Minimálna mzda: vláda rieši neriešený spor

Po minulotýždňovom zasadaní vlády v Banskej Štiavnici spustili zamestnávateľské zväzy a im naklonení „nezávislí analytici“ a „nezávislí odborníci“ ešte hlasnejší krik proti novele zákona, ktorá umožní zvýšiť minimálnu mzdu.
Počet zobrazení: 1851
3_Martin UjlakiCB-m.jpg

Po minulotýždňovom zasadaní vlády v Banskej Štiavnici spustili zamestnávateľské zväzy a im naklonení „nezávislí analytici“ a „nezávislí odborníci“ ešte hlasnejší krik proti novele zákona, ktorá umožní zvýšiť minimálnu mzdu. Najčastejšie počuť tvrdenie, že vláda porušuje svoj vlastný zámer z minulého roka, kedy bol v zákone prijatý jasný mechanizmus na valorizáciu minimálnej mzdy. Kritici však zamlčujú, alebo dokonca prekrúcajú podstatu postoja vlády – kabinet sa totiž dostal do situácie, v ktorej valorizačný mechanizmus nefunguje. Zamestnávatelia síce majú pravdu, že zákon je pomerne nový, ale nie je v ňom jasný nástroj na riešenie patovej situácie v tripartite. Vláda sa dostala do situácie, s ktorou pôvodne asi nikto nerátal. Sociálni partneri sa nedokázali dohodnúť na novej výške najnižšej prípustnej mzdy a tento stav trvá už celé mesiace. Mzdy rastú pomalšie ako produktivita Podľa terajšieho zákona malo byť už v polovici júla jasné, o koľko sa zvýši minimálna mzda budúci rok. Lenže jasné to nie je ani v polovici septembra, pretože zamestnávatelia doteraz nenašli dohodu. Vláda dokonca pôvodne ponúkala aj to, že dohodu ostatných dvoch sociálnych partnerov bude rešpektovať, hoci ministri sú tiež plnoprávnymi členmi tripartity. Nič nepomohlo. K dohode doteraz neprišlo a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa to malo v dohľadnej dobe zmeniť. Zostať na terajšej minimálnej mzde by však znamenalo vážne poškodiť ľudí s najnižšími príjmami. Svojimi vyjadreniami to uznal aj premiér Robert Fico, ktorý vyjadril záujem podporiť výraznejší rast minimálnej mzdy a je na to niekoľko vážnych dôvodov. V patovej situácii jednoducho nemala vláda na výber, ak sa chce ešte stále nazývať ľavicová. Návrhom novely, ktorú by mal parlament prijať v skrátenom legislatívnom konaní, vláda prebrala zodpovednosť za najnižšie ohodnotených zamestnancov. Títo ľudia zarábajú najmenej, hoci niet pochýb, že aj oni prispievajú svojou prácou k dnešnému výraznému ekonomickému rastu krajiny. Svedčí o tom napríklad aj fakt, na ktorý v súvislosti so mzdami vytrvalo upozorňujú odborári – mzdy u nás sú hlboko pod úrovňou západnej Európy, hoci produktivita práce rastie výrazne rýchlejšie. Ľudia aj s najnižšími mzdami teda pracujú výkonnejšie, ale dostatočne to nevidia na svojich výplatných páskach. Pritom aj títo ľudia musia na vlastnej koži pocítiť stále robustný ekonomický rast, aby mali garantované aspoň minimálne životné štandardy. Práve takýto prístup charakterizuje budovanie moderného európskeho sociálneho štátu. Postoj vlády nie je vôbec nepochopiteľný. Neschopnosť rozhodujúcich sociálnych partnerov dohodnúť sa odráža najmä nechuť zamestnávateľov zobrať do úvahy nielen ekonomické reálie, ale aj očakávaný prechod Slovenska na spoločnú európsku menu. Ak by sa minimálna mzda nezvýšila aspoň na hranicu 9-tisíc korún (a väčšina ľudí na Slovensku si nedokáže predstaviť, ako by vyžila aj z takého príjmu), ľudia, ktorí ju poberajú, by sa dostali po prijatí eura do kritickej situácie. Aj najnovšie presadzovaných 8900 korún je len na spodnej akceptovateľnej hranici. Ani v minulosti zamestnanosť neklesla Dôvodom pre razantnejšie zvýšenie minimálnej mzdy však nie je len vysoký hospodársky rast či prijatie eura. Zamestnávatelia akoby programovo ignorovali fakt, že naša krajina je viazaná medzinárodnými dohodami, akými sú Európska sociálna charta, Lisabonská stratégia a pod. ), ktoré garantujú aj našim občanom ich základné práva v pracovnom zákonodarstve v oblasti minimálnej mzdy. A jej dnešná úroveň je taká nízka, že Slovensko by od januára malo veľké problémy, aby aspoň s odretými ušami spĺňalo stanovené kritériá a záväzky. Novela zákona pritom ponecháva vzorec pre zvyšovanie minimálnej mzdy v podobe, ako sa na ňom dohodli v minulom roku sociálni partneri. Zároveň však vytvára priestor, aby v opodstatnených prípadoch mohla vláda určiť minimálnu mzdu na vyššej úrovni, ako ju určí vzorec, pretože kolektívne vyjednávania boli neúspešné, zlyhali. Okrem toho môžeme pokojne odmietnuť medializované obavy zamestnávateľov z negatívneho dopadu na zamestnanosť v najcitlivejších odvetviach. V tejto súvislosti je „zaujímavé“, že už vyše týždňa všetci – aj zamestnávatelia – používajú ako príklad „ohrozeného“ odvetvia textilný priemysel. Keď ho však v tej istej súvislosti spomenul premiér, nielen šéf zamestnávateľského zväzu, ale aj odborová predáčka ho upozornili, že oni veru vybojovali príjmy ďaleko nad minimálnou mzdou. Prečo je potom jej zvýšením ohrozených údajne až takmer 20 percent pracovných miest? Minimálna mzda sa zvyšuje každý rok a zamestnávatelia každý rok kreslia čerta na stenu a strašia spoločnosť tým, že toto zvýšenie bude mať rôzne negatívne dopady na zamestnanosť. Ani raz sa ich strašenie nepotvrdilo. Napokon, nielen v Európe, ale i vo všetkých vyspelých štátoch sveta zachovávajú inštitút minimálnej mzdy, pretože ide o významný nástroj nevyhnutnej regulácie sociálnej politiky. Treba priznať, že vláda má nielen dostatok hlasov v parlamente, ale ako ľavicová má aj morálnu povinnosť presadiť zvýšenie minimálnej mzdy. V opačnom prípade by nezastupovala záujmy ľudí, ktorí sú najbezbrannejší. Autor je bývalým poslancom NR SR za SDĽ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984