Kniháreň Slova

Marcel Ševčík: Konkláve. Pápežské voľby v 20. a 21. storočí | Paľo Čarnogurský: Súboj s komunizmom | Daniel Šmihula: Evolúcia práva | Anton Blaha: Rád sa pýtam, aj počúvam | Josef Šmajs, Bohuslav Binka, Ivo Rolný: Etika, ekonomika, příroda | David Sulík: Sociálna trojčlennosť

Marcel Ševčík: Konkláve. Pápežské voľby v 20. a 21. storočí

Vakantný Apoštolský stolec. Takto sa označuje v obdobie, keď Cirkev nemá pápeža. Čo sa deje vo Vatikáne, keď pápež zomrie, alebo keď sa zriekne úradu?

Autor tejto knihy sa podujal zmapovať všetky obdobia vakantného Apoštolského stolca od začiatku 20. storočia. Dozvieme sa tak o tom, za akých okolností boli volení pápeži od roku 1903. Ďalej si všimneme, ako sa menili v tomto období predpisy o voľbe pápeža.

Najzaujímavejšou časťou celej knihy je tretia časť. Predstavuje čo možno najdetailnejšie presný priebeh prípravy pápežskej voľby a priebeh samotného konkláve. Hoci je konkláve v očiach mnohých ľudí opradené hustou pavučinou tajomstva, táto ustanovizeň ma presné pravidlá, bohatý duchovný obsah a krásne obrady, ktoré voľbu pápeža sprevádzajú.

Ak chcete vedieť, čo sa deje za zatvorenými dverami Sixtínskej kaplnky, kým svet čaká na biely dymový signál o zvolení nového pápeža, začítajte sa…

Dobrá kniha, 2013, 144 strán

Paľo Čarnogurský: Súboj s komunizmom

V tejto publikácii ide o pútavý, memoárovo beletristicky spracovaný príbeh s nesmiernou historickou hodnotou pre budúce generácie. Celá atmosféra deja a udalostí bola vlastná obdobiu a represiám, ktoré komunistická strana nastolila ako svoj systém vlády nad spoločnosťou.

Autor tejto knihy zažil politické a štátne režimy jedného cisárstva, troch republík, ale samostatného Slovenska, za ktoré celý život bojoval, sa nedožil. Zomrel pár dní pred otvorením dverí parlamentu Slovenskej republiky, samostatného štátu.

Kalligram, 2013, 367 strán

Pozn. redakcie k tomu, o čom sa v anotácii nehovorí: Pavol Čarnogurský (1908 – 1992) bol v rokoch 1938 až 1945 poslancom snemu slovenského štátu. Takže „prvej samostatnej slovenskej republiky“, ako dnes mnohí označujú vojnový slovenský štát, sa nielenže dožil, ale bol aj jej aktívnym činiteľom.

Daniel Šmihula: Evolúcia práva

Kniha poskytuje nový netypický pohľad na vývoj právneho systému, pričom berie do úvahy mechanizmus evolučnej selekcie. Evolučný prístup sa používa v biológii a bol aplikovaný aj na vysvetlenie vývoja ekonomiky, kultúry a spoločnosti v širšom kontexte, ale aj z pohľadu jednotlivých kultúrnych a sociálnych fenoménov. Jeho využitie pri analýze práva a jeho vývoja je hlavným cieľom tejto knihy.

Mnohé úvahy a závery v tejto knihe sú často v rozpore s bežnými modernými stredoeurópskymi predstavami o spravodlivosti, slušnosti či etických pravidlách. Práca sa taktiež vymyká „politickej korektnosti“ a dokonca akúkoľvek „politickú korektnosť“, ktorá je vždy odrazom nejakej jasne vyhranenej ideológie, neberie vôbec do úvahy.

EPOS, 2013, 272 strán

Anton Blaha: Rád sa pýtam, aj počúvam

Ľuboš Jurík, spisovateľ, publicista a politológ na prezentácii knihy vo štvrtok 28. februára 2013 povedal: „Knihy dialógov, rozhovorov či interview, majú vo svetovej, ale aj v slovenskej literatúre mimoriadne vďačných čitateľov a nesporne sú veľmi obľúbené pre svoju dynamickosť, rýchle striedanie otázok a odpovedí, odhaľovanie názorov známych osobností formou priameho kontaktu, priameho dialógu. Dialóg, rozhovor či interview je však náročný žáner, vyžaduje si predovšetkým pripravenosť oboch zúčastnených: toho, kto sa pýta, dáva otázky, aj toho, kto na otázky odpovedá. Vyžaduje však aj schopnosť improvizovať, dokázať reagovať na nečakanú zmenu či reagovať na vyslovenú myšlienku spoločníka pri rozhovore. Napísal som už šesť objemných kníh dialógov s poprednými slovenskými, českými, európskymi aj americkými umelcami, tak sa nádejam, že môžem vysloviť niekoľko postrehov na margo knihy môjho priateľa Antona Blahu, knihy rozhovorov, ktorá má príznačný názov: Rád sa pýtam, aj počúvam.

Už názov tejto zaujímavej publikácie akoby veľmi presne, pritom jemne metaforicky vystihoval umenie dobrého dialógu: pýtať sa a počúvať. Nestačí sa len pýtať, hoci dobre položená otázka je základom každého dialógu a sama neraz implicitne podsúva odpoveď – no treba vedieť aj načúvať, treba byť empatickým poslucháčom, treba sa načas aj vžiť a zžiť s cudzou identitou, totiž s identitou toho, koho počúvame. Pravda, ak nechceme ísť do dialógu nie ako partner, ale ako protivník, ktorý už vopred nesúhlasí s vysloveným názorom.

To však nie je prípad Antona Blahu. Vybral si osobnosti slovenského spoločenského, politického aj umeleckého života, vybral si ľudí, ktorých si váži, ktorí v hodnotovej hierarchii našej spoločnosti čosi znamenajú a vedia o tom pútavo rozprávať. Pozorne načúva, kladie nevtieravé otázky, priam núti svojho partnera odhaliť mu vlastné vnútro a tak preniknúť do zákutí osudov a názorov. Pritom však z jeho otázok necítiť ani len náznak servilnosti, naopak, nebojí sa nielen vysloviť vlastný názor na ten-ktorý problém, ale je prístupný aj k polemike, ktorú aj latentne cítiť. Anton Blaha je totiž rovnocenný spoločník a pri čítaní dialógov je zrejmé, že osobnosť hovorí s osobnosťou. Veď všetci vieme, akou cestou života tŕnistou prešiel Anton, aké má odborné zdatnosti. Vieme aj to, že je autorom kníh Nepíš to, otec, Rád vám protirečím, je aj editorom knihy Pyžamová revolúcia. A prezradím vám tajomstvo: je aj členom prestížneho a tajomného pezinského PI-klubu...

Opäť sa potvrdzuje – a je to aj moja skúsenosť – že príprava na rozhovor je prvým predpokladom úspechu. Je nesmierne dôležitá. Ten, s ktorým robí autor rozhovor, musí mať pocit, že autor je dobre pripravený, že si naštudoval čo najviac dostupného materiálu. V prípade Antona Blahu je však aj čosi navyše: on bol totiž priamym účastníkom tých dejov, o ktorých diskutuje, sám bol nezanedbateľným aktérom dnes už historických javov. Takže – vie o čom je reč a vie to nielen z dokumentov, záznamov či z počutia, ale má to zažité, má to priam pod kožou pod nechtami prstov. O to sú tieto dialógy cennejšie, pretože nechávajú svedectvo o časoch nedávnych i dávnejších, no aj o našej najprítomnejšej prítomnosti.

Aby sme si urobili obraz o zábere, šírke a hĺbke rozhovorov s osobnosťami, s ktorými sa Anton Blaha zhovára, je dobre si ich tu vymenovať a vzdať im tým úctu: Andráš, Ballek, Berger, Binder, Blahová, Černušák, Čič, Gašparovič, Jankovič, Kováč, Kráľovičová, Leikert, Schuster, Siracká, Tomka, Ťažký, Vladár, Zimka. Ako vidno a ako som už spomenul, sú to osobnosti z rôznych oblastí spoločenského života a to len podčiarkuje pripravenosť autora a jeho schopnosť obsiahnuť rôzne témy a brilantne ich zvládnuť.

No ak tu opätovne zdôrazňujem rôznorodosť tém a mnohorakosť osobností, zrejme je na mieste otázka: čo týchto ľudí spája? Alebo inak: čím ich spojil výber autora?
Je to naliehavá otázka, no pre odpoveď netreba chodiť ďaleko, ani si vymýšľať literárno-vedné konštrukcie. Stačí jedno slovo: hodnoty.

Nemusíme sa staromilsky presviedčať o tom, že hierarchia hodnôt sa dala do pohybu  neveľmi správnym smerom, že sa čiastočne, alebo úplne rozrumili také vlastnosti, ako je pravda, právo, spolupatričnosť, vkus, tolerancia. Možno vznikajú iné hodnoty, ktoré neúprosne nahrádzajú tie, na ktorých sme boli my rozkročení a s ktorými sme boli zžití. Možno. Ale možno nie. Dialóg je formou hľadanie týchto hodnôt. A dialóg je aj spôsobom, ako formovať naše presvedčenie, že tak ako demokracia, ani civilizačné hodnoty nie sú raz navždy dané, ale že musíme o ne bojovať.

A tu je, podľa mojej mienky, to zásadné posolstvo, ktoré nám prináša kniha Antona Blahu Rád sa pýtam, rád aj počúvam. Ona nepoučuje, nementoruje, lež zaznamenáva svedectvo tých, ktoré o hodnotách čosi vedia a čosi pre ne svojím životom urobili.

ŠPORT PRESS, 2013, 312 strán

Josef Šmajs, Bohuslav Binka, Ivo Rolný: Etika, ekonomika, příroda

Publikace uznávaných autorů reaguje na obrat společenských věd k etice. Je určena studentům a pedagogům vysokých škol zaměřených na ekonomii, sociální vědy a environmentalistiku i všem zájemcům o tyto oblasti. První část se věnuje evolučně-ontologické teorii konfliktu kultury s přírodou a novému pochopení role ekonomiky v kultuře a kultury v přírodě. Je zde představeno téma lidské práce i problém změny vzdělání pro globalizovanou kulturu. Druhá část pojednává o myšlenkových experimentech dokazujících smysl a význam environmentální etiky. Její první oddíly jsou věnované kritice dlouhodobé snahy izolovat etiku od filosofie a speciálních věd, další kapitola analyzuje šest nejvýznamnějších konceptů environmentální etiky. Třetí část se pak zabývá etickými hledisky v podnikatelské praxi. Komentuje aktuální trendy v současné podnikatelské etice a reflektuje zásady v podnikání na zahraničních trzích.

Grada, 2012, 192 strán

David Sulík: Sociálna trojčlennosť

Trojčlennosť sociálneho organizmu ako alternatívny koncept k súčasnému ekonomickému a politickému systému. Bratstvo, rovnosť sloboda. Spolupráca v ekonomike, priama účasť na riadení štátu, sloboda v duchovnej oblasti ako tri piliere fungovania spravodlivej spoločnosti. Marxizmus, anarchizmus, participatívna a ekonomická demokracia, Zeitgeist vo svetle sociálnej trojčlennosti. Úloha Strednej Európy. ČSR a sociálna trojčlennosť. Baťa, družstevné hnutie, Pražská jar, rok 1989. Sociálna trojčlennosť ako reálna tretia cesta. Príklady uplatňovania sociálnej trojčlennosti.

Svetom otriasa hospodárska a politická kríza, staré režimy sa rútia, krajiny zachvacujú vlny nespokojnosti, štrajkov a revolúcií. Ľudia volajú po zmene spoločenského usporiadania, po zmene ekonomických pomerov. Udalosti sa zrýchľujú, ale politici neponúkajú systémové riešenia, evidentne nechcú meniť podľa nich dlhodobo úspešný model budovania spoločnosti založenej na „voľnom trhu, rastovom modeli ekonomiky a zastupiteľskej parlamentnej demokracií. Považujú to za najdokonalejší systém , ktorý si vyžaduje len drobné úpravy a regulácie a všetko bude znovu fungovať ďalej. Realita ukazuje, že je to ilúzia a klam. V ľuďoch rastie túžba po zmene celého spoločenského usporiadania od základu, túžba po skutočnej rovnosti, slobode a bratstve. Existuje množstvo pohľadov, názorov a riešení na to, ako a čo by sa malo zmeniť, akoby mal svet ideálne vyzerať a fungovať, kam by sa mal uberať. Jedným z riešení je aj koncept sociálnej trojčlennosti.

Koncept sociálnej trojčlennosti hovorí o rozdelení spoločnosti na tri relatívne samostatné oblasti: kultúrno-duchovnú, právno-politickú a hospodársku. V kultúrno-duchovnej oblastí platí princíp slobody, v právno-politickej princíp rovnosti a spravodlivosti, v hospodárskej princíp spolupráce a bratstva. Každá z oblastí je rovnocenná k ostatným, má svoje zákonitostí a nemala by zasahovať rušivo do činnosti ostatných. Súčasné problémy pramenia práve z nerešpektovania tejto trojčlennosti a presadzovaním princípov z jednej oblasti kde nepatria, do druhej. Uvedomením si trojčlennej štruktúry spoločnosti dostávame do rúk metódu na diagnostikovanie spoločenských problémov a pomoc pre ich riešenia. Tieto riešenia nemajú byť diktované zhora alebo budované podľa dogmatickej šablóny, ale majú vychádzať vždy zo slobodného konania ľudí stojacich uprostred života.

Hlavným cieľom knihy, je koncept trojčlennosti sociálneho organizmu predstaviť a pokúsiť sa ho čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť. Druhým cieľom je porovnať tento koncept s inými alternatívnymi konceptmi a myšlienkovými prúdmi (a z nich vychádzajúcich hnutí a iniciatív) ako sú: marxizmus, anarchizmus, ruský anarchizmus, sofiológia, ekonomická a particpatívna demokracia, Zeitgeist. Tretím cieľom je načrtnúť špecifické poslanie strednej Európy a zvlášť Česka a Slovenska vzhľadom k idei trojčlennosti sociálneho organizmu v kontexte rôznych historických, sociálnych a ekonomických skúseností, ako boli: prvorepublikové družstevníctvo, fenomén Baťu, Pražská jar, zmena režimu v roku 1989, súčasná politická a ekonomická kríza a pod. Kniha chce prispieť k prebudeniu záujmu o túto tému a dať ľuďom impulz myšlienky trojčlennosti sociálneho organizmu nielen hlbšie študovať, ale hlavne uplatňovať v praxi.

Vladimír Stanko, 2012, 190 strán