012, 16:54
Opýtajte sa ho, Sašu, pozerá na Vás tam zhora, Inga...vy sa hádate už i s nebožtíkmi, toto je choré...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
14. november 2012, 16:56
---
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
14. november 2012, 16:58
a to ma zabijete, keď mám iný názor ako Vy? Inga, Juraj?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
14. november 2012, 17:36
skončme to, je to trápne a blbé, to sme to zas ukázali...
Obrázok používateľa Anonymný
#11
(neuvedené)
15. november 2012, 01:44
Tak ešte k tejto diskusii: V čom je chyba? Chyba je v pôdoryse myslenia, ktoré táto spoločnosť nemá a ani si nebude len tak ľahko pestovať. Myslenie Vám totiž nikto nezaplatí, nič z toho nebudete mať, ba dokonca, názory môžu iritovať, sú, pokiaľ sú podpísané plným a autentickým menom, nebezpečné, rizikové a podobne. Napríklad: Na Slovensku je veľa odborníkov v rôznych sférach. K súhlasu menovite pre nejakú vec získate viacerých v porovnaní s nesúhlasnými postojmi k tomu či onomu - v rámci odboru; otvorene, t.j. verejne. Viete, čo je na individualizme skutočne zlé? Pokiaľ ho uchopíme - my ako jediný akcieschopný subjekt - v bazálnom rozlíšení súkromné/verejné, aby toto bolo práve to naše "desatoro". Na Slovensku takto evidentne fungujeme od prvých vážnych kompromisantov v hre, keď sa podporila myšlienka čechoslovakizmu na úkor inej. Istotne, bola vtedy de facto kvôli mocnostiam jediná schodná cesta práve tá (a súhlasím, ideál, myšlienka občas musia ustúpiť na úkor reality, naozaj, nepodporujem hraničné a nezmyselné stanoviská; treba prijať, čo treba prijať; v politike to geniálne pochopil autentický Vladár od Machiavelliho). Ale, nielen možno, bola personálne tak výhodná ako schodná voľba v prvej republike, ako bola. A takto to je vždy. Vždy dominujú, z hľadiska postojov, aj z hľadiska bežných ľudských postojov, už, žiaľ, v tejto dobe, rozlíšenia súkromné/verejné a záujmové (!) nad všetko ostatné. Z výhľadu, čo ma ohrozí, z čoho môžem a nemusím mať prospech, čo siahne na môj štandard a tak ďalej a tak ďalej. Nie je to iba o moci. V bojisku sú rôzne preferencie, aj tie osobné. Sprivatizovali sme vieru, presvedčenie. Zahnali sme ich do úzkych parametrov, do priestorov, kde len naše súkromné. Ale tým, že sme sprivatizovali to, čo je stovkám národov také vlastné, tak nepochopiteľne súčastné a vlastné, také potrebné (ak ľudia potrebujú istoty, potrebujú dôverovať a veriť - naozaj, nehovorím o náboženstve!), dostali sme sa do pasce, z ktorej neunikneme, ak si nepripustíme, že mysliaci jedinec musí siahnuť po antagonizme Áno - Nie a z toho plynúcej zdravej asertivity. Všimnime si aj na tomto fóre, že hlúposť nemá zábrany. Prečo? Má väčšiu odvahu ako my sami, pretože... A ďalej sa mi už nechce opäť vysvetľovať. V podstate, najmä k tomuto, bude môj najbližší reflexívny príspevok. Kedy bude, vtedy bude, ale hoci vyjde z filozofie a existencie, bude k veci. A teda, nebude najľahší. Pretože, škoda mlčať. Niekedy dôjde na slová neznámeho klasika.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
15. november 2012, 02:18
môžeme hovoriť o Slovensku a používať iné prívlastky z tohto mena. Nemôžeme žiť iba z krútenia hlavami, napríklad, nad diplomaciou Milana Hodžu, ktorý sa naučil a ovládal, ak si dobre pamätám, sedem cudzích jazykov. To len ako príklad. Nedávam však ani jeho na piedestál. "Ku spáse" nestačí individualita. My zafunguje ako z potu vlastnej snahy sebavedomá, nielen tolerantná spoločnosť, kde sa ku kompromisom prebrodíme len s pokornejším názorom. Keď už. Takže, preto aj vzdelanosť.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
15. november 2012, 02:34
ospravedlnením. Aj bez teba viem, že už nie som najmladší, ale umlčovať ma odkazom na vek ( skutočne je 59 rokov, až tak veľa?). Tá diskusia stráca úroveň tam, kde dochádzajú argumenty a začnú používať invektívy. Vieš, po rokoch v politických šarvátkách, si vysoko najmä cením osobnú integritu ( preto som možno tak nekompromisný k utilitarizmu, aj tomu Dubčekovmu).--------------------------------------- Musím na tvoju výzvu odpovedať: prečítaj si sobotnú Smenu (tuším z 25.11.1989), alebo prečítaj knihu G.Rothmayerovej o novembri 1989. Vystúpil som na námestí SNP (v piatok 24.11.1989) a svoj prejav som začal Clementisovými slovami: bol som, som a budem komunista. V ten deň tam vystupoval aj A.Dubček...P.Jacz prišiel o svoju budúcnosť, lebo Budajovi a Kňažkovi povedal, že ak zakážu moje vystúpenie nebude v ten večer v TV správach ani ťuk. Nuž tak... Na prešovskom zjazde som vystúpil s kritikou defetistickej politiky Weiss/Široký a po premenovaní na SDĽ som sa stal prvým predsedom Zväzu komunistov, organizoval som zlučovací zjazd s KSS´91. Nuž asi vieš o mojom kritickom (a čiastočne sebakritickom postoji/ nedostatočnej aktivite) k prednovembrovým deformáciám.O tom, ako má trápi prehajdákanie verejnej podpory z februára ´48 zavŕšené verejným pranierom v novembri ´89 a že túto porážku rešpektujem s pokorou ( napriek tomu, že ju organizovali gauneri a hlupáci, podvodmi a manipuláciami). Nemienim sa tým chváliť: Ja, i mnoho mne blízkych ľudí, poznalo, že osobná integrita je najluxusnejší tovar. Miliónové kontá každému gaunerovi zabezpečia "úctu" okolia, osobná integrita je draho zaplatená cennosť a nesmieš ju ukazovať. Ani ja ju nechcem používať v diskusii, ktorá má byť o inom. Ale brániť si ju, práve pre obete, ktoré stála, budem!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
15. november 2012, 03:45
Zial Ty to nevies.Cim dalej sa viac a viac priblizujes Inge.Mate svoju pravdu a silou mocou ju chcete vnutit okoliu.Ak sa nedari prichadzaju invektivy,ktore degraduju i to pozitivne co vo vasich prispevkoch je.Ste ako hluchan v toku.Nepocuje ani sam seba.Casto mu to je osudnym.Ty si sa rozhodol ,ze Dubcek bude hrdinom.Bude ak nim bol.Zial pravda je taka, ze nebol.Ak ho vyrobite, bude rovnako umelym ako Vasek.
Obrázok používateľa Anonymný
#12
(neuvedené)
15. november 2012, 12:15
Alexander Dubček určite nebol velikán svetovej politiky, ale bol významný slovenský politik. V r. 1967 väčšina obyvateľstva vtedajšieho Československa zažila na vlastnej koži kapitalizmus, vojnu, reálny socializmus a mohla porovnávať. Všetkým rozhľadeným ľuďom bolo jasné, že existujúci sovietsky model socializmu, kde bola politika nadradená nad ekonomické zákony (plánovacia komisia určovala kto, čo a za koľko vyrobí a kto a za koľko si to kúpi), kde sa verejnosti servírovali večné pravdy, ktorým neverili ani ich hlásatelia (nastolenie diktatúry proletariátu), kde chýbala sloboda prejavu a voľnosť pohybu, nie je konkurencieschopný v prostredí, kde dominoval iný systém. Zrejmé bolo zaostávanie vo vedecko-technickom rozvoji a akákoľvek dobre mienená kritika a návrhy na zlepšenie sa vydávali za protisocialistické myšlienky. Vtedajší vývoj v ČSSR nebol náhodilý a zapadal do kontextu európskej politiky. Pôvodne mal A. Novotného nahradiť O.Černík, ale nedostal požehnanie z Moskvy. Dostal ho Dubček a pričinil sa o to, že z vysokej politiky sa stala vec verejná. Ľudia sa aktivizovali a verili, že socializmus má budúcnosť a jeho nedostatky budú postupne odstránené. Veľká časť obyvateľstva Dubčekovi verila a verila KSČ. Intervencia v auguste 1968 (iniciovaná obavou o stratu vlastných korýt vtedajších konzervatívnych vodcov v NDR, Maďarsku, Poľsku a Bulharsku) znamenala premrhanie historickej príležitosti zmeniť model socializmu. Ten sovietsky sa o dvadsať rokov zrútil, lebo politika vládnúcich komunistických strán nemala podporu väčšiny obyvateľstva. Činnosť A. Dubčeka po r.1989 je samostatná kapitola s nie príliš lichotivým hodnotením.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
15. november 2012, 13:00
utopickými fantazmagóriami,tak aj homo sapiens pred 40 tisíc rokmi by bol ostro odsúdil neandertálcov za nedostatok slobody prejavu a už vtedy mohla byť nastolená tzv. skutočná demokracia.
Obrázok používateľa Anonymný
#16
(neuvedené)
15. november 2012, 17:15
---
Obrázok používateľa Anonymný
#13
(neuvedené)
16. november 2012, 02:46
Myslím si,že projekt Dubček vyšiel.Ukazuje sa že nevieme ani pomenovať veci a hádame sa,tisíc rokov nadvlády Budapešti nad nami zanechalo hlboké stopy v našom myslení a ani súžitie s Prahou,ktorá sa snažila nám pomôcť nepomohlo tak ako sa očakávalo.Komunistom - československým - treba poďakovať,že nám dali šancu zistiť,čo sme zač.Že vieme stavať fabriky,vychovať si inteligenciu,nakŕmiť národ.Koniec koncov aj to čo sme dokázáli v druhej svetovej vojne,že sme ju začali na strane fašistov a skončili medzi víťazmi čosi hovorí o naších schopnostiach a potenciálnych možnostiach. Na druhej strane,ale máme obrovskú katastrofu v roku 1989.V zásade vlastnými rukami sme sa rozkradli,ponížili a na tom má významný podiel práve Dubček.Pretože nepochopil o čo ide a nechal veciam voľný priebeh a viac menej stál naboku diania.Či už to urobil z nevedomosti alebo vedome nieje podstatné.Kritériom je výsledok a ten je žalostný. Poučme sa v tom,že len v spolupráci a hľadaní cesty je budúcnosť.Skúsme pomenovať to prečo sa stalo čo sa stalo ostatné je žiaľ nepodstatné. Jaroslav
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
16. november 2012, 08:34
Koniec koncov aj to čo sme dokázáli v druhej svetovej vojne,že sme ju začali na strane fašistov a skončili medzi víťazmi ... " Jaroslav

************************

Tak toto sa mi asi len zdá?

Akými sme to boli víťazmi, keď sme v prospech víťaza ZSSR prišli o anetktovanú Krajinu podkarpatskú, ktorá pre II. SV vojnou bola nedeliteľnou súčasťou ČSR????

Akými sme to boli víťazmi, keď sme prišli o štátny zlatý poklad? Z 85 ton zlata sa nám až v 80-tých rokoch vrátilo len 18,2 tony! Ostané bolo skonfiškované víťazmi na povojnové reparácia ako prazenej krajiny! Dokonca aj Benešovú buržoáznu exilovú vládu sme si zlatom museli platiť - jej pobyt. Taktiež aj našich vojakov bojujúcich v britských službach, kde ani "tkaničky do jejich bot nebyli zdarma"

Uvedomte si, že sme ako porazená krajina, rovnako ako Maďarsko boli začlenení do sovietskeho okupačného bloku! Ak sme sa v 1968 chceli osamostatniť, tak nám Rusi ukázali so 750 tisícami okupantmi po zuby vyzbrojenými, kde patríme! Resp. kde je naše miesto ako Ruského vazala!

Prestaňte s tými nezmyselnými zavádaniami, nie sme malé deti!

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984