Drvivé víťazstvo vystriedala nekompromisná prehra

Mobilizácia, presviedčanie a utvrdzovanie. Takto by sme mohli nazvať základné piliere, na ktorých stojí každá volebná kampaň. Každá, ktorá sleduje jediný cieľ - výhru. Volebný úspech umožňuje získať politické body, plniť predvolebné sľuby a stanovovať nové životné cesty.
Počet zobrazení: 971
8-LD nahoruCB-m.jpg

Mobilizácia, presviedčanie a utvrdzovanie. Takto by sme mohli nazvať základné piliere, na ktorých stojí každá volebná kampaň. Každá, ktorá sleduje jediný cieľ - výhru. Volebný úspech umožňuje získať politické body, plniť predvolebné sľuby a stanovovať nové životné cesty. Nedávne, v poradí tretie regionálne voľby v Čechách boli plné očakávaní, neskôr sklamania i ošiaľu. Opozičná Česká strana sociálne-demokratická skórovala fantasticky 13:0. Vládni občianski demokrati s pravicovými partnermi pred štyrmi rokmi triumfálne zvíťazili. Teraz ich zastihlo absolútne politické fiasko. Prehrali na plnej čiare. Voličov nepresvedčili v žiadnom kraji. Na pokračovanie v práci dostali červenú. Tieto skutočnosti vytvárajú priestor na analýzu širších súvislostí. Najmä za predpokladu, že volieb sa zúčastnil doposiaľ najväčší počet voličov. V roku 2000 rozhodovalo 33, 6 percent a v roku 2004 využilo právo voliť 29, 6 percent voličov. Tentokrát sa k urnám vybralo viac ako 40 percent voličov. Volebná účasť bola pozoruhodná, ale pozornosť si zaslúži aj filozofia kampaní, ktorú naznačili prvé komentáre lídrov Občiansko-demokratickej strany a sociálnej demokracie. Mirek Topolánek bezprostredne po oznámení výsledkov najreprezentatívnejšieho výskumu verejnej mienky uviedol, že pod neúspech v krajoch sa podpísalo aj to, že regióny odmietli pomoc z centra. Pochopiteľne, ponuku prezentovať sa nepopulárnymi politikmi je lepšie odmietnuť a ak sa dá, treba sa ukazovať pozitívnymi výsledkami tvrdej práce. ČSSD ústami svojho predsedu Jiřiho Paroubka zhodnotila výsledky regionálnych volieb ako referendum o dôvere terajšej vláde. Opozícia preto postavila svoju kampaň v regionálnych voľbách na celonárodných témach. Budúcnosť kraja neznamená osud krajiny Regionálne voľby sa týkajú regionálnej samosprávy, regionálnych problémov, ich špecifík a príležitostí. Sú preto voľbami na regionálnej úrovni a nie na národnej, celorepublikovej. Kompetencie regionálnych politikov, poslancov a hajtmanov sú odlišné od členov Poslaneckej snemovne parlamentu ČR a Senátu ČR. Pochopiteľne. Rozhodovacie právomoci majú regionálnu pôsobnosť a týkajú sa správy ohraničených regiónov a nie krajiny. Problémov a peňazí je stále viac ako ich riešení a potrebného finančného krytia. To ovplyvňuje regionálny rozvoj, dopravu, kvalitu sociálnych a zdravotných služieb, školského systému. Politická agenda v krajoch je pestrá. Reflektuje vzťahy s obyvateľmi, podnikateľmi, záujmovými organizáciami, dobrovoľnými združeniami a podobne. Prečo teda vo voľbách regionálnu agendu prehlušili heslá, ktoré patria parlamentným voľbám? Zlyhali krajskí politici, keď si neustrážili regionálne témy? Bolo pre lepšie pochopenie regionálnej politiky a filozofie vyšších územných samosprávnych celkov potrebné preladiť na konflikty z vysokej politiky? Dostupnosť hromadnej dopravy, zastavenie vysťahovalectva zo zaostalejších kútov krajiny a ďalšie problémy a ich riešenia sa pri zdôrazňovaní prešľapov „modrej vlády“ na centrálnej úrovni a otvorenou kritikou najmä zdravotníckej reformy, ktorá patrí vysokej politike, stávali sekundárnymi. Voľby boli demokratické, úspešne zmobilizovali vysoký počet voličov a nanovo zamiešali karty. Politické žetóny získali úspešnejší. Vybrali, kto má na najbližšie štyri roky právo rozhodovať a povinnosť niesť za svoje rozhodnutia plnú zodpovednosť. Voliči rozhodili, hoci nie je vylúčené, že nie celkom rozlišovali medzi tým, ktoré problémy sú na pleciach hajtmanov a ktoré patria „veľkému“ parlamentu. Viac ako obyčajný test Podľa Giovanniho Sartoriho sú voľby súdom občanov nad politikmi. Keď nepresvedčia prácou a neohúria sľubmi, odchádzajú. Sú vymenení. Adeptov na politikov nikdy nie je málo. Slovensko sa postupne tiež pripravuje na regionálne voľby. Už budúci rok, v približne rovnakom čase, budeme bilancovať končiace volebné obdobie. Samosprávne kraje v roku 2009 čakajú tretie voľby. Rovnako ako v Čechách. Nerobme si ilúzie o výraznom záujme voličov. Najmä keď volebná účasť bola doposiaľ pod hranicou 30 percent – v historicky prvých regionálnych voľbách v roku 2001 predstavovala 26 percent v prvom kole a necelých 23 percent v kole druhom. Druhé regionálne voľby sprevádzal rovnako nízky volebný záujem. Prvé kolo poznačila 18-percentná účasť a v tom druhom, keď sa rozhoduje medzi dvomi kandidátmi na župana, ktorí získali najväčší počet hlasov v prvom kole, prišlo do volebných miestností iba 11,7 percent voličov. Pri takomto záujme o regionálnu samosprávu asi nepôjde ani o ukážkový súboj kvalitných volebných programov. Zrejme budú adekvátne existujúcej situácii. Budú predovšetkým bojom o moc, a povolebné koalície súbojom o mocenské pozície. Ale v regiónoch! Už čoskoro uvidíme, ktoré volebné témy začnú rezonovať. Či tie, ktoré môže riešiť krajská vláda, v regiónoch, mikroregiónoch, mestách a obciach, alebo iné. Výsledky regionálnych volieb nemajú priamy vplyv na fungovanie centrálnej vlády. No sú signálom voličských postojov, nálad, pocitov a dojmov. Sú reakciou na volebnú ponuku, aj na to, čo verejnosť očakáva od samosprávnych krajov. S nízkou volebnou účasťou sú spravidla spojené malé očakávania. Možno z nevedomosti, poprípade kvôli nedôvere. Druhou vecou je, kto vo voľbách zvíťazí. Politici, alebo občania. Autor je politológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984