Silná moc, silné Rusko

Dmitrij Medvedev predniesol ako prezident prvé posolstvo Federálnemu zhromaždeniu Ruskej federácie. V novodobej histórii krajiny zaznelo v Kremli takýchto posolstiev pätnásť. Ak si odmyslíme éru Borisa Jeľcina, malo každé nádych možnej politickej senzácie.
Počet zobrazení: 2051

Dmitrij Medvedev predniesol ako prezident prvé posolstvo Federálnemu zhromaždeniu Ruskej federácie. V novodobej histórii krajiny zaznelo v Kremli takýchto posolstiev pätnásť. Ak si odmyslíme éru Borisa Jeľcina, malo každé nádych možnej politickej senzácie. Predchádzajúce posolstvá zazneli v Mramorovej sále. Tentoraz vošiel D. Medvedev do honosnejšej, Georgievskej sály Kremľa. Tesne po tom, ako si na svoje miesto – medzi predsedu Štátnej dumy Borisa Gryzlova a predsedu Rady federácie RF Sergeja Mironova – sadol predseda vlády Vladimír Putin. Zmena sály aj spôsob príchodu boli dva odkazy domácej a svetovej politike. Silná moc, silné Rusko! Vo vystúpení, ktorému predchádzala internetová videoprezentácia hlavných myšlienok, ktoré D. Medvedev na svojom videoblogu aj komentoval, prezentoval súbor dôležitých politických iniciatív. Mnohí analytici ich pochopili ako „revíziu Putinovho dedičstva“. Iní zasa vyzdvihovali „demonštráciu plného dedičstva Putinovho kurzu“. Skúsme si pripomenúť, že politické dedičstvo a jeho akceptácia nemusí znamenať a neznamená len smerovanie ku stagnácii a konzervácii. Kontinuálny politický prístup má v sebe zakódovanú dynamiku a novátorstvo, a to aj pri dodržaní stanovených princípov a logike prístupu. Nakoniec, to, čo vo svojom vystúpení ponúkol, to potvrdzuje. Tohtoročné posolstvo ruského prezidenta spočiatku vyzeralo netradične obsahom a formou. Na jednej strane je silne štruktúrované, keď D. Medvedev čísloval úlohy, ktoré treba riešiť, na druhej strane zasvätil veľkú časť textu téme, ktorá zjednocuje ruskú ľavicu a pravicu – univerzálnym hodnotám a demokratickým princípom. Ruský prezident de facto sformuloval ako, načo a prečo sa musia zmeniť hlavné politické inštitúty krajiny. Ruský prezident jasne povedal, aké sú princípy a priority demokratického smerovania krajiny. A sú diabolsky jednoduché. Nehľadiac na finančnú turbulenciu, ide o snahu zvyšovať dôveru spoločnosti voči štátu. Posolstvo čítal D. Medvedev rekordne dlho – hodinu a 28 minút (V. Putin sa obyčajne dostal pod jednu hodinu.) Začal stručným vymedzením toho hlavného, čo sa v Rusku a pre Rusko stalo v roku 2008 rozhodujúcim. Z vnútorného pohľadu to bolo obnovenie kľúčových mocenských inštitútov – nový prezident, nová vláda a začatie plnohodnotného fungovania politických strán v Štátnej dume, ako aj spustenie procesu prezbrojenia armády a námorníctva. Z vonkajšieho aspektu – seriózna skúška toho, či je Rusko akcieschopná veľmoc alebo len materializovaná mocenská nostalgia. V dokumente sa v tejto súvislosti veľmi jasne hovorí o dvoch rozdielnych problémoch, ktoré hýbu ruskou spoločnosťou, ktoré však majú spoločné črty a spoločného menovateľa: barbarská agresia proti Južnému Osetsku a rozrastajúca sa globálna kríza. „Už som hovoril o tragických udalostiach v Južnom Osetsku. Boli v mnohom dôsledkom seriózneho nedodržiavania medzinárodného práva. Odmietnutím mierového politického riešenia a prístupu na základe medzinárodného práva, si gruzínske vedenie vybralo najhorší scenár. Zdôrazňujem ešte raz, rozhodnutie o prinútení agresora k mieru a následná vojenská operácia nebola uskutočnená proti Gruzínsku, proti gruzínskemu národu, ale v mene záchrany obyvateľov republiky a ruských mierotvorcov. Na zaistenie pevnej a dlhodobej bezpečnosti národov Južného Osetska a Abcházska, a predovšetkým na profylaxiu pred možnou recidívou zločinného avanturizmu tbiliského režimu...“ Z posolstva FZ RF Quo vadis Rusko? Prezident sa snažil akcentovať aj nové politické myslenie súčasného Kremľa orientovaného na dobudovanie inštitútov občianskej spoločnosti a liberalizáciu demokratického systému v Rusku. Aké nóvum obsahuje jeho posolstvo? Zdá sa, že v blízkej budúcnosti bude najdiskutovanejšou časťou medvedevovho prejavu problematika zmien politického systému krajiny. Prospejú pripravované zmeny v základnom zákone krajiny? Je to cesta k zlepšeniu, k stabilizácii, alebo ide o klasickú betonáž a prípravu podmienok na predpokladaný mocenský (ne)návrat exprezidenta V. Putina? Samozrejme, otázka stojí aj tak, či ide o podstanú zmenu ústavy, alebo len o jej modernizačnú korekciu. V tomto smere sa kritici a prívrženci súčasného politického establišmentu v Rusku rozchádzajú. Jednako ešte v júni 2007 hovoril V. Putin o cielenej úprave Ústavy Ruskej federácie. O návrhu zmien mala Štátna duma rokovať do konca roku 2008. Ak ho prijme v takej logike, o akej sa hovorí, tak sa ústavná konštrukcia ruskej moci nezmení, resp. sa nebude meniť principiálne. Návrh na predĺženie volebného obdobia prezidenta zo štyroch na šesť a Štátnej dumy zo štyroch na päť rokov má svoju históriu. Už V. Putin počas svojho prezidentovania otvoril diskusiu o predĺžení volebného obdobia. Štyri roky je objektívne málo. Pre prezidenta aj pre parlament (a to nielen v Rusku). Keď vezmeme do úvahy predvolebnú a postvolebnú turbulenciu, zostávajú na prácu reálne len dva, v lepšom prípade tri roky. A to je – berúc do úvahy úlohy, ktoré sformuloval D. Medvedev – naozaj málo. V rámci plánovaných zmien by sa mal zmeniť vzťah vláda – Štátna duma. Presnejšie, vláda by mala raz ročne ponúknuť parlamentu odpočet svojej činnosti. Toto rozšírenie kontrolnej funkcie poslancov je plne v súlade s konceptom zmeny volebného obdobia prezidenta a Štátnej dumy. O potrebe modernizovať spôsob formovania hornej komory ruského parlamentu sa v Rusku diskutuje už dlhší čas. D. Medvedev navrhol, aby sa zmenila kvalita legitimity tohto orgánu. Senátorov budú voliť parlamenty regiónov, ale výlučne z vlastných regionálno-poslaneckých zdrojov. Nijaký export „osobností“, ale akási zdvojená regionálna legitimita. To je to, čo doteraz Rade federácie Federálneho zhromaždenia RF chýbalo. „Myslím si, že občania Ruska sú teraz viac pripravení než na začiatku reforiem na slobodné (profesionálnemu a verejno-politické) konanie. Konanie bez patronátu štátu...preto je možné, a predovšetkým nutné, zvyšovať úroveň dôvery v spoločnosti...“ Z posolstva FZ RF Úvaha o zmene systému volieb šéfov regiónov-subjektov Ruskej federácie v prospech kandidátov, ktorých budú navrhovať politické strany, je v logike budovania ruského mocenského systému podstatná, ak nie revolučná zmena. Ak sa ujme, bude proces zahrnutia širokých más do rozhodovacieho procesu efektívnejší, a teda aj ruská demokracia bude príťažlivejšia. Rusko v systéme medzinárodných vzťahov Tvrdá línia a kamenná tvár D. Medvedeva počas vystúpenia k sfére zahraničnej politiky potvrdzovali, že hovorí prezident sebavedomého Ruska. Nie ubolenej krajiny, ktorú osudu predhodil B. Jeľcin liečiaci si komplex z vlastnej minulosti, ale krajiny, ktorá je schopná operovať tam, kde sú ohrozené záujmy jej občanov – jej korektné a historické záujmy. Podobne, ako o tom hovoril exprezident Putin 10. februára 2007 vo svojej reči v Mníchove, ale aj Medvedev, tiež v Mníchove, v programovej reči 5. júna 2008. Aj keď rétorika D. Medvedeva bola miestami konfrontačná, v prejave bolo viac jasných a pozitívnych signálov smerom k Spojeným štátom americkým aj k Európskej únii. Ale na úrovni rovný s rovným. Nezabúdajme, že prejav zaznel v deň, keď v USA volili nového prezidenta. Možno si preto myslieť, že hlavným adresátom tejto časti posolstva bol budúci americký prezident Barak Obama. Ak je reč o novej svetovej architektúre, Rusko je pripravené využiť všetky dostupné možnosti na presadenie svojich názorov. Dnes je všeobecne jasné, že nová architektúra znamená likvidáciu monopolizmu USA, resp. presadenie systému, v ktorom nebude zjavná dominancia žiadnej krajiny, Ruska nevynímajúc. Iskander v akcii Rozhodnutie Kremľa reagovať na raketovo-radarovú avantúru Washingtonu v Európe, do ktorej sa dala vtiahnuť časť politických elít Česka a Poľska bez ohľadu na názory svojich občanov, rozmiestnením operatívno-taktického komplexu Iskander v Kaliningradskej oblasti, je politické rozhodnutie. Jeho použitie (k čomu sa Kremeľ nikdy neodhodlá) alebo napadnutie Ruska zo strany NATO (k čomu sa Brusel tiež nikdy neodhodlá) je preto viac než nereálne. Aj keď v Prahe, Varšave, či Washingtone je do dosť nezodpovedných antirusky konajúcich politikov, ktorí ťahajú pod vodu aj svojich susedov či „spojencov“. Pritom niektorí európski lídri žili v sebaklame, že Rusko neprijme efektívne protiopatrenia. Nedávny summit Európska únia – Rusko v Nice potvrdil, že Brusel (Paríž) nakoniec pochopil, aké je postavenie figúrok na šachovnici. Pôvodne plánované rozpustenie troch raketových plukov v Kozelsku sa však zatiaľ z horeuvedených dôvodov odkladá. Na strane Moskvy bola síce vôľa urobiť to do roku 2010, lenže jastrabi nemali záujem o paritné vzťahy. „Konflikt na Kaukaze sa využil ako dôvod príchodu vojenských lodí NATO do Čierneho mora. Potom na urýchlenie procesu prinútenia Európy k akceptácii amerických protiraketových systémov...v dôsledku tejto provokácie sa zvýšilo napätie v celom regióne Kaukazu.“ Z posolstva FZ RF Minister zahraničia RF Sergej Lavrov 15. septembra 2008, keď ešte fungovala mediálna kaukazská hystéria, ktorá, ako ukazuje čas, nemala nič spoločné s politickou realitou, publikoval v prílohe denníka Nezavisimaja gazeta Dipkurier svoju úvahu Svet pri hľadaní rovnováhy, v ktorom okrem iného konštatuje potrebu návratu Európy k jednoduchým a nepolitizovaným a nezgeopolitizovaným hodnotám. Minister vtedy upozorňoval: „Nikdy nebudeme súhlasiť s právnym nihilizmom v svetových záležitostiach.“ Inak povedané slovami ruského mysliteľa Fiodora Tjutčeva, Rusko trvá a chce „raz navždy zakotviť víťazstvo práva, historickej zákonnosti nad revolučným spôsobom konania...“ Aj o tom hovoril v Kremli D. Medvedev. Je na tom niečo zlé? Virtuálny svet a reálni ľudia Samozrejme, že reč bola aj o súčasnej hospodársko-finančnej kríze, ktorú nám ako dedičstvo zanecháva ultraliberálna koncepcia všerozhodujúceho trhu Busha juniora. Nakoniec, okrem toho, že kríza udrela na ľuďí, spochybnila medzinárodné finančné inštitúty, dotýka sa to aj konkrétnych ruských podnikateľov, ktorí pomáhajú štátu budovať a upevňovať Rusko. Tí schudobneli hmatateľne. Napríklad Oleg Deripaska stratil asi 28,4 mld. dolárov, Vagit Alekprerov 9,4 mld. dolárov, Ališer Usmanov zhruba 14,4 mld. dolárov, a tak by sme mohli pokračovať, až po mediálne známeho majiteľa londýského futbalového klubu Chelsea Romana Abramoviča, ktorý prišiel o 15,1 mld. dolárov alebo bývalého podpredsedu ruskej vlády Vladimíra Potanina, ktorý je ľahší o 13,2 mld. dolárov. Pri hľadaní receptu bolo jasné, že D. Medvedev upozorňuje na to, že teraz si svet musí dať pozor na to, aby fešáci z Wall Streat nezdefraudovali aj to, čo dostali na záchranu a obnovu. Pocit a sebapresvedčenie Washingtonu o tom, že jeho názor je jediný správny a nepodliehajúci diskusii, resp. korekcii sa aj vo sfére ekonomiky ukázali pre svet sebazničujúce. Prakticky ihneď po kremeľskom prejave prezidenta zasadla ruská vláda a schválila 55-bodový plán liečenia dôsledkov globálnej finančnej krízy pre Rusko. Dokument obsahuje názov opatrenia, termín a zodpovedného. Maximálny cieľ je postaviť za päť mesiacov na nohy ruský reálny finančný sektor. Uvidíme v marci 2009. „Chcem ešte raz podčiarknuť: štát si bude plniť všetky svoje povinnosti voči ľuďom.Peňažné úspory občanov, úroveň dôchodkového zabezpečenia, všetky sociálne garancie musia zostať v zornom poli neustáleho záujmu, každodennej práce a zodpovednosti vlády Ruskej federácie...“ Z posolstva FZ RF Svet podľa Medvedeva Sociálno-ekonomické a politické zmeny v Sovietskom zväze a následne v Ruskej federácii zo začiatku 90-tych rokov minulého storočia vytvorili podmienky k reverznej transformácii riadiacej elity na skupinu byrokratov, ktorí sa snažia stredovekými metódami manipulovať ruskú spoločnosť. Tomuto konceptu, ktorý oslabuje Rusko vyhlásil D. Medvedev otvorený boj. A mnohí doma a vo svete si to už všimli. „Dnes, keď sa realizujú plány dlhodobého rozvoja a v podstate sa riešia úlohy prechodu k ekonomike nového typu, budeme musieť riešiť súbežne množstvo ťažkých otázok: dopady globálnej krízy, konkurencieschopnosť, modernizáciu armády a riadenie gigantickej-národnostnej krajiny a v týchto podmienkach upevňovať demokratické inštitúty a podporovať stabilitu.“ Z posolstva FZ RF V exile žijúce knieža Nikolaj Romanov z cárskeho rodu Romanovcov po návrate z pravidelnej návštevy Moskvy nedávno vo svojom parížskom sídle novinárom povedal: „Je možné, že si niekto želá vidieť slabé Rusko. Pochybujem však, že Rusko niekedy také bude.“ Autor je spolupracovník SLOVA Úplné znenie Medvedevovho posolstva: http://www.kremlin.ru/appears/2008/11/05/1349_type63372type63374type63381type82634_208749.shtml)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984