Pod krídlami Modrého anjela
Modrý anjel nie je len legendárny nemecký film režiséra Josefa von Sternberga s Marlene Dietrichovou v hlavnej úlohe, ale aj názov ceny, ktorú získava víťazný film festivalu Artfilm. V Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne sa tohto roku od 27. júna do 6. júla konal už jeho 16. ročník. Festival za pol druha desaťročia prešiel rôznymi zmenami. Začínal v roku 1993 ako komorné podujatie pracovného charakteru a vo svojich prvých ročníkoch bol zameraný na filmy o umení a umelcoch, najmä dokumentárne a študentské. Neskôr pribudla súťaž celovečerných hraných filmov, čo festival bezpochyby zatraktívnilo. Postupne však opúšťal svoje zameranie na umenie v zmysle tematickom; slovko „art“ dnes nevyjadruje tému, ale charakter uvádzaných filmov – ide o diela, ktoré posúvajú hranice filmového umenia, prinášajú nové prvky do filmovej reči. Artfilm je dnes štandardným nešpecializovaným festivalom s radom súťažných i nesúťažných programových sekcií. Teplice – Trenčín – Teplice Od svojich počiatkov bol Artfilm viazaný na kúpeľné mestečko Trenčianske Teplice (azda podľa vzoru festivalu v Karlových Varoch), ktoré mu síce poskytuje príjemné prostredie, ale takmer žiadne premietacie priestory. Kino Prameň s malým plátienkom zaiste nepredstavuje podmienky, aké by festival potreboval, a všetky ostatné priestory sú len improvizáciou. Aj preto sa festival rozšíril do neďalekého Trenčína, kde kino Metro a Okruhový dom armády (resp. aj multiplex Max) poskytujú na projekcie štandardné podmienky. Pravda, rozdelenie programu do dvoch miest má svoje úskalia a komplikuje účastníkom výber individuálneho programu. Azda najväčším objavom tohtoročného Artfilmu bol preto premietací stan v kúpeľnom parku – dvestomiestny klimatizovaný priestor s kvalitnou premietacou technikou –, ktorý pomohol čiastočne vrátiť festival do Teplíc. Nie šťastná redukcia Pozitívnou črtou Artfilmu je jeho zameranie na mladých divákov – lebo hlavným problémom tohto podujatia je dlhodobo divácke zázemie. Možnosť bezplatnej akreditácie, vytvorenie podmienok na lacné ubytovanie a atraktívne sprievodné podujatia, to všetko tohto roku prispelo k návštevnosti, ktorá síce nebola ideálna, ale už nevyzerala tragicky. Trochu zvláštne v kontexte záujmu o mladého diváka pôsobí redukcia sekcie študentských filmov, ktorá nielenže nebola súťažná, ale navyše bola obmedzená len na práce študentov zo slovenských a českých škôl. Odôvodnenie dramaturgov, že ak chcú kvalitne pripraviť ostatné sekcie, musia sústrediť svoje úsilie na ne, síce možno akceptovať, ale dlhoročná skúsenosť hovorí, že práve bloky krátkych študentských filmov patrili na festivale k najobľúbenejším. Šťastný výber Šťastnú ruku mali organizátori (po vlaňajšom trapase s Dannyho trinástkou) pri výbere otváracieho filmu, ktorým bola belgická komédia Moskva, Belgicko režiséra Christopha van Rompaeyho, uvedená a ocenená v rámci sekcie Týždeň kritiky na tohtoročnom MFF v Cannes; spojenie umeleckých ambícií s diváckou atraktivitou je presne tou kombináciou, akú od otváracieho filmu očakávame. Program festivalu ponúkol až tri súťažné sekcie. V súťaži hraných filmov spomedzi 14 titulov zvíťazili dva filmy ex aequo: turecká snímka Učebnica na leto a holandsko-belgický film Wolfsbergen. Prvý z nich je citlivou sondou do každodenného života jednej rodiny; debut mladého režiséra Seyfiho Teomana využíva dramatický potenciál príbehu subtílnym, minimalistickým spôsobom. Aj holandská režisérka Nanouk Leopoldová predstavila rodinný príbeh troch generácií, ktorý odborníci prirovnávajú k dielam Tsai Ming-lianga či Ingmara Bergmana. Slovenské Štyri a Letné hry Po druhý raz ponúkol festival súťaž Panoráma východu, v ktorej sa stretlo 11 titulov. Najvyššie ocenenie pripadlo macedónskej režisérke Teone Mitevskej za film Som z mesta Titov Veles. Snímka rozpráva o troch sestrách, z ktorých jedna je narkomanka, druhá prestala rozprávať a tretia je už pripravená na akékoľvek životné prekážky. Sama režisérka o svojom diele hovorí: „Je to film o konci jedného národa. Identita sa už viac nespája s miestom narodenia ani s pôvodom; ľudia hľadajú definíciu vo svojom vnútri.“ Do tretice súťažili aj krátke filmy. V necelej päťdesiatke súťažných titulov malo – ako v jedinej zo súťaží – zastúpenie aj Slovensko: reprezentoval nás animovaný film Ivany Šebestovej Štyri a hraný film Mariána Tutokyho Letné hry na motívy poviedky Dušana Mitanu. Cenu za najlepší krátky film získala Konečná stanica kanadského režiséra Trevora Cawooda, príbeh biznismena, ktorého prenasleduje čudná kamenná postava a on pre ňu nemôže spať ani pracovať. Osobitné ceny a nesúťaže Cenu poroty mladých získala snímka Kvet vo vrecku malajzij-ského režiséra Liewa Senga Tata, jednoduchý, ale silný príbeh o dvoch mladých bratoch, ktorí vyrastajú bez matky a ich otec na nich nemá čas. Ide o nízkorozpočtový film, ktorý je súčasťou malajzijskej novej vlny. Cena primátora mesta Trenčín poputovala do rúk bosnianskeho režiséra Srdžana Vuletića za film Je ťažké byť dobrý, ktorý kladie otázku, ako byť dobrým človekom v súčasnej Bosne, kde vládne kšeftovanie, korupcia a kriminalita. Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice získal slovenský dokument Juraja Lehotského Slepé lásky. Popri troch súťažiach tvorili program festivalu nesúťažné sekcie Panoráma, Dokumentárne filmy, Nový čínsky film, Late Night Show a Filmy Fondu Huberta Balsa. (Ide o fond holandskej vlády, ktorý vznikol v roku 1988 z iniciatívy zakladateľa a riaditeľa MFF Rotterdam a jeho úlohou je podporovať vznik filmov talentovaných tvorcov z Ázie, Blízkeho východu, východnej Európy, Afriky a Latinskej Ameriky. Za dvadsať rokov prispel na výrobu takmer 750 filmov a prehliadka na Artfilme bola prvou svojho druhu v strednej Európe.) Špeciálni hostia a ich misie Ďalšie tituly festivalového programu boli späté s hosťami podujatia – pri získavaní hostí sa Artfilmu naozaj darí. Neúčasť slávneho talianskeho scenáristu Tonina Guerru, ktorý pre zhoršenie zdravotného stavu napokon na festival nemohol prísť, na tom nič nemení – program ponúkol širokú paletu filmov, pri ktorých dnes už 88-ročný tvorca spolupracoval s takými rozdielnymi režisérmi, ako sú Francesco Rosi, Theo Angelopoulos, Vladimir Naumov, Aktan Abdykalykov. Popri Guerrovi získali festivalové ocenenenie Zlatá kamera aj český kameraman Miroslav Ondříček a poľský režisér Krzysztof Zanussi. Až štyri tabuľky s menami hereckých osobností pribudli na teplickom Moste slávy: ocenenie Hercova misia udelil festival nášmu Ivanovi Palúchovi, slávnemu egyptskému hercovi medzinárodného formátu Omarovi Sharifovi, švédskej herečke nórskeho pôvodu Liv Ullmannovej a talianskej herečke Chiare Caselliovej. (Posledne menovaná však akosi „nezapadá do partie“ ani vekom, ani hĺbkou brázdy, ktorú zatiaľ vyorala na poli filmu; popri menách ako Sophia Loren či Gina Lollobrigida – aby sme zostali v jej rodnej krajine – tu pôsobí dosť nepatrične.) Desaťdňový sviatok filmu, ktorý ponúkol divákom spolu 185 titulov a množstvo sprievodných podujatí, sa skončil. V mnohom uspel a mnohé ešte môže zlepšiť. Zmysel však rozhodne má. Autor je filmový publicista Medzititulky Slovo
