Opice a ľudia v otvorenej spoločnosti

Počet zobrazení: 3213

českaGorila.jpgAk ste si donedávna na Slovensku mysleli, že vaša gorila je exkluzívna, asi ste netušili, že vás bratia Česi čoskoro pretromfnú. Mali oni gorily hneď dve, obe brezé a obe sa ihneď stali miláčikmi žurnalistov. Jedna z nich ešte vlani stihla svoj plod vrhnúť, od tej druhej to možno kedykoľvek očakávať. 

Opísal som to jazykom, ktorý bol relevantný za mojich mladších čias, dnes zrejme platí, že opice, podobne ako ľudia, sú tehotné (či v požehnanom stave) a rodia sa rovnako ako ľudia, len u opíc je to zvláštnejšie a hodné dlhodobého detailného pozorovania a obšírnych každodenných referátov na titulných stranách medzi hlavnými správami médií. Na okraj spomeniem, že Česko má ku gorilám ešte aj malého šimpanza, hoci ten sa až takej pozornosti médií neteší. Česko je zrejme preopicované.

Keby som mal na udalosti, ktoré sa na každodenný život občanov v Česku v poslednom čase valia, hľadať prímer na Slovensku, sotva by som ho našiel. No začal som s opicami, ostanem pri nich. Slovenský škandál „Gorila“ sa týkal rozkrádačiek, doteraz nebol vyriešený a asi nikdy nebude. To isté možno povedať o českej gorile, ibaže je väčšia a zatiaľ nemá hranice, či už ide o politickú alebo hospodársku rovinu, ostatne ony sú väčšinou pospájané. V oboch štátikoch predsa ide o zmes majetku s politikou. A Slováci sú podnikavejší, sú v škandáloch zamotaní „doma i v zahraničí“, teda tu i tam. Zatiaľ sa zdá, že do slovenskej Gorily Česi príliš zapletení nie sú. Na českého občana sa opičie škandály valia v nevídanej miere zo dňa na deň - politické, hospodárske i čisto kriminálne, všetko pekne popreplietané dohromady. Možno povedať, že prepletené natoľko, až nový škandál dnes pomáha pozabudnúť na „starý škandál včera“.

Vyhnem sa teraz pokusom všetky aspoň vymenovať, kto chce, môže si čerstvé informácie nájsť v záplave správ a dezinformácií médií. Skúsim však nájsť zopár dôležitých problémov, nad ktorými sa nik veľmi nepozastavuje. A uvediem ich citátom. Politické trapasy ani nespomeniem.

Napríklad sa mi zdá, že kdekto v Česku zdôraznil užitočnosť a potrebu amnestie, aby sa tým v preplnených väzniciach urobilo miesto pre nových odsúdených. Predseda jednej z oboch  hlavných koaličných strán a súčasne minister zahraničia Schwarzenberg to v súvislosti s prezidentskou amnestiou, ktorú v nejednom smere kritizuje, vyjadril takto: „Jsem pro amnestii, protože máme přeplněné věznice a trestáme věznicí i činy, které se v jiných zemích trestají jinak...  Ale určitě nejsem pro takovou amnestii, kde nastává podezření, že byla šitá na míru...“

Takže tento, údajne politicky skúsený, minister navrhuje vypustiť zrejme správne odsúdených väzňov a napchať miesto nich do väzenia iných, zrejme tiež spravodlivo odsúdených. Som laik, bez právnického vzdelania, mám, pravda, isté skúsenosti sociálne i politické, ale neviem si predstaviť výkon spravodlivosti v otvorenej spoločnosti postavený na takejto úvahe. Tým skôr, že možno počítať s tým, že sa podobná potreba asi bude po čase opakovať. A potom čo?

Podľa istého skúseného ex-vyšetrovateľa veľkých hospodárskych trestných vecí ... tí, čo amnestiu pripravovali, museli dobre vedieť, akých káuz sa to bude týkať. Obávam sa, že mal pravdu a tak vyviazli aj mnohí rozkrádači, ktorí si teraz budú môcť pokojne užívať veľké majetky, ktoré si nakradli, či už z verejných alebo súkromných mešcov. Amnestia im odpustila, z väzenia ich vypustila a oni teraz na nás všetkých, nezlodejoch, môžu potichu robiť dlhý nos. Užívať si budú na náš účet.

Naša spravodlivosť je dosť nespravodlivá, okradnutým berie a zlodejom dáva. Jedna obeť zločinu napísala v liste prezidentovi, ktorý amnestiu udelil: „Ten človek ma takmer zničil a vy ho očistíte?“

Je to tak. Obetiam zločinov česká amnestia pocit krivdy iba zväčšila.

Ilustračné foto: Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984