Musíme získať intelektuálnu a morálnu elitu (2)

Hovoríme s kandidátom na predsedu Matice slovenskej Romanom Michelkom, riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov
Počet zobrazení: 4703

m._sulanova_r._michelko.jpgMAGDALÉNA SULANOVÁ: Od roku 2010 rezonuje vo verejnosti kauza Národného pokladu, ktorá je prezentovaná ako top trauma Matice slovenskej. Ide, samozrejme, aj o peniaze, ale určite sú aj hlbšie korene vzniku tejto kauzy, čo je teda jej podstatou?

ROMAN MICHELKO: Táto kauza sa skladá z dvoch častí. Prvá je finančná časť Národného pokladu a potom jeho hmotná časť. Čo sa týka finančnej časti, v rokoch 1993 až 1996 sa vyzbieralo 763 460 € (25 mil. Sk) a potom sa tieto prostriedky zhodnocovali v Podielovom družstve Slovenské investície. Z výnosov istiny sa relatívne dlhý čas za tých 15 – 17 rokov podporili rôzne matičné aktivity, či už to boli festivaly, knihy, rôzne projekty miestnych odborov Matice vo výške 1 560 000 €, čo je viac ako dvojnásobok istiny. Potom sa tá suma, teda necelých 800 000 eur, v čase insolventnosti PDSI zmenila na zmenku. Zjavne Správna rada nadácie Matice investovala do nevhodného subjektu, i keď nepochybujem, že ľudia v Nadácii MS konali v dobrej viere. Každopádne, urobili zopár chýb. Najzásadnejšou bola s veľkou pravdepodobnosťou tá, že istina Národného pokladu mala zostať nedotknutá, ale keď sa už rozhodli investovať, mali diverzifikovať investičné portfólio, inak povedané, rozdeliť tú sumu na viac menších častí a každú dať niekde inde. Nedám všetky vajíčka do jedného košíka, obrazne povedané. To bola vážna manažérska chyba. Druhá vec, sľubované výnosy PDSI boli podozrivo vysoké. Tuším niekedy až cez 13 %, potom 11 % a 8 %. Ak investujem do subjektu s takýmto výnosom, musím byť obozretný, lebo to nemusí byť celkom čisté. Ako sme neskôr zistili, investovalo sa do takých projektov ako golfové ihrisko, apartmány v Tatrách, vývoj slovenského superšportiaka a podobne. Ale tak či tak, PDSI ani Capital Invest neboli nebankovky. To chcem zdôrazniť. Bol to obchodník s cennými papiermi, ktorý mal licenciu Úradu pre finančný trh. Už rok a pol pred krachom Capital Investu tam bola kontrola a úrad mu vyrubil pokutu. Takže za to, ako skončil Národný poklad (jeho finančná časť), majú minimálne morálnu zodpovednosť členovia MS pôsobiaci v orgánoch PDSI a v druhom rade členovia Správnej rady Nadácie MS. Ich „politická“ zodpovednosť je viac-menej vyvodená tým, že Markuš sa znova nestal  predsedom MS. Pri celej vážnosti toho, čo sa stalo, Národný poklad nie je najväčšou traumou a problémom dnešnej  Matice. Je jasne pomenovaný, je jasné, kto je zodpovedný a je fakt, že nie sú žiadne indície, žiadne relevantné informácie o tom, že by ľudia, ktorí boli v správnej rade, na tom nejako profitovali, alebo boli akokoľvek zapletení do krachu oboch subjektov. Pravdepodobne boli rovnako poškodení ako ostatní ľudia, čo z nich, samozrejme, zodpovednosť nezmýva.

Potom je tu hmotná časť pokladu a s tou sa hrubo manipuluje a zavádza. Hmotná časť je v podstate v poriadku. Je známe, že ľudia okrem peňazí dávali na Národný poklad aj rodinné šperky, obrazy a iné cennosti. Tie boli pôvodne do roku 2006 uložené a zapečatené v 13 bedniach a v niekoľkých vreciach v depozite VÚB. Samozrejme, takto nielenže neprinášali žiadne výnosy, ale, naopak, museli sa platiť nemalé prostriedky za ich úschovu. Po nejakom čase si predchádzajúce vedenie povedalo, či nie je v Matici nejaká bezpečná miestnosť, kde by sa mohli tieto cennosti spôsobom uskladniť. Našla sa oceľová skriňa – trezor, miestnosť so zamrežovanými dverami a tam sa hmotná časť pokladu 14. 12. 2006 z VÚB preniesla. Sú k tomu dva kľúče, v súčasnosti má každý iný človek, čiže bezpečnosť je vyriešená. Stále sa však spochybňovalo, či hmotná časť pokladu naozaj existuje. Po dlhých rokovaniach sa Nadácia Matice slovenskej dohodla s vedením Matice, že pod notárskym dohľadom trezor otvoria a zistia, aká je realita. Bol dohodnutý termín 15. 10. 2012, kedy sa predstavitelia Matice a Nadácie Matice stretnú a dohodnú spôsob, ako sa preverí obsah trezoru. Otvoria ho, spíše sa za účasti štátneho notára protokol a bude sa vedieť, na čom sme. Zišli sa ľudia z Nadácie MS, ale neprišiel nikto z vedenia Matice. A aké bolo vysvetlenie predsedu? Vraj stretnutie potvrdila sekretárka bez jeho vedomia. Skončilo sa to tak, že bol tam člen Dozorného výboru MS, bol aj nebol riaditeľ sekretariátu, ktorý pobehoval po chodbe, aj nakúkal aj nenakúkal. Otvoril sa trezor a odkontrolovali sa všetky obaly a vrecúška. Zistilo sa, že všetky plomby sú neporušené, počet vrecúšok a ich obsah sedí s počtom, ktorý bol prevezený z VÚB. Všetko sa dialo za účasti notára a je o tom spísaný úradný protokol. To znamená, že hmotná časť pokladu je nedotknutá.

Tu však vyvstáva otázka, prečo vlastne predseda Tkáč používa Národný poklad na vnútromatičný boj proti svojim oponentom, hazardujúc tak s dobrým menom Matice. Prečo robí z matičiarov zlodejov a defraudantov? Neustálym živením kauzy Národný poklad odpútava pozornosť od podstatne vážnejších matičných káuz za jeho predsedovania. Navyše, keby hmotná časť pokladu bola vykradnutá, mal by obrovskú tému. Našťastie nebola. Dokiaľ to však nebolo jasné, mohol túto kauzu umelo živiť. Bohužiaľ, darilo sa mu to dosť dlho. Napokon aj čo sa týka finančnej časti Národného pokladu, kriminálna polícia už 17. 12. 2012 zastavila trestné stíhanie, lebo skutok (rozumej investovanie do PDSI) nie je trestným činom. No hazardovanie s dobrým menom Matice slovenskej preto, aby sa mohlo útočiť na oponentov, nie je vôbec lacné. Na právne služby dáva Matica slovenská ročne 43 000 €, čo je, mimochodom, približne rovnaká suma, ktorú ide na činnosť všetkých 650 miestnych odborov. Pritom za tie tri roky nevidím žiaden zásadný posun v riešení tejto kauzy. Chcem zdôrazniť ešte jednu vec. Nikdy som nebol v žiadnom orgáne Nadácie Matice. Nemám ani najmenší dôvod obhajovať alebo ochraňovať ich konanie. Na druhej strane neznášam, ak ma niekto dlhodobo klame a zavádza. No a absolútna lož je, že dnešný zápas v Matici je o tom, či sa nedajbože nejakí „zlí markušovci“ chcú vrátiť do vedenia Matice. Nič také nehrozí.

MAGDALÉNA SULANOVÁ: Ďalším podobným prípadom, ktorý rezonuje vo verejnosti, sú nejasnosti okolo Neografie. Mohli by ste vysvetliť, aká je situácia?

r._michelko_3.jpgROMAN MICHELKO: Nové stanovy MS zo septembra 2011 hovoria, že nominácie do orgánov spoločností s majetkovou účasťou Matice má schvaľovať výbor MS. Per analogiam tak, ako sme potvrdzovali, resp. nepotvrdzovali správcu, mali sme potvrdiť aj nominácie do týchto orgánov. Tento bod však na rokovaní výboru MS nikdy nebol a, priznávam, že po obrovských a vyčerpávajúcich bojoch, ktoré sme zviedli o správcu MS, sme už nemali dosť síl ani kapacít, aby sme bojovali ešte aj o tieto nominácie. Takže situácia je netransparentná a oficiálne informácie nemáme. Vieme akurát o tom, že Kultúra, čo je dcérska spoločnosť Neografie v Srbsku, je v krachu a proti vôli miestnych Slovákov má byť predaná. Osobne si myslím, že budúcnosť Neografie, ak by ostalo súčasné vedenie Matice v budúcich štyroch rokoch, je veľmi ohrozená.

MAGDALÉNA SULANOVÁ: Z internetu aj z iných médií prenikli na verejnosť informácie ohľadom aktívneho členstva Mariána Tkáča v ŠtB, resp. je možné pozrieť si tieto informácie na stránke Ústavu pamäti národa vo zverejnených zväzkoch. Ako je to vlastne?

ROMAN MICHELKO: Na túto otázku vám najlepšie odpovie sám Marián Tkáč a predovšetkým jeho česť a svedomie...

MAGDALÉNA SULANOVÁ: Okrem už zmienených a medializovaných káuz má Matica aj vnútorné problémy ako každá organizácia. Ktoré z nich považujete za najzávažnejšie?

ROMAN MICHELKO: Dôležitým problémom je pomer finančných prostriedkov, ktoré sa v rámci rozpočtu dávajú na inštitucionálnu zložku Matice a na členské hnutie. Inštitucionálna zložka pohltí väčšinu prostriedkov. Systém je nastavený tak, že iba dve percentá rozpočtu Matice idú na činnosť 650 miestnych odborov – na ich festivaly, plesy, výstavy, prednášky, vatry zvrchovanosti... (Ak pripočítame aj Domy MS, tak je to necelých 7 percent rozpočtu.) Paradoxne alebo zhodou okolností približne rovnaká suma ide na právne služby. Zabúda sa na to, kto je tu pre koho a kto komu má slúžiť. Zamestnanci MS by mali slúžiť radovým členom, a nie opačne. Aj to vedie k  napätiam, sú to také neuralgické body, ktoré treba riešiť.

MAGDALÉNA SULANOVÁ: Nebojíte sa, že zverejnením matičných káuz poškodíte meno Matice slovenskej?

ROMAN MICHELKO: Všetci, ktorí sme vo výbore MS kritickí voči predsedovi Tkáčovi, sme srdcom matičiari, všetci máme jasné hodnotové ukotvenie a vážime si hodnoty presadzované Maticou. Do poslednej chvíle sme chceli veci riešiť vnútromatičnými procesmi, „vyčistiť si stôl doma“. Ale už sa to nedá. Dnes sa rozhoduje o ďalších štyroch rokoch. Je dôležité, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo, v akých vážnych problémoch Matica je a čo by ďalšie štyri roky bez zmeny v jej vedení znamenali. S tým, že existujú apriórni kritici Matice, ktorí spochybňujú už jej samotnú existenciu, neurobíme nič. Sme však presvedčení, že aktuálna politická moc nemá záujem likvidovať Maticu len preto, že má ťažké vnútorné problémy. Každý nepredpojatý, súdny človek pochopí, že našou jedinou snahou je očistenie Matice. Áno, Matica má dnes zásadné problémy. Ale verím v čestné postoje väčšiny matičiarov, ktorí sa popri zamestnaní z vlastného presvedčenia a idealizmu venujú matičnej práci, že nebudú chcieť prepásť jedinečnú šancu na nápravu. Musíme problémy otvoriť na verejnosti aj preto, lebo vnútorný tok informácii v Matici „zadrháva“. Aparát pracuje pre predsedu, žiadna vnútorná diskusia neexistuje, sme len v zákopoch, odkiaľ sa vzájomne ostreľujeme. Mediálne sily nie sú ani zďaleka vyrovnané, naše informácie majú oveľa menšiu šancu dostať sa k miestnym odborom. Je však nevyhnutné dostať tieto informácie ku každému delegátovi valného zhromaždenia. Veľmi veľa matičiarov ani netuší, v akých problémoch sa dnes Matica slovenská nachádza. Samozrejme, nejde len o kritiku, treba predostrieť aj alternatívne riešenie a o to sa snažíme. Naše svedomie je čisté. Nikdy sme v ničom Maticu nepoškodili, naopak celá naša snaha má jediný cieľ – zachrániť ju, možno aj bolestným procesom. Gréci majú také slovo: katarzia. Katarzia je bolestný proces, ktorým je nutné prejsť, aby sme sa prerodili do novej kvality. A týmto musí prejsť aj Matica. Len čistá a možno aj krutá pravda môže Maticu zachrániť. A ešte jednu vec chcem zdôrazniť – svoju lojalitu k Matici slovenskej, k inštitúcii ako takej. Ale mám nulovú lojalitu k osobe, ktorá kazí jej meno a môže byť jej zásadným ohrozením. Tu treba správne rozlišovať – kritika osoby, ktorá je dnes zhodou okolností na čele Matice, nie je kritikou Matice ako inštitúcie.

MAGDALÉNA SULANOVÁ: Je zarážajúce, že také závažné informácie, ako ste spomenuli, sa nedostali medzi bežných matičiarov, medzi členskú základňu. Prečo je to tak, že práve matičnej verejnosti nie sú dostatočne známe spomenuté fakty?

ROMAN MICHELKO: Výbor MS robí množstvo opatrení, napr. prijal uznesenie o tom, že členovia výboru MS majú právo vyjadrovať sa k vnútromatičným témam v Slovenských národných novinách. Existuje web-stránka obrodenamatica.sk, na ktorú dávame informácie o všetkých kauzách. Členskú základňu často tvoria generácie starších matičiarov, ktorí nemajú internet, mailové schránky, je teda ťažké nájsť systémový spôsob, ako k nim dostať informácie. Nie je fyzicky možné obísť 400 či 500 miestnych odborov a rozprávať sa s každým človekom. Ľudia v našom okolí tie informácie majú, postupne začína prevládať všeobecný pocit, že v Matici nie je všetko v poriadku. Nakoniec, výbor MS prijal uznesenie, že oficiálni kandidáti na predsedu majú právo štrnásť dní pred valným zhromaždením na stránkach SNN predstaviť svoj program. Len tak, mimochodom, pán predseda prijíma kritiku veľmi ťažko, čo sa prejavilo už tým, že svojich oponentov – časť členov výboru MS verejne nazýva darebákmi. Sme pripravení na všetko a necháme sa prekvapiť, ako budú jeho útoky eskalovať. Mnoho ľudí zostane znechutených, mnoho si povie, že im to nestojí za to, ale našťastie sú aj takí, ktorých to o to viac motivuje bojovať za lepšiu Maticu.

MAGDALÉNA SULANOVÁ: Aký je váš vlastný program rozvoja Matice? Aká je vaša vízia Matice do budúcnosti?

ROMAN MICHELKO: Okrem upokojenia pomerov v MS je to zadefinovanie novej vízie. Ak má mať Matica perspektívu, musí mať autoritu; znamená to, že sa na matičnej pôde musí skoncentrovať čo najväčšia intelektuálna a morálna elita. Moja vízia je získať čo najviac významných osobností, ktoré by sa stotožnili s matičnými myšlienkami, obnoviť udeľovanie matičných „nobeloviek“ a hlavne prekonať akúsi dualitu medzi členskou základňou a tzv. inštitucionálnou zložkou. Dlho som rozmýšľal, ako to prepojiť. Už na programovej konferencii v roku 2008 som prišiel s projektom tzv. matičnej akadémie. Matica má jednu veľkú výhodu ­– širokú sieť Domov Matice slovenskej a ešte širšiu sieť miestnych odborov. Vďaka tomu môže vytvoriť akúsi alternatívnu informačnú sieť. Okrem toho má vedecké či odborné pracoviská, ktoré produkujú množstvo zaujímavých výstupov – kníh, štúdií, prednášok a podobne. Viem si predstaviť 50 – 100, neskôr možno aj 150 prednášok každoročne usporiadaných Domami MS a miestnymi odbormi v spolupráci s vedeckými odbormi, kde by si ľudia z oblasti mediálnej, historickej, literárnovednej a spoločenskovednej pripravili prednášky na rozličné témy, napríklad o malej vojne, o 14. marci 1939, o Hronskom, Beniakovi atď. Riaditelia Domov MS alebo predsedovia miestnych odborov by si objednali dané  prednášky u matičnej akadémie podľa záujmu svojich členov a prednášateľ by mal zaplatené cestovné, honorár, ubytovanie . V Dome MS či na miestnom odbore by sa nemuseli o nič starať, jedinou ich povinnosťou by bolo zabezpečiť účasť aspoň 30 ľudí. Podľa možností by sa oslovili lokálne či regionálne médiá (miestny rozhlas, obecné či mestské noviny a pod.) a tieto názory by sa šírili aj týmto spôsobom. Matičná inteligencia bude pracovať pre členskú základňu a ľudia z miestnych odborov pochopia, že „inštitucionálna zložka“ im neberie peniaze, ale pracuje pre nich. Samozrejme, aj naďalej by organizovali vatry zvrchovanosti, plesy, výstavy, súťaže v recitácii či iné dôležité podujatia, no s tým, že na matičné hnutie pôjde podstatne viac ako dnešné dve percentná z rozpočtu. Ďalšou prioritou je urobiť zo Slovenských národných novín skutočne rešpektovaný mienkotvorný týždenník. Sotva sa tak môže stať, keď inzertné príjmy nemôžu ísť na rozvoj redakcie, ale o toľko, koľko činia, sa redakcii kráti dotácia od vydavateľa, resp. keď redaktori pracujú za 200 či 300 eur mesačne v hrubom. Oveľa viac treba využívať aj web. Čo najviac zaujímavých prednášok či matičných akcií bude treba dať na matičný web vo formáte You Tube. Budeme skúmať možnosti založenia internetového rádia (niečo na spôsob Slobodného vysielača v BB). Predovšetkým sa však budem usilovať, aby sa mienkotvorné osobnosti, ktoré majú v našej spoločnosti prirodzenú autoritu, stotožnili s matičnými myšlienkami a hodnotami. Matica im musí poskytnúť adekvátny priestor na realizáciu ich znalostí a schopností. Po prvý som pokúsil sústrediť skupinu vzdelancov, žurnalistov a ľudí z akademickej pôdy pri projekte (alternatívna) Súhrnná správa o stave Slovenska v roku 2001. Tento projekt mal osemnásť kapitol. Osemnásť osobností žurnalistického a akademického života sa na „pôde tohto projektu“ spojilo s Maticou slovenskou, resp. s jej politologickým odborom a matičnou optikou reflektovali vývoj na Slovensku. No úlohou Matice je nielen reflektovať, ale aj generovať nové vízie.

r._michelko_4.jpgMatica musí mať okrem aktuálnych úloh aj nosnú ideu. V  rokoch 1992 – 1993 išlo o dovŕšenie štátnosti. Aký má byť zmysel a postavenie Matice v 21. storočí? Niektorí dobre platení funkcionári (najstaršej národnej inštitúcie) si asi myslia, že to má byť len stavanie pamätníkov, pamätných tabúľ dejateľom z hlbokej minulosti, nejaký výročný ples... Nesmieme zabúdať na národných buditeľov a ich sprítomňovaním v lokálnych podmienkach pozdvihovať miestne, regionálne a národné povedomie. No zároveň sa žiada nájsť novú agendu, ktorá nadviaže na to najlepšie z raných deväťdesiatych rokov minulého storočia. V tých deväťdesiatych rokoch to bolo jasné, lebo aj cieľ bol jasný - dovŕšenie štátnosti. Bohužiaľ, dnes sme v situácii, keď sme vyhrali vojnu, ale prehrali mier. Nielenže sa generačná energia vyčerpala. Už dobrých desať rokov nemáme našim hodnotám naklonený denník, nijaké profesionálne médium. Máme síce vlastnú štátnosť, ale štát, v ktorom žijeme, nám nepatrí. Sme nádenníci pracujúci na cudzom. Žijeme v oligarchickej spoločnosti, kde záujmy bežného človeka nikoho nezaujímajú. Prehrávame súboj o pamäť národa a nič s tým nerobíme. A práve toto má byť pre MS veľká výzva. Kto, ak nie MS má dať priestor národne a sociálne cítiacej inteligencii, aby sa na jej pôde mohli vytvárať a predkladať systémové alternatívy k súčasnému spoločenskému vývoju. Mnohí z nás vstupovali v roku 1990 do MS predovšetkým pre jej autoritu pri presadzovaní národných a štátnych záujmov. Mala odvahu stúpiť moci na otlak, mala odvahu hovoriť, keď jej hlas bol potrebný. Dnes nám to chýba. Aj preto je Matica slovenská na križovatke: buď nastúpi svoju renesanciu, alebo bude pomaly, ale isto čoraz viac upadať. Na to potrebujeme ľudí, ktorí sa neboja hovoriť aj nepríjemné pravdy. Matica musí byť azylom pre odvážnych historikov, ktorí sa neboja povedať jasnú pravdu aj o tých najťažších obdobiach slovenských. Na pôde Matice sa musí zoširoka diskutovať o alternatívach nášho ekonomického rozvoja. Ak bude Matica každý rok produkovať 6 – 7  publikácií zásadného spoločenského charakteru od renomovaných a mienkotvorných osobností, nebude možné ju dlhodobo ignorovať. Matica by mala stáť na čele síl, ktoré budú prichádzať s  alternatívnymi konceptmi rozvoja s akcentom na sociálnu spravodlivosť, národnú hrdosť a tradičné hodnoty. Potom bude Maticu znova bude vidieť a počuť. Znamená to ísť niekedy aj proti prúdu a nepodliezať. Matica musí byť svedomím národných a sociálnych síl, nie ich poníženým služobníkom.

Predtým však bude nevyhnutné stabilizovať situáciu v Matici, na jej pracoviskách nesmie byť  nepredvídateľné prostredie. Základom je demokracia a sloboda prejavu. Nový predseda musí mať vlastnú otvorenú víziu, schopnosť získať na jej uskutočnenie ľudí nielen v centre Matice, ale aj v jej vedeckých odboroch,  a osobitne v regionálnych a miestnych zložkách. Nemôže to byť papagáj, ktorému niekto niečo napíše, on sa to len naučí a ďalej reprodukuje. To si na druhej strane, žiada schopnosť počúvať ľudí, počúvať ich argumenty a rozhodovať sa na ich základe. Matica by sa mala vyslovovať, zaoberať a diskutovať o najpálčivejších otázkach dneška: hrozivá demografia, ochrana vodných zdrojov – Slovensko je stredoeurópsky Kuvajt, nastoliť otázku predaja slovenskej pôdy cudzincom, ako aj otázku kontroly nad vlastníctvom strategických podnikov. Dlhodobým cieľom by malo byť definovanie štátnej doktríny, ktorá by mala byť včlenená do programov strán. Som presvedčený o tom, že Matica má mať svoju víziu a verím, že si obháji svoje miesto v slovenskej spoločnosti aj v 21. storočí. Len nesmie ustrnúť, ani nesmie nesmie ísť len po prúde. Autorita sa buduje na argumentoch. Ľudia sú dnes nespokojní so súčasným vývojom spoločnosti a Matica  by mala vstúpiť do diskusie o jej ďalšom smerovaní. Aby bolo jasné, Matica sa nikdy  nesmie stať príveskom nejakej politickej strany, ale vždy musí  obhajovať a presadzovať hodnoty, ktoré sú jej blízke, hodnoty zdravého vlastenectva, sociálnej spravodlivosti a súdržnej spoločnosti a tradičnej morálky. Toto sú veci, ktoré musí pretláčať do spoločenského diskurzu. Ak sa to podarí, Matica bude mať perspektívu. Ak sa to nepodarí, potom sa nemôžeme čudovať, že mnohí  neprajníci budú naďalej hovoriť: „Načo nám Matica vlastne je?“

MAGDALÉNA SULANOVÁ: Moja posledná otázka sa týka podpory vašej osoby zo strany matičnej verejnosti. Ako ju pociťujete?

ROMAN MICHELKO: Moje rozhodnutie uchádzať sa o tento post vychádzalo z množstva telefonátov a výziev od ľudí, ktorých si vážim, aby som do toho šiel. Veľa Matičiarov sa stotožňuje s  mojimi názormi. V najbližších týždňov, ktoré ešte ostávajú do októbrového valného zhromaždenia, budem hovoriť s rôzličnými ľuďmi a verím, že mnohých z nich presvedčím. Ponúkam svoju víziu. Nikomu nebudem  sľubovať niečo, čo chce počuť. Budem vždy hovoriť len to, čo si myslím. Ak získam pre svoj program väčšinu ľudí, som pripravený robiť všetko preto, aby som ho naplnil. Určite môžem deklarovať, že budem načúvať ľuďom;  nie som človek, ktorý si myslí, že všetko vie a vie to najlepšie. Budem počúvať aj svojich oponentov a zamýšľať sa nad ich argumentmi. No a nakoniec prijmem akýkoľvek výsledok demokratickej a čestnej voľby. Opakujem demokratickej a čestnej. V žiadnom prípade nebudem akceptovať podvody, zastrašovanie a manipuláciu. 

No a kto sú moji priaznivci?  Verím v čestnosť matičiarov, tých idealistov, ktorí v miestnych odboroch bez akéhokoľvek nároku na odmenu robia dobré veci a úprimne veria v zmysel a poslanie Matice; hádam ich budem schopný presvedčiť, že moja vízia je reálna a posunie Maticu dopredu. Dennodenne komunikujem s mnohými pracovníkmi Matice, poznám ich problémy a starosti. Verím, že v tajných voľbách ma podporia. A verím, že to bude dostatočný počet ľudí na to, aby mala Matica šancu na zmenu a aby po voľbách už nemusela zotrvávať v ťažkých únavných sporoch, ktoré sú úplne kontraproduktívne a ktoré takpovediac geneticky vyplývajú z osobnostného profilu súčasného predsedu.

Nejde mi o funkciu, ide o to, môcť niečo presadiť, vylepšiť. Hoci už teraz zažívam útoky, ataky, ohováranie, osočovanie, nedám sa tým znechutiť. Svedomie mám čisté. Robím všetko podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Všetko ostatné je v rukách matičiarov.

Ďakujem za rozhovor.  Magdaléna Sulanová

(Nekrátená verzia rozhovoru pre Literárny týždenník 29  - 30/ 2013 – 2. časť)

Foto: Ladislav Lesay

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#1
anton braxatoris
14. september 2013, 09:14

...žiadna vnútorná diskusia neexistuje, sme len v zákopoch, odkiaľ sa vzájomne ostreľujeme...

presne tak to vyzera so sucasnou situaciou v MS. podobne ako predtym v SNS po strate vonkajsieho nepriatela zacalo prevladat hasterenie nad nejakou konkretnou, zmysluplnou cinnostou. veci ktore by sa mali riesit v ramci vnutornej uzavretej diskusie sa riesia na verejnosti cestou roznych vyziev, proklamacii ako nedavno v aprili. citujem z vyzvy:

"V súčasnosti dozrel v Matici slovenskej čas, aby sa nielen deklaratívne, ale skutočne zbavila negatívnych stránok svojej nedávnej minulosti a opäť získala svoj kredit. Prvým krokom k skutočnej obrode Matice slovenskej je jej očista od spolupracovníkov bývalej Štátnej bezpečnosti, ak chce vystupovať v našej spoločnosti ako uznávaná morálna autorita.

Vyzývame členov miestnych, záujmových a vedeckých odborov, ako aj výbor a predsedu Matice slovenskej:

  1. aby na pripravované valné zhromaždenie Matice slovenskej nenavrhovali na kandidátne listiny na funkciu predsedu Matice slovenskej, ako aj na členov výboru a dozorného výboru Matice slovenskej osoby, ktoré sú evidované ako spolupracovníci Štátnej bezpečnosti, pokiaľ neočistili svoje meno pred súdom;
  2. aby do vedúcich funkcií v Matici slovenskej (správca, tajomníci, šéfredaktori, riaditelia pracovísk) neboli vymenované a schvaľované osoby, ktoré spolupracovali so Štátnou bezpečnosťou, pokiaľ neočistili svoje meno pred súdom...  "

 

je zjavne, ze sa nejedna o problem nejakej "obrody maticnej cinnosti", ale o problem osoby jej predsedu, ktory po svojom zvoleni zacal robit poriadok s markusovcami a tymto sa to logicky nepacilo a namiesto vecnej diskusie zvolili cestu medializacie problemov, co este viac poskodzuje dobre meno matice slovenskej.

citujem pre uplnost aj z odpovede sucasneho vedenia na "vyzvu":

"...S prekvapením konštatujeme, že idea „očistenia“ Matice vychádza od osôb blízkych bývalému vedeniu MS v období, v ktorom došlo k neuveriteľnému morálnemu a ekonomickému úpadku najstaršej slovenskej národnej ustanovizne. Do roku 2010 podpísaní páni Bobák, Bajaník, Boroň, pani Garajová, ako aj ďalší, aktívne spolupracovali s vtedajším matičným vedením a mali možnosť dlhodobo ovplyvňovať smerovanie Matice slovenskej v rôznych oblastiach jej činnosti. Je prinajmenšom zaujímavé, že v daných rokoch neuverejnili žiadne verejné vyhlásenie „za morálne očistenie a obrodu,“ keď sa ešte reálne dalo zabrániť prehlbujúcemu sa úpadku Matice slovenskej..."

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984