Literaturnaja gazeta – no nie iba o nej

Počet zobrazení: 2964

Myslím si, že to bol Puškin, kto povedal: „Žiaden literárny časopis neprežije, ak si nezoberie na pomoc aj politiku...“ Neprežila by ani Literaturnaja gazeta, ak by pohotovo nezareagovala na nové požiadavky doby. O tom sa však pravdepodobne viac dozvieme po návšteve jej šéfredaktora Jurija Poľakova v Bratislave. Nejaký čas nás už o tom informuje na svojich stránkach redakcia Slova. Bol som niekoľko rokov pred revolúciou odberateľom tohto literárneho časopisu, pretože ma vždy zaujímala tvorba ruských spisovateľov, aj tých súčasných. Snažil som sa však okrem toho udržiavať v pamäti aj ruštinu, aby som nezabudol  na to, čo som sa ešte dávno učieval na základnej škole. Časopis som odoberal za lacný peniaz, no po revolúcii, keď zdraželi všetky zahraničné noviny a časopisy, som to vzdal. Teraz si už zasa oprašujem dosť často ruštinu na stránkach internetu a znova mám možnosť stretávať sa s tvorbou ruských spisovateľov a prečítať si ich komentáre k súčasnej politike vo svete. Myslím si, že spisovateľ dokáže mnohé veci oveľa lepšie opísať a vysvetliť ako hociktorý politik. Vždy som však vypínal televízor, keď som v relácii „7sro“ počúval našich popredných umelcov, hercov, spevákov... keď s posmeškom a úškrnom na tvári hodnotili ruskú kultúru. Považovali asi za potrebné verejne sa takto prejaviť, aby tak svetu dokázali svoju oddanosť „novým poriadkom“. Pritom to však boli práve títo ľudia, všeobecne sa o tom vie, čo najčastejšie navštevovali túto krajinu, nechávali sa od sovietov zadarmo opíjať a hostiť. Predpokladám, že iba málokto z nich vtedy držal v ruke Literaturnuju gazetu.

Spomínam si, že ešte za komunistov mala LG na svojich stránkach rubriku „Keby som bol...“ Boli v nej zverejňované názory a nápady čitateľov, ktorí sa vyjadrovali k problémom okolo seba. Písali o tom, čo by oni urobili... keby boli poslancami, riaditeľmi, novinármi, šéfredaktormi... Aj táto rubrika určite prispela k tomu, aby ľudia LG kupovali a čítali aj vtedy, keď už boli pri moci Gorbačov, Jeľcin alebo Putin. Kupovali a čítali ju aj preto, že sa tiež mohli vyjadrovať k dianiu okolo seba.

Pri zmienke o tomto literárnom časopise mi nedá, aby som sa nezmienil aj o tom, čo všetko táto veľká krajina ponúka čitateľovi, zaujímajúcemu sa o literatúru, úplne zadarmo, bez akejkoľvek registrácie, aj na internete. Bežne sú však tieto „tlsté“ časopisy dostupné v predaji. U nás sa síce o tom nepíše, aby nás to neuvádzalo do pokušenia, no nezaškodí vedieť, čo všetko má k dispozícii aj obyčajný Rus. Mal by to však vedieť aj ten, čo ide písať alebo hovoriť o ruskej kultúre a dokáže to iba s posmeškom a úškrnom na tvári. Pokiaľ viem, základom každej kultúry je literatúra. V Rusku má k nej prístup v knižniciach na internete, bez akýchkoľvek problémov a predpisov, úplne zadarmo, každý majiteľ internetu. Vďaka tejto „mašinke“ z nej môžeme čerpať aj na Slovensku státisíce kníh, všetkých možných žánrov v preklade do ruského jazyka z celého sveta. Našinec môže iba snívať, o takejto obrovskej, bezplatnej a jednoduchej ponuke. Nehovorím, že u nás nie sú podobné možnosti, no naparovať sa v tomto prípade nad Rusmi, nemáme prečo.

Nakoniec ešte k tým veľkým a „tlstým“ literárnym časopisom, ktoré zdobia novinové stánky a kníhkupectvá , v ktorých však tiež môžete bezplatne „listovať“ vďaka internetu aj na Slovensku. Spomeniem napr. Novyj mir, Ural, Znamja, Sibirskije ogni, Družba narodov, Neva, Voprosy literatury, Volga, Zvezda, Interpoezija, Vestnik Evropy, Inostrannaja literatura, Deň i noč, Arion... Spomenul som iba niekoľko z množstva ostatných, no myslím si, že aj toto o niečom svedčí.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984