Ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu (vyznávajú osoby vojny)

Počet zobrazení: 5493

Vojna sa stala témou. Chcem porozumieť, kde sa to v spoločnosti vzalo. A ako je možné, že to nie je téma odporná, ale žiaduca.

Pred vyše rokom čierne kúdoly dymu z pneumatík zahaľovali kyjevský Majdan a oheň z Molotovových kokteilov zapaľoval ľudí. Ohne horeli aj v hlavách. Vtedy sa na slová nehľadí.

Po tom, čo traja ministri zahraničných vecí v Kyjeve garantovali dohodu s legitímne zvoleným prezidentom, aby sa uskutočnili predčasné prezidentské voľby, sa zdalo, že je riešenie krízy na dosah. Ale z večera do rána sa stalo niečo iné. Na Majdane sa začalo kruté  krviprelievanie, zabitá bola „nebeská sotňa“. Ukrajinský prezident Janukovyč zmizol, po niekoľkých dňoch sa objavil na televíznych obrazovkách, ale už nič nemal v rukách, hoci stále bol legitímne zvolenou hlavou štátu. Bez vplyvu a bez podpory. Vzbúrenci z Majdanu prevzali nelegitímne moc. (Podrobnosti tu.)  

Západ – teda EÚ a USA netrvali na zmluve, ktorú garantovali, ale podporili vzbúrencov z Majdanu.

Ruský prezident požiadal parlament Ruskej federácie o splnomocnenie použiť v prípade nutnosti vojenskú silu na Ukrajine. Ruské vojská začali kontrolovať Krym. Povedané otvorene, išlo o porušenie medzinárodného práva. V posledných rokoch sa k použitiu sily proti „neposlušným“ uchýlili mnohé krajiny – a vždy to prinieslo nešťastie ľudu krajiny, do ktorej vtrhli ich vojská. Pri týchto porušeniach medzinárodného práva sa Ruská federácia nahlas v Bezpečnostnej rade OSN vždy ozvala. Sama odrazu toto medzinárodné právo porušila.

V tom čase prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii vyhlásil, že Rusko nechce Krym, chce iba chrániť svojich obyvateľov. O tri dni už všetko bolo inak – krymský parlament sa obrátil na Rusko so žiadosťou o pričlenenie. A Ruská federácia prijala zákon, ktorý to umožnil... Bolo vtedy ešte iné riešenie, prijateľné pre všetky strany, ako pričlenenie (anexia) Krymu?

Plynová princezná Tymošenková v Kyjeve hromžila, žiadala použiť jadrové zbrane a Rusov dobyť.

Mnohým situácia na Kryme pripomínala Kosovo. Ján Čarnogurský na Valdajskom klube položil prezidentovi Putinovi otázku: ak by problém samostatnosti Kosova prišiel do Bezpečnostnej rady OSN, použije Rusko právo veta? Putin vtedy pripustil, že áno. Potom to ani nešlo do Bezpečnostnej rady, lebo vedeli, že Rusko by samostatnosť Kosova vetovalo. No a teraz tu máme problém Krym a nikto, kto meria rovnakým metrom, nemôže uprieť, že je to problém otvorený. Hranice sa nemôžu meniť bez garancie všetkých zúčastnených, lebo medzinárodný poriadok sa ocitne v troskách. A potom je už len vojna...

Na oheň sa prikladalo z oboch strán. Aj ekonomicky – ešte pred sankciami. Ruský premiér Medvedev v súvislosti s prisľúbenou pôžičkou Ukrajine povedal, že Ruská federácia je pripravená svoje záväzky plniť, len nemá s kým rokovať, keďže súčasnú vládu na Ukrajine neuznáva. Ale Ukrajina vládu mala  – prečo by suverénnej krajine mal iný štát určovať, či je alebo nie je legitímna? A ak to tak je, že Ukrajina svoju vládu mala, ale Rusko ju nechcelo uznať, nemal byť už vtedy prizvaný na riešenie sporu „tretí“ – nezúčastnený? Ako sa inak dá nájsť riešenie patovej situácie?

Pripusťme, že krízu na Kryme chcelo Rusko riešiť preto, lebo tam žije nadpolovičná väčšina etnických Rusov. Ale neotvorila sa tým Pandorina skrinka? V mnohých krajinách, ktorých hranice nakreslili stratégovia po vojnách, je obyvateľstvo zmiešané – to teraz budú väčšie krajiny dávať „svojim“ pasy, aby ich potom mohli ísť ochrániť? Samozrejme, vieme, že Krym má svoju ruskú históriu a schematicky porovnávať nemožno, ale predsa...

Dodnes Západ obviňuje Rusko, že sa na „ukrajinský“ konflikt dlhodobo pripravovalo. Alebo žeby to bolo vzájomné? V archíve Slova máme rozhovor s vtedajším ruským veľvyslancom na Ukrajine V. Černomyrdinom (tu), ktorý v roku 2009 povedal: Jedno viem bezpečne: Ukrajinu Spojené štáty americké nepustia...“ Boli aj skúsení opatrní harcovníci. Henry Kissinger sa vyjadril, že zaobchádzať s Ukrajinou ako súčasťou konfrontácie medzi Východom a Západom zničí na desiatky rokov dopredu akékoľvek nádeje, že by sa Rusko a Západ – predovšetkým Rusko a Európa – mohli stať súčasťou kooperatívneho medzinárodného systému... Komu by to mohlo vyhovovať, Rusku, Európe? Prečo Európska únia nezohrala v spore, ktorý hrozil vojenským konfliktom už od začiatku, aktívnu úlohu?
Napriek ohlásenému „koncu dejín“ sme svedkami rozmrazenia starých sporov. A veľmocenských ambícií. Zbygniew Brzezinski vo svojej strategickej štúdii Veľká šachovnica pomenoval príčinu konfliktu, ktorého sme práve svedkami: Ukrajina je v centre strategického záujmu ako USA, tak Ruska. Vzhľadom na súčasnú situáciu sa natíska priama otázka: bude o túto „korisť“ vojna? A kto na nej vykrváca? A kde má stáť Slovenská republika?

Po roku sa zdá, že spoločenský diskurz sa už nad pripravovanou vojnou ani nepozastavuje. Propagandisti žiadajú jasné deliace čiary a pevné šíky, kde niet času na filozofické otázky. Chcú mier, ale až po tom, ako porazíme nepriateľa. Západná liberálna demokracia musí zvíťaziť. A kto o tom pochybuje, je zradca a treba sa s ním vysporiadať.

Áno – pripúšťajú osoby vojny – všetky veľmoci robia aj chyby, všetky majú svoj záujem, čo si budeme hovoriť, nie vždy sa hrá s čistými rukami alebo v rukavičkách. Ale keď ide o „západné hodnoty“, pochybnosti musia bokom. Potom, keď vyhráme, keď v krvi vykúpeme nepriateľa, bude čas na  filozofické otázky.  

Pri týchto rečiach sa mi vždy vybaví obrázok demonštrácií na východe Ukrajiny. Bol mier, iba v Kyjeve Majdan.  Pred kamerami a do mikrofónov hovorili ľudia v Donecku a Luhansku, že si neželajú ten chaos z Kyjeva. Nechcú nič iné, iba pokoj, prácu a svoj rodný jazyk. (Sledovala som to na Telekanale Rossia, ľudia hovorili po rusky.) Keď im ho Kyjev chcel zákonom zrušiť, pokúsili sa nasledovať príklad Krymu. Vyhlásili referendum, po ňom štatút samostatných republík. A po tom na nich z Kyjeva vyslali tanky. Vzbúrencov, ktorí porušili po vzore Majdanu ústavu, nazvali teroristami. Tanky najprv zmätene blúdili a ľudia sa im smiali. Vytvárali živé reťaze, že ich do svojich domovov nepustia. Jednu pani si obzvlášť pamätám. Pred kamerou odhodlane tvrdila: „My zdes budem stajať do kanca!“ Ktovie, kde je dnes...

Deti na východe Ukrajiny žijú bez denného slnka a stále ich prezident Porošenko cynicky vyhlási, že tak východ porazia – ich deti budú žiť v pivniciach...

V mnohých hlavách, ktoré pripúšťajú mier až po víťaznej vojne, je toto vzdialená predstava. Veď sme už neraz videli vojnu – je to taká kybernetická hra.

Mali by čítať Svet včerajška Stefana Zweiga, možno by sa im rozjasnilo.

A ľudia, ktorí si neželajú mier až po víťaznej vojne, by nemali mlčať. 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Palo
#1
Pavel Novota
08. apríl 2015, 14:09

Hm, musím povedať, že zase sa podarilo pani Rothmayerovej vo mne vyvolať zmätok. Celý text mi pripadá akýsi zmätočný. Na to čo je dané v nadpise sa nedá pozerať len cez priezor na Ukrajinu. Ja som tu o tom už niekoľkokrát písal a fakta mi to úpotvrdzujú, že celá tá inscenácia čo sa vo svete od 1989 roku odohráva má jediného režiséra. Preto aj úvahy kto kedy a v akých súvislostiach porušil medzinárodné právo nás vedú len do pozície figurantov tejto šachovej partie. V podstate aj vytvárajú to čo si režisér tejto partie žiada, rozdeľuje a až do krajnosti vedie figurantov oboch strán. On sám ostáva len v pozícii supervisora s prispením finančným, či vojenským aby riadil vývin udalostí. 

S poslednou vetou však bezvýhradne súhlasím.

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#2
Vladimír Manda
08. apríl 2015, 16:31

Úprimne povedané, "duchu" daného príspevku som vôbec neporozumel. Na strane druhej, viaceré jednotlivé tvrdenia, ktorým som porozumel považujem za nepravdivé. Napríklad autorka tvrdí, že "Ruské vojská začali kontrolovať Krym". Pritom ale Krym mal, a má svoj parlament, svoju vládu, a ja si nepamätám,, že by bol protestoval proti Ruskej "okupácii" alebo že by čelní politickí predstavitelia Krymu tvrdili, že nemajú Krym pod kontrolou. Následne autorka tvrdí, že vtrhnutie cudzích vojsk do nejakej krajiny, vždy prinieslo tamojším obyvteľom utrpenie. Spôsobilo "vtrhnutie ruských vojsk" na Krym, utrpenie tamojším obyvateľom? Hoci sa naša propaganda naží o sto šesť, žiadne významné utrpneie krymského obyvateľstva nezaznamenali.

Rusko v prípade Krymu porušilo medzinárodné právo, tvrdí autorka. Nech si lámem hlavu akokoľvek, stále nerozumiem ako. Predsa to bol parlament Krymu, ktorý výhlasil osamostatnenie sa Krymu a návrh na pripojenie sa k Rusku, návrh, ktorý v celonárodnom referende získal drvivú podporu. Tak, že stále neviem kde tu bolo porušené medzinárodné právo.

Neotvorilo Rusko pandorinu skrinku, pýta sa autorka? Pandorina skrinka bola otvorená nie Ruskom, ale politikou USA a EÚ, v prípade oddelenia Kosova od Srbska. V politike otvárania pandorinej skrinky postupovali USA a EÚ rovnako aj v prípade Ukrajiny, keď chceli silou mocou Ukrajinu obrátiť na "európsku Ukrajinu" napriek tomu, že temer jej celá polovina je ruská. Nebol to náhodou ukrajinský parlament, parlament, ktorý sa postavil nad Ústavu a ktorý ako jedno z prvých uznesení prijal zákon proti ruskému jazyku? Neboli to náhodou banderovci z majdanu, ktorí požadovali a požadujú etnickú čistotu Ukrajiny. Úplne súhlasím s tými politikmi, ktorí zastávajú názor, že Rusko fakticky robí len kroky, ku ktorým je nútené agresívnou politikou USA a EÚ.  

Okrem toho, celá rétorika spojená s odvolávaním sa na medzinárodné právo je podľa všetkého len hra intelektuálov, hra ktorá sa u nás s obľubou pestuje najmä od čias "intelektuála" Havla, hra, ktorá sa reálnej politiky netýka. Čo mám vlastne na mysli? Medzinárodné právo, tak ako je zachytené v dokumentoch je jedna vec a jeho realizácia vec druhá. Pokiaľ moja pamäť siaha, USA toto právo porušujú permanentne a EÚ spolu aj so Slovenskou republikou v porušovaní medzinárodného práva  v ničom nezaostávajú. (začali sme povolením preletov bombardérov NATO, aby bombardovali Juhosláviu, v rozpore s medzinárodným právom, ako aj Slovákov tam žijúcich, opäť v ropore s medzinárodným právom sa Slovensko zúčastnilo na okupáci Iraku, ako členovia NATO tiež máme svoj podieľ na neustálom zasahovaní do politiky cudzích štátov, nenamietali sme proti bombardovaniu Lýbie, máme podiel na zabíjani civilov v Afganistane jednotlami NATO a pod.) Tak že, ak sa bavíme o medzinárodnom práve je mi skutočne záhadou, prečo nie sú krajiny, ktoré temer trvale porušujú medzinárodné právo nikým kritizované a naopak, sú to práve tieto krajiny, ktoré medzinárodné právo porušujú, ktoré sa navážajú do Ruska, pre obhajobu jeho záujmov. Situáciu vystihuje slovenské porekadlo, "Zlodej kričí, chyťte zlodeja". 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
08. apríl 2015, 17:06

Ono, to "hľadanie optimálna" medzi činmi Ruska a Ukrajiny, je smrteľné, a myslím, že aj pre pani Gabiku.

Pretože nemožno jedným kritickým hlasom hovoriť, že "sa vojna stala témou" a čudovať sa, že "kde sa tu vzalo, že téma je žiadúca" a na druhej strane sa tváriť prekvapene, že ktože to na tom Majdane zabíjal a popoťahovať Rusov za to, že "porušili medzinárodné právo a začali kontrolovať Krym".

Nie, takto to jednoducho nejde a treba sa jednoznačne postaviť na stranu pravdy a spravodlivosti!

Pretože nepokoje na kyjevskom námestí Majdan neboli po prvý raz, ale po prvý raz boli zneužité "niekým v pozadí" (vážne treba vysvetľovať, kým?!) k tomu, aby bol vyvolaný krvavý konflikt najprv na samostnom námestí a potom aby bola využitá spenená krv extrémistov pri útočení na juhovýchodné časti Ukrajiny, na "Moskaľov".

Pretože najprv bola streľba do davu na námestí Majdan, až potom bol štátny puč a až následne sa pohla spoločnosť na Kryme a (daj bože, že tak bolo, chcem ako ľavičiar zvolať!) Ruská federácia zabránila krviprelievaniu na Kryme - bolo by rozsiahlejšie ako na Donbase a bolo by také kruté, ako ukázali udalosti upálenia oponentov Majdanu v Odese, mimochodm tragické výročie 2.mája sa neúprosne blíži).

A až keď sa sformovala "policajná" trestná výprava proti vlastným búriacim sa občanom v Charkovskej, Doneckej, Luhanskej a pôvodne i v Odeskej oblastiach, až keď už fašistické polovojenské ozbrojené bandy útočili, až potom prišiel rozkaz na "ATO" -Antiteroristickú trestnú operáciu" a tanky a lietadlá napadli dovtedy mierne obce, mimochodom, kto si dnes spomenie na mesto Slavjansk a Kramatorsk, ktoré prvé padli a boli "vzorom" pre rozpútanie krvavého divadla občianskej vojny.

Ja neviem, ľudia, ktorí predtým varovne dvíhali prst pred fašizmom a "vedia" dobre históriu, propagujú tie slová, "že najprv si prišli po nás a neprostestovali sme" (nie, to už nie je o pani  Gabike, klobúk dolu, že sa angažuje!) a dnes zo Spojených štátov amerických pripomínajú holokaust, tí istí dnes "pochvalne poltiapkávajú ukrajinský pučistický režim" po pleci a zbierajú preň financie. Fakt, magorstvo!!!

Stále pripomínam: Dajte ruky preč od Krymu a Rusov v ňom! To ste chceli navyše zopár desaťtisícov ďalších mŕtvych na Kryme?

Fakt, hovorme radšej o mieri. Vraj sa tam na krymskom pobreží otvorí celý rad nových rekreačných zariadení a varia tam čiernomorské špeciality - som zvedavý, ktoré cestovky sa rozbehnú na nové destinácie...

Obrázok používateľa anton b.
#4
anton braxatoris
08. apríl 2015, 17:16

V clanku je dost vela nepresnosti, ako vystizne pise Vladimir Manda, ktore vychadzaju z toho, co sa o problematike  zverejnilo v nasich hlavnych mediach. V tomto zmysle je to doklad Orwellovho tvrdenia, ze nie skutocnost je dolezita, ale to, co o skutocnosti napisu media. Je jasne, ze nie kazdy moze alebo ma moznost sledovat povodne spravy z Ukrajiny, takze takyto zaiste nechceny posun, alebo posuny, su pochopitelne.

Je to chyba nas vsetkych, ze dovolime mediam, aby nas namiesto informovania oblbovali, dokonca v pripade RTVS sa jedna o oblbovanie za nase vlastne peniaze. V pripade Krymu rusky reziser Karaulov spracoval perfektny dokument, na youtube je uz sice zablokovany, ale da sa stiahnut z inych zdrojov, niekde som tu daval linky, myslim ze do minuleho clanku pani Rothmayerovej.

Obrázok používateľa anton b.
#5
anton braxatoris
08. apríl 2015, 17:31

Peter, nastastie nasi predkovia vymysleli humor. Je to perfektny sposob, ako sa vyrovnat s takymito tajtrlikmi. Bratri cesi to ukazkovo zvladaju  v pripade ceskeho protektora Reinharda Schapira, ktory sa nejako prilis zacal miesat do remesla prezidentovi Zemanovi:

http://i.imgur.com/pmE5qnF.jpg

http://photoonica.com/media-cache/C5xrRQu-0.jpg

https://scontent-fra.xx.fbcdn.net/hphotos-xft1/v/l/t1.0-9/s720x720/13088_798830583543739_1047766003232478555_n.jpg?oh=3dc376a20dfe45953c842506d8dc6c1e&oe=55B262F6

Obrázok používateľa anton b.
#6
anton braxatoris
08. apríl 2015, 17:50

Prispevok vyssie patri pod iny clanok, nejako to sem preskocilo.

A este nieco k prebiehajucej informacnej vojne od Eduarda Chmelara, ktory konstatuje propagandu z jednej aj druhej strany. Faktom je, ze s ruskou propagandou som sa ja osobne Slovensku este nestretol, zatial co o anglosasku clovek zakopava kazdu chvilu:

Faktom je, že tu máme novú fázu studenej vojny a v nej zohráva dominantnú úlohu informačná vojna, to znamená šírenie propagandy na oboch stranách. Niekedy sa usmievam nad tým, ako niektorí politici zužujú podstatu informačnej vojny na tvrdenie, že je to šírenie ruskej propagandy. To je samozrejme dezinformácia. Propaganda Západu je rovnako silná, NATO napríklad nedávno vydalo dokument, v ktorom sa tvári, že bombardovanie Juhoslávie bolo v súlade s medzinárodným právom a neúspech v Afganistane je ruská propaganda. To už ani nie je smiešne . Čo sa týka vplyvu USA na naše mimovládne organizácie, faktom je, že značná časť z nich je platená z fondov National Endowment for Democracy, ktorý je napojený priamo na rozpočet Kongresu USA.

 

Obrázok používateľa Peter Dolina
#7
Peter Dolina
08. apríl 2015, 18:13

Mne sa uvaha pani Gabriely velmi paci, zodpoveda to literarnemu druhu a jazyku v ktorom pise, jej cielom nie je nejaka tabulka cisiel a grafy ale mozaika faktov (absolutne nepochybujem o ich pravosti) poskladana urcitym smerom bez naroku na kompletnost.  Bez toho Zweiga to asi neide pochopit uplne.

VALKA JE VUL, to je, ako to ja citam.  Co ma udivuje, no ved iste poznate dokaz sporom, predstavme si, ze sa skutocne rozputa vojna: Ukrajina proti Rusku, vlastne to ide o to, vyprovokovat Rusko k obsadeniu Ukrajiny, opacne si to predstavit neviem.

Coze v nasom state by to mohlo viest k miernemu ekonomickemu zisku: mame Microsoft, mame Boieng, vojnove zakazky, parada.  Ale na Slovensku?  Fronta by sa posunula k SK hraniciam = masivne presuny vojsk do oblasti vychodneho Slovenska: potraviny, komunikacie idu tymto smerom.  Opacnym zasa idu utecenci.  Ekonomicke vyhody?  Ine vyhody?  Iba rozsirenie mizerie!  Takze Slovak, zijuci na Slovensku, ktory podporuje myslienku vojny s Ruskom je beznadejny blbec, lebo presadzuje cosi, z coho maju zisk ini a on len a len ztratu.

To uz taki normalizatori typu Bilaka sice obetovali politcku slobodu a zrusenie cenzury, ale mohli za to ukazat zvysenie zivotnej urovne.  Propagatori vojny nemozu za vojnu ukazat NIC, len mizeriu.

Takze, pani Gabriela, diky za tu uvahu, je podla mne vyborna, treba je takych, musim si zohnat toho Zweiga.

Obrázok používateľa anton b.
#8
anton braxatoris
08. apríl 2015, 19:57

Faktograficky pristup alebo literarny, to je otazka. Jedno aj druhe ma svoje opodstatnenie aj limity. Len by som upresnil, ze podla nemeckych dobre informovanych zdrojov (BND) je pocet obeti (mrtvych) konfliktu 50000. Obvykle byva 2,5 krat viac ranenych, to je spolu dost vysoke cislo. Plus odhadom milion utecencov.

Deutsche Sicherheitskreise rechnen nach Informationen der Frankfurter Allgemeinen Sonntagszeitung damit, dass bislang bis zu 50.000 ukrainische Soldaten und Zivilisten in den Kämpfen im Osten des Landes ums Leben gekommen sein könnten.

http://www.faz.net/aktuell/politik/ausland/ukraine-sicherheitskreise-bis-zu-50-000-tote-13416132.html

 

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#9
Peter Zajac-Vanka
08. apríl 2015, 20:54

Gabike, ďakujem

Prirodzene, byť štátnikom či politikom, bolo by treba obozretnosti a som rád, že v Ruskej federácii má zverenú moc V.Putin a nie Žirinovský, že ministrom zahraničných vecí je skúsený a pokojný Sergej Lavrov a nie povedzme niektorý z tých horkokrvnejších vojenských náčelníkov... horšie je to s novou kyjevskou mocou...

Späť k slovenskej spoločnosti: Lenže konfrontácia a možno i konflikt je prirodzenou súčasťou ľudského bytia a sú cesty, ako "žiť s konfliktom", učia sa to manažéri na svojich kurzoch "softskills": napríklad jednou z najslušnejších je komunikácia, teda výmena názorov s protistranou, artikulovanie svojich stanovísk a hľadanie spoločného záujmu, alebo aspoň jediného bodu, na ktorom sa môžu obe strany dohodnúť: Otázka znie, či to vie aj "tá druhá strana".  Peter Dolina dáva dobrý príklad v argumente, že či už by "fronta" vojny bola víťazná z jednej či z druhej strany, Slovensko by zažilo obrovskú mizériu, ak by to vôbec slovenská spoločnosť prežila.  Preto trvám na tom, že jednoznačný postoj je nutný, druhá šanca už byť nemusí...

 

Obrázok používateľa Andrej Sablič
#10
Andrej Sablič
09. apríl 2015, 09:55

Musím konštatovať, že mne sa články pani Gabiky páčia, sú vyvážené, neprovokujú k mysleniu ani hľadaniu koreňov zla. Oni ho len pekne popisujú. Horšie je keď začínam myslieť a premietnem si ich do časopriestoru. Moja prvá otázka je „kto a kedy začal?“. To už mi prechádza mraz po chrbte. Začínam vnímať odkiaľ fúka vietor a to čo so sebou nesie. Nemali by sme sa tomu vetru uhýbať ani otáčať chrbtom lebo on silnie a nesie so sebou skazu. V tom má pani Gabika pravdu len nehovorí odkiaľ ten vietor fúka aby sme sa mu postavili čelom a nie s hlavami v piesku.

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984