Reklama
Reklama

Ako by vyzeral neoliberálny raj?

Pohľad do „hlubin neoliberální duše“
Počet zobrazení: 3424

Pri surfovaní po internete človek naďabí na všeličo, a tak sa mi nedávno dostal do pozornosti v zásade zvrhlý, ale veľmi poučný blog jedného neoliberálneho aktivistu. Vďaka nemu som dokázal nahliadnuť  do „hlubin neoliberální duše“. Mňa už len tak niečo neprekvapí, keďže  štúdium politickej patológie je môj koníček, ale prečítať si v koncentrovanej podobe, o čom snívajú naši extrémistickí neoliberálni „priatelia“ vždy pobaví.  

Musím zdôrazniť, že ten blog nenapísala žiadna ikona tohto hnutia, žiaden Roman Joch, aj keď ten je skôr nekonzervatívec a ekonomickým témam sa zväčša nevenuje, ani guru českých neoliberálov Miroslav Ševčík. Spomínaní páni totiž chcú, aby ich aspoň niekto bral vážne. A aj keď sem tam utrúsia nejakú pochabosť, napríklad, že Tea Party  nie sú extrémisti, svoje najtajnejšie túžby si zväčša nechávajú pre seba a prezentujú sa nimi pri dôverných rozhovoroch vo svojich uzavretých komunitách. Iná vec sú „bezmenní“ blogeri, ktorí svoje atavizmy hrdo prezentujú aj na verejnosti. Tak si poďme predstaviť, ako by teda vyzeral taký neoliberálny raj.

Naši neoliberálni „priatelia“ vychádzajú zo zaujímavého predpokladu. Volebné právo by mali mať len tí, ktorí vytvárajú hodnoty a platia dane. Z toho potom pre nich logicky vyplýva, že napríklad nezamestnaným by mali automaticky vziať volebné právo. Tým sa to, samozrejme, nekončí. Volebné právo by nemali mať ani tí, ktorí žijú z daní tých, ktorí ich platia. De facto teda celá štátna správa, vojaci, policajti, úradníci, ale aj učitelia. Právo rozhodovať o spoločnosti majú mať v budúcnosti len tí, ktorí vytvárajú hodnoty, rozumej podnikatelia. Len tí potom môžu rozhodnúť, koľko a komu sa z ich „ťažko zarobených peňazí“ môže formou daní prerozdeliť. Takýto zvrhlý spôsob myslenia sa bežnému človekovi môže zdať absurdným, ale v istých komunitách je to, takpovediac, myšlienkový mainstream.

Dnes si už možno nikto nepamätá, ale istá obskúrna mikrostranička OKS, keď ešte kandidovala sama (nie na chrbte Mostu – Híd), mala podobné „nápady“ priamo v programe. Napríklad chcela (výhľadovo) celkom zrušiť dane z príjmu s tým, že výdajová zložka rozpočtu by sa radikálne osekala a platili by sa iba nepriame dane, DPH, spotrebné dane a pod. Tento hrubo populistický a vo svojej podstate absurdný návrh síce veľkú podporu nepobral, ale už skutočnosť, že niekto považuje platenie daní z príjmu ako anomáliu, stojí za zamyslenie. Podobne OKS napríklad striktne odmietala  angažovanosť štátu pri výstavbe diaľnic. Tie mali vybudovať len súkromné firmy s tým, že za ich prevádzku by potom vyberali mýto. 

Vráťme sa však k politickým názorom našich neoliberálnych extrémistov. Vychádzajú zo zvrhlého predpokladu, že jediné hodnoty, ktoré sa v spoločnosti tvoria, sú tie, ktoré produkujú podnikatelia. Práca nevýrobného sektora, teda učiteľov, lekárov či policajtov nie je taká hodnotná, naopak, nevýrobný sektor je práve ten parazit, ktorý vyciciava zlý štát, ktorý ich oberá o ich „ťažko“ zarobené peniaze. Je jasné, že ľudia, ktorí sú absolútne jednostranne hodnotovo materiálne založení, nepochopia, že nie všetky hodnoty sú materiálne, a že nie všetko musí mať ekvivalent vyjadriteľný v materiálnych či finančných hodnotách. Problém je, že vďaka neutíchajúcej neoliberálnej demagógii sa mnohým ľuďom podarilo vsugerovať, že štát je akýsi anonymný podliak, ktorý ich pravidelne oberá o ich ťažko zarobené peniaze a že s tým treba niečo robiť.

A tu vyvstáva to, čomu sa v mnohých intelektuálnych debatách hovorí ako o hrozbe nového fašizmu. Ten nemá byť nejakou mechanickou reinkarnáciou toho, čo sa udialo v Európe v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Jeho základy začínajú klíčiť v debatách, že všetci ľudia si nemajú byť politicky rovní, ale tí, ktorí vytvárajú hodnoty (často aj a možno v prevažnej miere vykorisťovaním druhých), by mali mať práva väčšie či dokonca absolútne. Ak by takýto názor prevážil, bol by to koniec demokratickej éry, ako ju dnes poznáme a začiatok novej totality, ktorá by možno bola ešte oveľa horšia, ako tie ktoré, sme prežili v dvadsiatom storočí.

(Komentár vyšiel aj v SNN 6/2013)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa stefan.kyjanica
#1
Štefan Kyjanica
26. február 2013, 22:36

Zaujímavé čítanie. Škoda, že tam nie je odkaz na ... komentovaný / kritizovaný "neoliberalistický" článok. Aspoň by sa človek dozvedel, čo to ten neoliberalizmus je. Ja len, že je to očividne pre niektorých komentátorov na tejto celkom zaujímavej stránke takpovediac základný stavebný materál. Niečo ako objav pálenej tehly. Bez neoliberalizmu by potom takí komentátori nemali čo písať.

Nie som ekonóm ani politológ či sociológ. Len som si skúsil teda predstaviť neoliberálny raj ad absurdum (do krajných dôsledkov), lebo autor tohto článku to neurobil. Hoci nadpis to sľuboval. To je mimochodom problém dnešnej spoločnosti - všade samý podvod, plané sľuby, naleštená reklama a sľubné obaly - ale kvalita obsahu horšia a horšia.

Poďme teda ku neoliberalizmu ad absurdum. Voliť budú len tí, čo podnikajú. Podnikať znamená niečo vymyslieť, predať a potom vyrobiť. Keďže nepodniká len jeden, ale viacerí (žeby konkurencia?), musí taký podnikateľ vymýšľať stále lepšie a lepšie, predávať stále viac a viac a vyrábať stále efektívnejšie a efektívnejšie. To je "zábava" najmenej tak na celý ľudský život.

Podobná konkurencia vzniká teda aj pri samotných voľbách - každý (z podnikateľov samozrejme, nepodnikatelia si môžu zatiaľ v kľude užívať svoje nepodnikanie) chce vyhrať a potom rozhodovať o ... o čom vlastne? Ďalej v článku sa totiž píše, že štát nebude mať prakticky žiadne peniaze, len z DPH a spotrebných daní atď. Aj diaľnice budú stavať nejakí podnikatelia, ktorí vôbec v tých voľbách nemusia vyhrať - lebo štát (=podnikateľ, ktorý vyhral voľby) predsa nič stavať nebude!

No, dajme tomu, že podnikateľ - víťaz volieb - zoberie všetky príjmy učiteľom, lekárom, policajtom, úradníkom. Ocitnúť sa v situácii takého učiteľa (lekára, policajta, úradníka), tak buď zomriem od hladu a zhnijem kdesi pod mostom, alebo si poviem - tak dosť! A začnem učiť, liečiť, policajtovať alebo úradničiť. Budem to robiť lepšie, než ostatní učitelia (lekári atď.). Ľudia budú chcieť, aby som práve ja ich niečo poriadne naučil (nie je to vôbec jednoduché, niektorých čosi poriadne naučiť), vyliečil (=uzdravil do stavu, ktorý im umožňuje viesť hodnotný život), ochránil ich majetok alebo zdravie.

Začnem podnikať ako učiteľ / lekár / policajt atď. Mohla by zaznieť námietka, že potom si budú môcť dovoliť vzdelanie, zdravie a ochranu len "bohatí podnikatelia" (to sú tí pupkatí páni v drahých oblekoch a ešte drahších limuzínach, ktorí raňajkujú zásadne krevetový koktail alebo kaviár). Lenže opak je pravdou - pre väčšinu podnikateľov je najzaujímavejší "drobný spotrebiteľ" - všetky banky, poisťovne, potravinárske reťazce, automobilky, telekomunikačné spoločnosti - všetky snívajú každodenne veľký sen o masách, ktoré sa presúvajú od konkurencie k nim, aby práve u nich utratili tých pár drobných, ktoré ešte vždy vo svojich vreckách nájdu.

Neviem teda, ako to mám hodnotiť, keby "voľby podľa neoliberálneho vzoru" mali mať takéto bezprostredné následky. Peklo či raj? Ani jedno - to sú extrémy, ktoré v skutočnosti nikdy nenastávajú.

 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama