Mimochodom
George W. Bush sa na sklonku svojho volebného obdobia nečakane prišiel rozlúčiť s vojakmi v Iraku a na spoločnej tlačovej konferencii s irackým premiérom Núrim al-Malíkím takmer dostal topánkami do hlavy. Svoju obuv doňho hodil novinár Mutadar al-Zeidí, ktorý sa týmto gestom a prianím všetkého dobrého („Toto je bozk na rozlúčku, ty pes!“) svojsky rozlúčil s dosluhujúcim americkým prezidentom. Udrieť niekoho podrážkou topánky pritom patrí v arabskej kultúre medzi najhrubšie urážky. Podľa nevzrušenej reakcie samotného prezidenta, ktorý topánkový atentát vôbec nedramatizoval, možno usudzovať, že Američana boli o tomto irackom zvyku vopred informovaní. Vyplieskať topánkami zloduchov totiž patrí k miestnemu obyčaju, ktorý nerobí výnimku ani v prípade hláv štátov. V roku 2003 napríklad dostal podrážkový výprask Saddám Husajn. Rovnako ako jeho americký náprotivok reagoval na urážku s kamennou tvárou. „Výplatu“ totiž utŕžila iba jeho socha zvrhnutá americkými vojakmi. Treba oceniť, že Bush sa v tomto prípade zachoval statočnejšie a topánkovému etickému súdu Iračanov čelil osobne. * * * Náš bývalý prezident Rudolf Schuster si po Severnom póle, ktorý pokoril v lete 2007, brúsi zuby aj na južný. Na náročnú dobrodružnú výpravu sa chystá už koncom januára 2009. V súčasnosti netrpezlivo čaká na povolenie, vďaka ktorému sa dostane na najjužnejší bod zemegule. Prominentný cestovateľ má zážitkov veru habadej. Na Aljaške musel utekať pred roztúženou medvedicou, ešte počas svojho prezidentovania lovil v Amazónii s fotoaparátom anakondy a svoje inštinkty dobrodruha nedokázal opanovať ani počas oficiálnej návštevy Egypta v roku 2004. Pri prehliadke pyramíd sa začal s fotoaparátom štverať nahor, čo nie je iba riskantné, ale aj zakázané. Nuž čo, náš exprezident zrejme vie, že obyčajné nudné príbehy bestselerom Borisa Filana ani osvedčenému Smelému zajkovi v Afrike konkurovať nemôžu. Ani v prípade, že ich autor bol kedysi hlavou štátu. Dúfame preto, že aj na jeho nasledujúcej výprave si šťastie spomenie, kam si má sadnúť, tučniaky si dajú pozor na Schustera (alebo Schuster na tučniaky) a tešíme sa do budúcnosti, aké dobrodružstvá raz dôchodok prichystá nám ostatným. * * * Eurobalíčky v bankách sú rozchytané ako akciové banány v hypermarkete a dostať sa po ne je dnes už takmer nemožné. Slováci sa na ne vrhli ako kobylky – len za prvý deň opustilo bankové a poštové prepážky približne 70-tisíc kusov. Záujem o balíčky môže súvisieť s predvianočnou darčekovou horúčkou. Slováci sú totiž praktický národ a Ježiško tento rok pod mnohé stromčeky iste nadelí práve štartovacie eurobalíčky. Nie že by to bol práve najnápaditejší, najosobnejší a najromantickejší podarúnok, naši susedia spoza Moravy a Dunaja sú však rovnako stredoeurópsky praktickí. A tak môžu závidieť – ich minimálne ešte tieto Vianoce čakajú opäť len klasické voňavky, kravaty a ponožky. * * * Organizácia na ochranu médií Press Emblem Campaign (PEC) sídliaca v Ženeve uviedla, že v roku 2008 prišlo o život 95 novinárov v 32 rôznych krajinách. Najnebezpečnejšou oblasťou je Irak, kde zahynulo 15 novinárov, na druhom mieste je Mexiko s počtom obetí deväť. Trojicu najrizikovejších krajín uzatvára Pakistan, kde prišlo o život osem novinárov. Ktovie, či si zlá bezpečnostná situácia v nepokojných regiónoch a z nej vyplývajúce úmrtia novinárov nevynúti obrannú reakciu svetových poisťovní. Pri súčasnej svetovej kríze je možno iba otázkou času, kedy začnú apelovať na novinárske organizácie, aby prijali štandardizované zásady bezpečnosti pri práci. Novinár by sa totiž nemal povyšovať nad robotníka: Ak môžu mať zásady bezpečnosti pri práci stavbári, kovoobrábači a iní robotníci v rizikových prevádzkach, prečo by mali úbohé poisťovne vyciciavať práve vojnoví spravodajcovia? * * * Bratislava dostane od vlády a od Národnej banky Slovenska (NBS) milión korún na oslavy Nového roka a vstupu eura do platnosti, ostatné krajské mestá nedostanú nič. Vláda prispeje iba na oslavy v hlavnom meste, pretože práve tam sa budú koncentrovať zahraniční novinári a televízne štáby. Zvyšné tri milióny na oslavy Bratislava uhradí zo sponzorských darov. A my sme si naivne mysleli, že oslavy eura sú tu pre občanov. Zrejme sú však dôležité odlišné priority. Samozrejme, aby sme nikomu nekrivdili, ani na tých občanov sa nezabúda úplne – v miliónovom divadielku pre zahraničné médiá totiž treba aj štatistov a Bratislavčania sa na novoročný cirkus iste prídu pozrieť aj bez nároku na honorár. Vy ostatní si oslavujte za čo chcete alebo bárs aj ostaňte doma. To, či si Slováci budú alebo nebudú na Silvestra pripíjať na euro aj v nejakej Banskej Bystrici je totiž každému srdečne jedno. Hlavne nech dvadsaťsekundové vstupy z Bratislavy pre francúzske či nemecké televízne noviny vyzerajú efektne. (eb)
