Na prahu nového školského roka

Počet zobrazení: 2831


skola.jpg

V septembri už tradične po letných prázdninách sa otvárajú brány základných a stredných škôl. Nejde pritom len symbolicky o vstúpenie do školských budov, ale predovšetkým do „chrámov výchovy a vzdelávania“, kde hodnoty prírodovedného, technického a humanitného zamerania sa odovzdávajú dorastajúcej generácii tak, aby ich po vstupe do produktívneho spoločenského života mohla nielen využiť, ale ich aj ďalej rozvíjať. Práve úlohou súčasnej školopovinnej mládeže bude neskoršie všetko doterajšie nielen hodnotiť, ale predovšetkým svojím umom a prácou obohacovať a svoje výsledky opäť odovzdávať ďalej.

Pri osvojovaní si odkazu minulosti je potrebné, aby si získavanie vedomostí a poznatkov podalo ruku aj s kultúrne ladenou humanistickou výchovou. Lebo doterajšie dejiny ľudstva varujú: človek totiž vytvoril veľa pozitívneho, ale zároveň to v mnohých prípadoch zneužil na znásilňovanie, zabíjanie, znevažovanie, ponižovanie... človeka. A v tomto smere sa práca v školskom prostredí ukazuje nielen ako aktuálna úloha, ale neraz aj ako neuralgický problém.

Zvlášť v súčasnej dobe rozvinutých komunikačných a informačných technológií človeka vzdelať – vybaviť ho množstvom informácií..., nebodaj množstvom hluchých a prázdnych slov – nie je už ničím výnimočným. Ale vychovať statočného človeka, ktorý sa v životných situáciách zachová ako Človek (aby sa vzájomne každodenne stretával Človek s Človekom), je mimoriadne náročná, a preto i záslužná práca. Na tomto poli si treba vážiť každého pedagóga vstupujúceho do vzájomného kontaktu so žiakom, študentom. Žiaľ, keď najmä niektoré elektronické médiá presadzujú vo svojom vysielaní predovšetkým odvrátenú tvár ľudského tvora, ukazuje sa výchovný proces v súčasných spoločensko-kultúrnych podmienkach, ovplyvnených finančnými, ekonomickými krízami, vojnami, sankciami a rôznymi inými negatívnymi skutočnosťami, na školách ako sizyfovská práca. V mnohých prípadoch popri nedostatočnom finančnom ohodnotení je to jeden zo závažných dôvodov, ktorý odrádza nádejných učiteľov od tohto poslania. Nadarmo prídu do školy odborne fundovaní, naplnení entuziazmom, keď v každodennej pedagogickej praxi nedokážu uniesť ťažké psychické bremeno práve pri výchovnom pôsobení. Napokon pomaly si to začína uvedomovať i celá spoločnosť, preto nečudo, že sa hovorí aj o ochrane učiteľa pred vzrastajúcim verbálnym a v niektorých prípadoch už aj fyzickým násilím dospievajúcej mládeže. Mladí ľudia majú čoraz viac problém zorientovať sa v spleti rôznych negatívnych vplyvov, ktoré na nich útočia z mnohých strán. A škola sa potom stáva len akýmsi osamoteným ostrovom, na ktorom sa vštepujú popri poznatkoch aj isté duchovné hodnoty.

Aj v novom školskom roku sa určite všetci (žiaci, rodičia, učitelia a ďalší) sústredia najmä na študijné výsledky – či sa zvládli testy, skúšky, či dopadol úspešne monitor, vypracovali sa projekty a iné. Ale bude sa niekto pýtať aj na to, či Janko a Marienka sa v škole slušne správajú, či aj keď niečo nevedia, vedia sa správať primerane k danej situácii, resp. s úctou k učiteľom, školníkovi, rodičom, starým rodičom, ale aj k ľuďom na ulici... No ktovie, či honba za jednotkami, úspešne zvládnutými testami neprekryje aj ďalšie snaženia učiteľov, a to vychovať kultúrneho Človeka pre život spoločnosti v 21. storočí. Každodenný život – informácie o zneužívaní eurofondov, o agresivite vodičov na cestách, zneužívaní verejnej funkcie, ale aj fyzické ublíženia... – skôr napovedá, že naozaj je potrebné čoraz väčšie úsilie venovať výchove, a nie neustále jednostranne uprednostňovať sumár poznatkov, najmä v módnom testovaní. Napríklad budúci učitelia počas svojej vysokoškolskej prípravy sa stávajú „vyplňovačmi“ testov a pomaly ani nebudú vedieť vyjadriť svoje myšlienky. Pritom v školskej praxi sa v pedagogických dokumentoch žiada rozvíjať komunikačnú kompetenciu. Ale ako ju budú učitelia odchovaní na testoch potom v školskej praxi základnej a strednej školy rozvíjať u žiakov? Na negatívne dôsledky módneho trendu testovania upozorňujú viacerí odborníci. Za všetkých uvediem názor Noama Chomského: „Učení se na testy – snad nejhorší z možných způsobů učení. Nemáš se jako učitel zabývat myšlením studentů samých, výzvami, vyvoláváním otázek. Můžeme to vidět na té nejdetailnější úrovni. Vedl jsem spoustu rozhovorů na místech, kde se lidé obávají o vzdělávání, a potkal jsem učitele, kteří za mnou přišel a řekl mi, víte, učím v 6. třídě. Malá dívenka za mnou přijde a řekne, že se zajímá o něco, co se stalo ve třídě, že by chtěla vědět, jak se na to dívat. A já jí říkam, že to nejde; musíš se učit na test. Záleží na tom tvoje budoucnost i moje výplata.“ (Noam Chomsky o demokracii a vzdělávání; Britské listy, 12. 6. 2013; www.blisty.cz/art/68883.html).

Poznatky je potrebné získavať v prirodzenej harmónii so súčasnou informačnou záplavou slov, čiže poznať ich pre východisko k premýšľaniu, prehodnocovaniu a vytvoreniu vlastného svojského, ale zároveň kultivovaného kritického pohľadu mladého človeka na javy, ktoré ho obklopujú. Ale pri vyplňovaní testov s tromi, resp. štyrmi možnosťami sa ťažko dosiahne aj prepotrebné kritické myslenie. Oveľa pozitívnejšiu úlohu by pre mladých ľudí pri rozvíjaní ich kritického myslenia zohralo slovo spisovateľa, múdreho vedca, ale aj toho „nášho učiteľa“ ako výber správnej odpovede v teste. Žiaľ, zo života spoločnosti sa v dôsledku neustále presadzovanej povrchnosti slovo spisovateľa a vôbec slovo múdre vytráca, keďže nedostáva veľa priestoru najmä v tzv. mienkotvorných médiách.

A tak aj v školskom roku 2014/2015 ostáva len na zanietených učiteľoch, aby cez humanistické posolstvá zhmotnené v mnohých básnických, prozaických i dramatických dielach slovenských autorov usmerňovali citlivú dušu, obalenú „tvrdou“ konzumnou škrupinou dospievajúcej mládeže. Veď duša dievčiny a mládenca je rovnako krásna ako u predchádzajúcich generácií. Len je potrebné ju vnímať a oslovovať ju slovami, ktoré nerodia nudu, ale slovami, ktoré poľudšťujú v záujme Človeka. Pri odovzdávaní toho imaginárneho kolíka z jednej generácie na druhú nech sa otvorí priestor na uplatnenie sa zmysluplného slova. Pri kontinuitnom odovzdávaní poznatkov a skúseností a vzájomnom ovplyvňovaní sa generácií práve prostredníctvom slov má tak šancu každý svojím slovom napomôcť k tomu, aby z nastupujúcej, dnes ešte školopovinnej, mládeže sa stali neskoršie ľudia, ktorým nič ľudské nebude cudzie. Aby školské zvonce zazvonili do svedomia všetkým, ktorí sa nechcú len utápať v prítomnom prízemnom konzume, ale myslia aj na budúcnosť, ktorú budú zabezpečovať ich deti, vnuci...

V súčasnosti aj v oblasti školstva sa realizujú reformné zmeny, pre ktoré legislatívny rámec dali naši zákonodarcovia a teraz nastal čas realizovať ich v pedagogickom procese. Treba si však uvedomiť, že škola je priestorom ľudí – žiakov, učiteľov –, kde sa nedá začínať od nuly. Preto tento proces zmien v školstve bude len v každodennom uvedomovaní si všetkých zainteresovaných, čo je skutočne potrebné sprístupňovať mladým ľuďom, ako ich viesť k ľudskosti, k poznávaniu skutočných hodnôt, naučiť ich vedieť rozlišovať a oddeľovať „plevy od zrna“. Predovšetkým v tomto je potrebné napĺňať ducha zmien, ktoré predpokladajú nielen odovzdávanie vedomostí do hláv, ale predovšetkým výchovu mysliacich bytostí. Bytostí, ktoré sa nedajú manipulovať, ale na základe poznaného budú rozmýšľať. Preto mladých ľudí je potrebné viesť nie k pasívnemu prijímaniu, ale aj k zamysleniu sa a rozmýšľaniu a na tom základe kritickému hodnoteniu. Vtedy sa dá mat rozrastajúcej sa ľahostajnosti, ktorá plodí len konzumných užívateľov. Zdá sa, že mnohým takíto mladí ľudia vyhovujú, lebo nerebelujú, ale len bezducho prijímajú a následne konzumne užívajú. A poza ich chrbát im pomaličky niekto berie ich názor, ich postoj, ich dušu, ktorú zapredajú a zabudnú na svoje korene, zabudnú odkiaľ vyšli a na koho odkaz nadväzujú. Tomuto je potrebné odzvoniť tak na pôde škôl, ako aj v celej spoločnosti. V opačnom prípade sa ocitneme duchovne nahými, totálne obklopenými konzumným pozlátkovým obalom... Ten sa môže rovnako zmeniť na už známy ostnatý drôt (len v inom posunutom význame), ktorý aj za účinnej pomoci všadeprítomných všemocných peňazí sa omotá okolo bezduchých hláv... .

V školskom prostredí sa otvára priestor reformovať najmä Slovo u všetkých, aby nadobudlo svoju primeranú váhu v medzigeneračných vzťahoch. Tu totiž nemožno niečo presunúť, alebo sprivatizovať, resp. predať atď. Tu je potrebné v každodennom ľudskom dotyku slova hľadať, i za cenu strácania v záujme nového, ktoré musí tvorivo nadväzovať na predchádzajúce, v záujme nie úzkeho okruhu (V)vyvolených „finančných“ kruhov, ale v záujme kontinuitného odovzdávania si všeľudských hodnôt obsiahnutých v SLOVE, ktoré aj v škole pôsobí „ako zamat i meč“, preto je potrebné, povedané s Miroslavom Válkom, „vyberať ho ako drahokamy...“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984