Inovácie v I.D.C. Holding, a.s. – prípadová štúdia

(Druhá časť k príspevku Na vlne inovácií)
Počet zobrazení: 7017

V nadväznosti na stať Na vlne inovácií uverejňujeme príspevok venovaný skúsenostiam z popredného slovenského podniku. (Upozornenie – text neprešiel redakčnou jazykovou úpravou.) Autori na danú tému pripravujú aj verejnú rozpravu za účasti odborníkov z praxe ako aj teórie.

Pri takmer 25- tom výročí založenia akciovej spoločnosti I.D.C. Holding, a.s. (ďalej IDC), možno konštatovať, že dosiahnuté pozitívne tendencie sú hlavne výsledkom efektívneho využitia inovácií vo všetkých sférach jeho aktivít, a to ako interných, tak aj externých. O nich v podmienkach IDC bude reč v tomto príspevku.   

V načrtnutej orientácii základná báza sa opiera o prepojenie jednotlivých inovačných lokalizácií. Takéto prepojenie sa významnou mierou podieľa na prevažujúcom intenzívnom raste IDC, udržovaní jeho konkurencieschopnosti. Jej rast cieľavedome organizoval manažment s riadením inovácií: kontinuum realizovaných inovácií najmä v oblasti výrobkovej, technológie výroby, marketingu, rozvoja sociálnych podmienok, ale i postupný dôraz na oblasť nemateriálových produktov, a pod. Východisko k ním tvorilo postupné prehlbovanie spojitostí teórie a praxe v podnikateľstve, podľa konceptu vrcholového vedenia firmy (podrobnejšie v publikáciách Š. Kassay). Takýto koncept spravovania viedol k podnikateľským úspechom IDC, ktoré znesú kritéria v porovnaní s konkurencieschopnosťou popredných výrobcov na stredoeurópskej úrovni.


Stručne o postavení a poslaní IDC v národnom hospodárstve SR
 

Na dosiahnutí charakteristík špičkovej produktívnosti IDC hodnotenej z pozície podnikateľských úspechov sa hlavnou mierou podieľali výsledky z realizovaných inovácii. Ich charakteristiku možno doložiť na takýchto údajoch (súčasne sa tým charakterizujú viaceré stránky z činnosti IDC) :

– IDC je najväčší výrobca trvanlivého pečiva a cukroviniek na Slovensku (ročný objem prekračuje 110 mil. €, čo predstavuje viac než 30 tisíc ton). Jeho výrobný program z potravinárskeho priemyslu predstavujú silné predajné výrobky, známe pod výrobnou značkou SEDITA. V tomto výrobnom  odvetví, obrazne povedané, predstavuje lokomotívu rozvoja. K takémuto jeho vnímaniu oprávňujú dosiahnuté podiely na trhu a črty z globálneho líderstva v cenách na domácom trhu a tiež v konceptoch potenciálov s investičnou podporou (rozvoj výrobkov, výroby, exportu, financií a likvidity).

Po etape privatizácie IDC úspešne zvládol prechod na model spotreby, liberalizáciu v obchode a cenách. Včas sa adaptoval na zmeny podnikateľského prostredia najmä na úseku premeny invencií na inovácie,

– po roku 1989 sa zvolenými krokmi vytvorila nie príliš vhodná štruktúra národnej ekonomiky, motivácie a tiež systém vzdelávania. To sú dôsledky politiky, ktoré sa zakladali na vnútorných rozhodnutiach. Nimi sa stimulovalo prevzatie z cudziny aj výrobných programov, zamestnávajúcich jednoduchú prácu. Tá predstavuje jeden z faktorov konzervácie relatívne nízkych osobných príjmov za prácu (ďalšími: dovoz relatívne lacných potravín, úverové zaťaženie). Jej náprava cestou rastu minimálnej mzdy, tým, že táto je odtrhnutá od dynamiky podnikových príjmov, skôr patrí medzi suplujúce metódy. Účinnejším riešením je rast podnikových príjmov cestou uplatňovania vedecko-technického rozvoja s prednostnou realizáciou inovácií. Za účelom dosahovania takéhoto ich rastu sa má nastaviť motivácia podnikateľského prostredia.  A pod tlakom jeho potrieb sa bude reformovať zaostávajúci systém vzdelávania. K tomu je pripravená aj IDC.

Zmeny v podnikateľskom prostredí po roku 1989 evokovali vznik reálnej konkurencie, ktorá stimulovala prevratné možnosti s novým poslaním výrobkov, ich inovovaním, univerzálne cestou zvyšovania úžitkovej hodnoty výrobkov a ich výroby (účinky z inovácií spotrebných výrobkov a technológii ich výroby). To spolu s rozdielmi vývoja kúpyschopnosti na jednotlivých trhoch vyžadovalo od IDC prispôsobiť sa svojou ponukou, sortimentom. Inak povedané, vyžiadalo si od neho adaptovať sa na zmeny prostredia, prestavať odbytové cesty a premieňať trhové impulzy na realizovateľné inovácie. Na jeho príbehoch sa overila prednosť mnohostranného pôsobenia konkurencie a jej intenzity v porovnaní s účinnosťou regulácie štátom,

– v záujmovej ekonomike obchodné podiely IDC na trhoch, analogicky ako aj iných podnikov, určujú jeho postavenie. Vnútorný trh sa vyznačuje stabilitou, preto v stratégii IDC sa presadila cesta expanzie na trhoch V4. Jej logika súvisela nielen s ich blízkosťou politických záujmov, dopravnou blízkosťou, ale aj príbuznosťou spotrebných košov (spotrebiteľských zvyklostí). Postupný vzostup trhových podielov IDC prerástol v jeho celkový podiel exportu na  53 % z prevádzkových výnosov. To natrvalo posunulo IDC do prostredia konkurencie na medzinárodnej úrovni. To je preň vyšší level v konkurencii kvality a tým vzrástli nároky na prácu jeho kolektívu, a nie náhodne sa dostalo kvalite podpory cestou  modernizácie,

– pozitíva IDC spočívajú v zistení o raste užitočnosti a stabilite kvality ponuky. K takýmto zisteniam poznatkov patrí aj znalosť o prístupoch konkurencie a porovnania s ňou. V receptúre jeho výrobkov je akumulované poznanie o zabezpečení rovnakosti ich chute, ktoré sa reprodukujú prácou, ale i jej náhradami na automatizovaných linkách. Na kontinuitu výroby nadviazala nepretržitosť v overovaní dodržania kvality výrobkov,

– hlavným driverom rozvoja IDC sú investície. Po rozdelení dosahovaného zhodnotenia v tom splatenia investičných úverov a priradením odpisov sa investovalo do prostredia IDC viac než 100 mil. eur, čo predstavuje v priemere cca 5 % na prevádzkových výnosoch (modernizácia zrýchľuje uvedený podiel). Efektívne vynaloženie investícií svedčí o generálnom inovovaní firmy. Z tejto sumy najväčší diel sa vynakladá na uskutočnenie idey modernizácie IDC. Táto je zreťazením vyšších inovácii, ktoré sa tvorivo spojili v určitom komplexe a čase. Okrem iného sa ňou plní i národne významný spoločenský zámer: vytvorené zhodnotenie kapitálu sa investične realizuje tam, kde sa vytvoril (to je reálna črta národnej orientácie).

Udržateľnosť IDC na trhu závisí tak od jeho vysokej miery otvorenosti k vonkajším impulzom, ako aj od adekvátnych odpovedí na ne. Čím je otvorenosť IDC k ním väčšia, a to sa dosahuje – tým istejšia je jeho perspektíva. Ale aj opak je pravdou.

Spoločenský progres sprostredkovaný kvalitatívnymi zmenami vzťahov rozdelil históriu IDC, vrátane obdobia existencie národného podniku, na prvé dlhé obdobie jeho prevažne extenzívneho vývoja a kratšie obdobie, prevažne intenzívneho rozvoja. V tomto vývoji zlomovým bodom bol prechod na model spotreby. A práve v tomto kratšom období sa stali inovácie stredobodom záujmov.
 

Východiskové poznatky o motivácii na inovačných procesoch
 

Do podnikateľského prostredia IDC nepretržite vstupujú podnety k zmenám, podobne aj v prostredí ostatných podnikov, tieto prechádzajú cez filter podnikového záujmu (ich vnútorný azimut orientovaný na sebazáchovu). Tieto výzvy majú pôvod v hybných silách priemyselnej revolúcie 4.0 a s ňou spojenou transformáciou ekonomiky, ktorá má podobu systémových zmien riadenia. Obidvoje sú v rozhodujúcej miere produktom človeka ako účastníka reprodukčného procesu.

Najskôr o hybným silách uvedenej revolúcie. Tieto poskytujú nové rozvojové  možnosti pre vznik invencií a inovácií v podmienkach IDC, ktoré majú pôvod:  

– vo vzostupe trhu s produktmi internetu majúce za predmet informácie o obsahu a vzťahoch reprodukčného procesu, o výrobkoch a o človeku, jeho zdraví, podnikaní a financiách.  O všetkom vymenovanom sú číselné údaje, tieto umožňujú skvalitniť komunikáciu tak navonok ako aj do vnútra IDC. Stimuly k jeho rozvoju, okrem zaužívanej papierovej podoby, naberajú na váhe prednosti elektronickej dokumentácie. Jej užitočnosť, ktorá výrazne ovplyvňujú život každého jednotlivca, našla porozumenie v širokej verejnosti,

 – z produkcie materiálov s programovanými vlastnosťami (od nanomateriálov až po biologicky programované materiály). S nimi sa roztvárajú možnosti nasadenia tlačiarní 3D,

– z robotizácie s využitím umelej inteligencie, nové systémy spravovania celkov s kombináciou vo využití prvkov človek – mechanizmy až po robotizáciu výrob len s obsluhou počítačov, fakticky bez účasti ľudí.

Uvedené rozvojové možnosti tesne nadväzujú na výsledky vedeckého výskumu, v ktorom prevažuje financovanie z verejných zdrojov. Ich výsledky, ktoré sú blízke a prenikajú výrobným programom IDC sa pozorne sledujú, zbierajú a triedia z pohľadu možnej aplikovateľnosti v jeho podmienkach. Podporu dostávajú aktivity, ktoré predložia, či navrhnú aplikovateľné nápady zo skupiny otvorených inovácií. Medzi také patria publikované nápady, ktoré sú často vedľajšími poznatkami zo základného výskumu. V takomto zvolenom prístupe je hlavným synergia zo získaných vedeckých poznatkov, komerčných záujmov a osobných úspechov. Na tomto poli nové možnosti poskytnú plány prevádzkových výnosov. 

Stručne o systémovým zmenách. V histórii IDC sa aplikovali rozdielne alternatívy motivácie na inováciách. V dobe do roku 1989 sa direktívne plánovanie zakladalo na idei nezištnej spolupráce, pracovať pre dobro všetkých. Jej utopická stránka s obsahom predurčovať ekonomické rovnováhy (zmysel nekrízový vývoj) dosahovala v praxi opak : nepretržite sa otvárali deficity, nevynímajúc z nich základné potreby spoločnosti.  O tom dva poznatky:

– národné podniky boli typom organizácie, ktoré sa prispôsobili na realizáciu ideí zhora, pokus demokratizovať ich spravovanie sa nevydaril. Tieto boli nútené odpozorovať i inovačné procesy z podnikov konkurenčnej ekonomiky, ktorá sa úspešne rozvíjala « za plotom ». Nie náhodou sa inovačné procesy dostávali do konfliktu s vtedajšími podnikovými záujmami.

V pomeroch po roku 1989 sa obnovil konflikt medzi prácou a kapitálom, ktorý sa dovtedy « tutlal », vyjasnil sa tak dovtedajší propagovaný mýtus o zmysle práce pre blahobyt našich detí,

– množstvo údajov o dynamike vzťahov reprodukčného procesu v podmienkach prevažujúceho štátneho vlastníctva  sa dalo zvládnuť len na príliš zjednodušenom štruktúrnom modeli (cenový model pri Federálnom cenovom úrade). Jeho výsledky nemohli byť spoľahlivými pre platnú alternatívu spravovania spoločnosti. S týmto druhom modelu sa však vynorila myšlienka budúcnosti ako prínos do sveta digitalizácie. Pravdepodobnosť jej realizácie v súčasnom svete mení otázku či vôbec, na otázku času: kedy?

V prostredí do roku 1989 domáca ekonomika ani vecne a ani rýchlosťou nestačila na konkurenčnú tovarovú výrobu. Celková jej charakteristika vývoja: všeobecné zaostávanie v inovačných procesov výrobkov a technológiách ich výroby. Problémy v zaostávaní boli produktom aplikovanej úrovne myslenia. K ich riešeniu nevedie návrat k rovnakej kvalite myslenia, táto by reprodukovala už známe deformácie. To je v duchu čínskeho autora Li Khe-čchianga : «Nemožno riešiť súčasné problémy použitím rovnakého myslenia, ktoré viedlo k ich vlastnému vzniku ».  Na budúcnosť ideovo nestačí siahať po «vyhorenej» minulosti.

Po roku 1989 sa uskutočnil prechod na model spotreby a prijali sa ciele konvergencie. Stručne o niektorých poznatkoch, ktoré vyplývajú z realizácie hospodárskej politiky:

– prvý, prechod sa prevažne realizoval na dlh predávaných subjektov, ktorý sa splácal z prostriedkov ich úsporných režimov, v tom i úspor na osobných nákladoch (pomalý rast priemerných zárobkov si vhodne padol do náručia s lacným dovozom potravín. V krátkom období priaznivé väzby, z dlhodobého pohľadu, však nepriaznivé dôsledky: zaostávanie v príjmoch). Ekonomika SR s nízkymi osobnými príjmami bola zaujímavým prostredím pre nasávanie výrobných programov s malým podielom pridanej hodnoty. V konečnom dôsledku sa tým zvyšovala subdodávateľská rola národnej ekonomiky. Od nej závisí tak príjmová úroveň podnikov ako aj štruktúra prác, ktorá je východiskom pre príjmovú úroveň pracovníkov, 
 
– druhý, v náprave dominuje myšlienka zvyšovať minimálne mzdy. Na miesto opatrení za účelom zvýšenia účinnosti podnikateľského prostredia v tvorbe hodnôt sa ponúka opatrenie z ich prerozdelenia.

Z hesla po roku 1989 «trh všetko naladí » vyplynulo predovšetkým rozvinúť manažment (v ľubovoľnej sférе sa riadi princípom maximálneho zisku v tom aj cestou minimalizácie nákladov). S manažmentom sa reálne spojuje využitie určitého druhu kapitálu – sociálneho, ktorého špičkovým poslaním sú realizácie s názvom 2i: invencie a inovácie. Ich nesporné výhody na poli rastu efektívnosti sprevádzajú však i neželané negatívne účinky (podrobnejšie v knihe K. Mikulič). Medzi také patria i účinky z priživovania sa na tvorbe pravidiel spravovania ekonomiky a ich realizácie (lobing silných za svoje záujmy v orgánoch moci). Z konkurencie záujmov na trhu preniklo, a mimochodom sa premietlo do nástupných riešení D. Trumpa, že v prvom rade patrí podpora podnikateľom, ktorí organizujú tvorbu hodnôt, a nie podpora záujmom spravovateľov princípov ekonomiky. To je dôležitý poznatok pre spravovanie ekonomiky na úrovni národného hospodárstva.

V reprodukčnom procese sa premietajú vplyvy inovačnej vlny do podnikových projektov, podobne je tomu v IDC. Táto vlna naráža na jestvujúci stav stimulácie ľudského ducha, studnice to zdravých invencií. Vznik tohto konfliktu má pôvod v nedostatočnom hodnotení zásluhovosti človeka ako tvorcu invencií a ich premeny na inovácie. V jeho hodnotení totiž prevažujú kritériá zodpovedajúce podnikateľskému  prostrediu starých vzťahov. Hoci s alternatívou spotreby prevládol v cieli podnikových záujmov ťah na efektívnosť cestou inovácií, predsa však na ich celkovom efekte badať vplyv odrazu  nedostatočnej motivácie na využívaní vnútorných zdrojov rozvoja v prospech tempa inovácií. To je  dôsledok, podľa názoru autorov, z neúplného rozvinutia možnosti parametrov v hodnotení účasti a zásluh intelektuálneho a sociálneho kapitálu na inovačných procesoch.

V obidvoch uvedených rozdielnych alternatívach mení trh vynaloženú prácu na hodnoty výrobkov a prostredníctvom trhových cien na kalkulované pridané hodnoty práce. V dosahovaní efektívnosti IDC, podobne ako v iných moderných podnikoch, pridané hodnoty sa stali kritériami ciest dosahovania inovačných procesov. Pravda, s rešpektom k významným rozdielom v podmienkach: v prvej alternatíve išlo o « akoby » trh, za to v druhej, ide o reálne voľný trh so všetkými dôsledkami pre jeho účastníkov. Pre nich je všeobecne platným kritériom overenie účinnosti inovácií trhom. Tým sa upevňuje zodpovednosť za vynaložené podnikové zdroje, v ktorej dominuje osobná zodpovednosť za svoje činy.

O presadzovaní účinných inovácií je programovo potrebné diskutovať na všetkých úrovniach riadenia, avšak rovnako potrebné je rešpektovať ich aspekt: nedá sa zamedziť ich pohybu vrátane budúcich vzťahov, ktoré tieto generujú. To je v duchu J. Schumpetera, ktorý tvrdil, že kapitalistická ekonomika sa rozvíja pomocou neustáleho rozkladu starých vzťahov (riešenie protirečenia medzi záujmom na stabilite vzťahov a potrebou prispôsobiť sa novým pomerom). Príčinou je to, že kapitál od prírody musí expandovať, čiže od invencií k realizácii inovácií tak v technickej základni, ako aj na poli ekonomiky. A tak v projektoch inovácii nie sú predmetmi len hmatateľné veci, ale aj systémy. Každý projekt, výnimkou nie sú ani inovácie, časom zastaráva (rýchlosť zastarávania závisí od kvality zvládnutia progresu) a prvé zmeny k jeho náprave vykonajú tí, čo na to legitímne majú, či financie a či moc (inovácie systémov).

Z nadhľadu nad vecným vývojom hybných síl a tiež nimi generovanými zmenami ekonomických pomerov vyplýva,  že inovačné procesy zvýšili rolu tvorivosti človeka, účinkov z jeho myslenia, predovšetkým umelého intelektu, v reprodukčnom procese, čiže nárokujú model spravovania rozvoja svätiaci princíp dlhodobosti. Avšak vývojom vznikli pravidlá podnikateľského prostredia, ktoré treba rešpektovať, ale v nich sa uprednostňuje princíp krátkodobosti (volebné cykly a v nich zarobiť a pri prvej príležitosti zhodnotenie vyviesť).

Účinky z uvedeného modelu spravovania sa v ekonomike IDC podobajú minci, jej líce sprostredkuje priaznivé účinky, pozitíva inovačných procesov a jej rub nepriaznivé účinky, z nich na špici sú to najmä dôsledky z automatizácie výroby. Tie vyžadujú vynakladať zdroje na obmedzenie negatívnych sociálnych dôsledkov. Pre manažment IDC z toho vyplýva byť vo svojom odbore aktívnym, t. j. otvárať nové možnosti v realizácii inovačných procesov a riešení ich následkov.


Inovácia stratégie IDC v záujme dosahovania intenzívneho rastu


V stratégii IDC sú obsiahnuté hlavné smery rozvoja, ich štartovacia úroveň, do ktorej sa premietajú postupné zmeny. Ide o živý dokument, ktorého osou je finančný plán a plán investícií. Jeho pružnosť sa dosahuje absorbovaním poznania očakávaných podmienok v podnikaní, doma a v zahraničí na teritóriách exportu, účinkov z nových možnosti  inovačných procesov a regionálno-priestorového rozvoja. Medzi vrcholové zložky plánov patrí modernizácia IDC s cieľom realizovať jeho strategické ciele. Projekt modernizácie ako široký koncept sa vzťahuje na všetky fázy produkčného procesu, čiže je cieľavedomým zreťazením vyšších inovácií do logického celku v čase a v súlade s plánovanou tvorbou finančných zdrojov.  V takejto stratégii prevláda ťah na intenzívny spôsob rastu IDC.

Na výsledkoch z uplatnenej stratégie udržateľného intenzívneho rastu IDC, ktoré sa zabezpečili jeho funkciami, sa podieľali efekty:

-- z globálnych vplyvov, ktoré pozitívne pôsobili na rast kúpyschopného dopytu,  z rastu domácej ekonomiky a jej okolia, predovšetkým V4, z účinnosti spolupráce s obchodnými reťazcami (marketing), z dovozu (zariadení pre modernizáciu), z poklesu cien vstupov do ekonomiky (napr. cien plynu). Uvedené kladné vplyvy sa podieľali na dynamike príjmov IDC a následne aj príjmov jeho pracovníkov. Zo širšieho pohľadu súbor uvedených vplyvov zvýšil kúpyschopnosť na trhu so spotrebnými predmetmi, čím sa vytvorili priaznivejšie predpoklady pre tvorbu stratégií IDC, v ich rámci, a to hlavne, na úseku jeho marketingu,

-- z realizácie vlastných inovácií výrobkov, technológie, vnútroholdingového riadenia, v ktorých sa aplikujú získané  poznatky z modelovania zložitých situácii, medzi ktoré patrí i minimalizácia vzniku negatívnych účinkov. Z ich poznania pripadajú na manažment úlohy riešiť personálne a distribučné konflikty.

Zo stratégie IDC sa odvíja komplex vnútorných opatrení, ich postupná realizácia (rešpektuje sa pritom čas a tvorba vlastných finančných zdrojov) modifikuje obsah jeho mikroekonomiky (ľudský kapitál, investície, podpora podnikania a konkurencia). Táto je v stratégii IDC predmetom dlhodobého projektu, je jeho modernizácia. Jej vlastnej realizačnej fáze, ide o súbor vnútorných opatrení, predchádza prípravná fáza. V obsahu tejto fáze prevládajú usporiadané projekty inovácii, ktoré obsahujú tak technické zmeny, ako aj črty budúcich vzťahov vo všetkých fázach produkčného procesu. Všetko vyjadrené vo finančnom pláne. Celkový projekt modernizácie a jej čiastkové projekty sú výsledkom tvorivej práce záujmových kolektívov.

Obsah modernizácie IDC sa prednostne zameral na automatizovane predurčených prác (automatizovať linky). V prvom rade sú to opakované pracovné úkony v procese výroby, paralelne však sa pretvárajú  aj ostatné úseky reprodukčného procesu (modernizácia v čase a vo vrstvách). V jej prvých  krokoch sa odstránila monotónna práca (záujem takto pracovať rýchlo vyhorí), prestavali sa linky v sústavu, ktorá optimalizuje technologický proces pri prísnom dodržaní kvality produkcie. Za tým účelom sa zakúpil robot DELFI  (maximálny výkon 450 taktov/minúta) od FZ Boách zo Švajčiarska. Jeho spusteniu predchádzalo splnenie náročného programu súvisiaceho s doladením na receptúry a chod výrobnej linky. S jeho doladením sa dosiahol významný substitučný efekt.
           
Z jeho uvedenia do chodu možno pozitívne ďalej hodnotiť to, že sa jeho nákupom dosiahol cieľ:  

– v materializovaní vedecko-technických poznatkov v technológii (investovaním sa realizuje obchod s poznatkami), riešil sa vecný problém, t.j. výhodne sa nahradila ručná práca pri balení a kartonáži hotových výrobkov, čím sa dosiahol štandard v ich balení a kartonáži.
           
V súčasnosti sa pracuje s priestorovým videním, ale perspektívne možno očakávať aj ďalšie špičkové čidlá využitím ďalších zmyslov, ako sú čuch a hlavne chuť, ktoré sa perspektívne adresne uplatnia, a to posilní nasadenie robotov,

– v odstránení nezaujímavej ručnej rutinnej práce, značné množstvo jednoduchej práce sa nahradilo kapitálom. Potreby na množstvo živej práce sa výrazne zmenšili. V konečnej fáze zostávajú len pracovníci s úlohami logistiky, testovania. Súbežne sa teda zvýšili len potreby a nároky na kvalifikovanú zložitú prácu s vyšším ohodnotením (to je odôvodnený ťah na zvyšovanie osobných príjmov),

– v modernizácii IDC sa uprednostňuje špičková technológia. V investovaní kapitál nepozná hranice, neobmedzujú ho domáce pomery, čiže dovoz obohacuje domácu výrobu o zahraničné know-how. Taký koncept modernizácie je finančne náročným, a predpokladá značný rozmer výroby, trhu, a preto aj záujem o expanziu na export,

– vo vynaložení nákladov na živú prácu,  na jednu odpracovanú hodinu tieto činia cca 25€, pričom hodinové náklady robota činia 3 až 6 €. Projekty s inováciami v robotizácii sú evidentne rýchlo návratnými.
           
V realizácii modernizácie IDC sa riešili ďalšie špecifické úlohy súvisiace s rastom jeho konkurencieschopnosti:

– zameranie na zvyšovanie exportu umožňuje pritiahnuť prácu zo zahraničia a  zhromaždiť výrobu, a tým i rozšíriť pole na uplatnenie účinkov svojím vyvinutým inováciám a získať dodatočné prírastky z efektov. (Autor príspevku si uvedomuje úskalia dosahovať efektívnosť vývozu, ale i výhody napr. z riešení dôsledkov z cenovej inflácie),  

– s aplikáciami softwarového riadenia produkčného procesu sa ďalej rozvinula éra bezodpadovej výroby. Takýto druh výroby, ktorý navyše vo výrobe pracuje s potenciálom obnoviteľných surovín, ešte urýchľuje vytláčanie živej práce  z produkčného procesu,

– s modernizáciou IDC sa inštalovali technológie, ktoré sa vyznačujú efektívnosťou v spotrebe energii (s možnosťami ich výroby) a vôbec s úspornosťou vynakladaných zdrojov. V takejto kombinácii sa navyše dosiahli pozitívne ekologické efekty (modernizácia IDC je nástrojom zníženia negatívnych účinkov na životné prostredie),

– v modernizácii bola príležitosť scentralizovať detašované výroby a tým dlhodobo významne znížiť fixné firemné náklady. (Z vonkajšieho pohľadu v globále dochádza k protirečivým pohybom: rastúcu priestorovú diverzifikáciu predaja sprevádza zužujúca sa výrobná),

– obchodné dohody s obchodnými reťazcami, so silným ekonomickým ich postavením na trhu, ten je odrazom faktickej ich prevahy v dôsledku ovládnutia fázy výmeny (dominantné postavenie na vnútornom trhu spotrebných predmetov, podiel v niektorých sortimentoch až  85% trhu). V obchodných jednaniach sa prejavuje vyjednávacia sila IDC.

Ďalej čitateľovu pozornosť upriamime na vzťahy, ktoré sa identifikujú v inovačných projektoch ako odraz budúcich potrieb. Tieto vzťahy generujú tak zo zmien technických podmienok ako aj z konfliktov medzi ešte rodiacimi pravidlami a ešte doteraz platnými z reglementu IDC. Vnútroholdingové riadenie sa adaptuje ako proces na súbor zmenených vzťahov. Napriek tomu, že sa modernizácia prednostne vzťahuje na fázu výroby, čiže hlavne technológie, dotýka sa i ostatných fáz z reprodukčného procesu IDC. Je to viac frontov na ktorých ide o využitie perspektívneho myslenia z hraníc medzi tradičnými a inovovanými riešeniami problémov.  Ich charakteristickou črtou je to, že v riešeniach nimi prestupuje digitalizácia, ktorá prerastá do všetkých fáz produkčného procesu IDC. V jeho podmienkach sa táto premietla do komplexu riešení v inovačných projektoch – modernizácie IDC.       

Modernizácia je vyšší stupeň rozvoja IDC, a ako všetky významné zmeny vzťahov, podobne rozkladá staré vzťahy a zakladá zmeny do jeho vnútra, ale i navonok. A čím je modernizácia komplexnejšia – tým širšie a hlbšie rozkladá staré vzťahy. Vývojom IDC si vytvoril vlastnú korporatívnu kultúru (súbor noriem správania sa), ktorá odráža potreby trhovej motivácie. Medzi jej nové impulzy, okrem modernizácie, možno priradiť podnety z konvergencie na transnacionálnu korporáciu. Z nej tiež vyplýva špecifická potreba vyhľadávať pre zmenené vzťahy kvalifikovaných pracovníkov (v tom i talenty). Zmenené pomery IDC sú pre jeho manažment arzenálom organizácie budúceho vnútroholdingového riadenia. V ňom sa viac, v porovnaní s uplynulým vývojom, presadzuje horizontála. Inak povedané, projekty inovácií, ktoré spolu tvoria komplex, evokujú opatrenia vo vnútroholdingových vzťahoch. Impulzy, ale aj potreby vytvárať predpoklady pre modernizáciu sa urýchľujú, a to aj využitím práce záujmových skupín (to sa blíži k vnímaniu fungovania podniku ako usporiadanému súboru záujmových skupín).

Z projektov inovácií len také z nich, ktoré prehlbujú vzťahy v ich väzbe na hybné sily spoločnosti, odrážajú kritéria jej progresu. V súčasnosti sa nejednom prípade stretáme s procesmi ich zaostávania.

Potreba intenzívneho rastu IDC nerovnomerne dolieha na jeho vnútorné útvary ako prvky zo systému jeho riadenia. V chode ich výkonu funkcií si možno všimnúť tieto aspekty :

– v permanentnom hodnotení schopností týchto útvarov tvorivo sa podieľať na intenzívnom raste IDC vyžaduje testovať ich vlastnú dynamiku. Vrcholový manažment k tomu využíva kritéria ich vyťaženia (porovnáva sa vecná stránka a nákladový limit, pritom hodnotiace pravidlo je dosiahnutie stavu 85% ich kapacity). Aby sa predišlo vzniku úzkych miest, ktoré limitujú úspešnosť projektu inovácie, útvary pre jednotlivé fázy produkčného cyklu nad úrovňou 85 % sa majú za dostačujúco dimenzované a pozornosť vedenia sa sústredí na podlimitné (menej než 85%),

– ak má úroveň odborných útvarov zodpovedať stavu vo vede a výskume nielen doma, ale i vo svete, to si vyžiadalo inštalovať špičkové zariadenia (podnikové skúšobne, laboratória) a na ich zabezpečiť adaptáciu personálu,

– silnú konkurenčnú pozíciu k výkonom odborných útvarov zaujali tzv. garážové projekty (malé záujmové skupiny). Tieto rozvíjajú obnovu produkcie na mieste spotreby, v regiónoch a ktoré rýchlo aplikujú výsledky z jednoty myslenia a konania. Garážové firmy sa vyznačujú tým, že v porovnaní s konkurenciou na tradičnom princípe, zvyčajne konkurujú na progresívnejšom princípe a hoci i s doteraz nepoznanými účinkami. V praxi však v nejednom prípade projekt inovácie zastaráva, časom sa stáva neinovatívnym. To je projekt s malou nádejou na to, že nájde vhodnú konšteláciu priaznivcov  a tiež zdrojov na jeho realizáciu a taký projekt sa vytratí.
           
V realizácii inovácii nie sú iba príjemné javy, veď všeobecne zmeny nie sú iba vítané, starým môžu ohroziť ich postavenie a, naopak, mladí čakajú na zmeny, lebo hľadajú príležitosti. V nejednom prípade v realizácii inovácii sa narazí na nepochopenie časti osadenstva, preto ich projekty majú rátať s časom na adaptáciu v podnikových podmienkach. 

V celkovom hodnotení sa účinky z vplyvov inovácii IDC sumárne prejavujú na uprednostnení jeho intenzívneho rastu. Jeho príprava invencií k ich premene na inovácie beží s rozdielnou intenzitou vo všetkých fázach minikolobehu produkčného procesu. Projekt zasadený do prostredia progresívnych záujmových skupín má priaznivejšiu šancu na úspech, pretože ich ústretovosť voči progresu sa opiera nielen o ekonomické záujmy, ale i pocity sebarealizácie, nadšenie.

V rámci platného systému spravovania spoločnosti čím realizácia inovácií intenzívnejšie pôsobí –  tým sa i evokujú zmeny tohto systému, až do zmeny jeho alternatívy. V závislosti od výskytu nimi cielených zmien, ich potreby dávajú podnety k reformám tohto spravovania. Aj postupnými zmenami sa časom dosiahne podstatného zdokonalenia alternatívy spravovania spoločnosti.

Obsah z realizačnej fázy je zameraný na rozlišovanie v konaní, ktoré sa k cieľu približuje, a ktoré sa od neho vzďaľuje (význam rezerv pre korekcie). Realizovaním projektov inovácií sa dosiahnutou produktívnosťou uvoľní ľudská energia, finančné zdroje k zabezpečeniu nových objavných zmien. Z tejto fázy výsledky z príbehov IDC približujú tendencie jeho vývoja. Ich ilustrácie sú na vybraných troch grafoch: prvý z nich  približuje produktívnosť živej práce  (tendencie podielov osobných nákladov), druhý, kvalitu produkcie ako zložky konkurenčnej schopnosti (tendencie podielu exportu) a tretí,  spoločenskú produktívnosť (tendencie vývoja pridanej hodnoty práce). Vo všetkých prípadoch sa k určeniu podielu použil spoločný ukazovateľ -- prevádzkové výkony.    

O produktívnosti živej práce. Vplyvy z kontinuitných inovácii prijatých manažmentom IDC, sú zložkou tendencie vzťahu podielu osobných nákladov na prevádzkových výnosoch v  čase a sprostredkujú dynamiku produktívnosti živej práce (Obr.1)


 mikulic1r.jpg
Obr.1 Podiel osobných nákladov na 10 € prevádzkových výnosov.

Znázornený graf sprostredkuje tendencie vývoja produktivity práce v kvalitatívne rozdielnych obdobiach podnikateľského prostredia IDC. Tieto tendencie sa vyjadrujú nepriamo prostredníctvom merania podielu osobných nákladov na 10 € prevádzkových výnosov.
           
V grafe sa znázorňujú kontinuita vplyvov tak s realizovanými inováciami, ako i s tvorbou predpokladov pre ich očakávané zmeny v budúcnosti. Na túto kontinuitu aspoň tieto dva pohľady:

– na začiatku grafu sa prejavil vplyv väčšej váhy inovačných procesov z oblasti výroby a marketingu, v nich prevládali inovácie typu Kaizen (v podmienkach IDC s názvom ZUZKA). V ich tendenciách rozvoja inovácií sa pozitívne presadzovali vedome uplatnené prednosti spájania vedy a praxe. Tieto sa dobre tiež rozvíjali v sociálnej oblasti. Na uvedené kroky nadviazali zreťazené účinky z komplexu vyšších inovácii, ktoré boli usporiadané do modernizácie IDC,

– za sledované obdobie v graficky vyjadrených výkyvoch podielov osobných nákladov na prevádzkových výnosoch oproti dosiahnutému priemeru, na jeho začiatku sa znázornil pozitívny vplyv z dosahovaného rastu produktivity práce, preto i pokles podielu osobných nákladov. Priaznivý vývoj prerušil vplyv krízového roku 2009, kedy došlo k prechodnému poklesu prevádzkových výnosov, ďalej, nasledovali účinné vplyvy z reakcie krízového manažmentu IDC, ktorých cieľom bolo znížiť prácnosť (v tom napr. zrušenie zmluvy s agentúrou), a napokon, v grafe sa zohľadnili dôsledky z realizácie krokov na úseku živej práce do budúcnosti, ktoré súvisia s modernizáciou  (prírastky v počte kvalifikovaných pracovníkov, ale i riešenia súvisiace so zaostávaním priemerných miezd v SR). O živej práci počas modernizácie platí, že v nej sa nahradzuje lacnejšia drahšou, ktorá potom, ako jeden z faktorov vo výpočte efektívnosti z automatizácie pracovísk, napriek zdraženiu sa stáva výhodnejšou.

Z pohľadu vývoja produktivity práce, ktorý je nepriamo vyjadrený uvedeným podielom znázorňuje paradoxy o vzťahu medzi vývojom účinnosti práce a prevádzkovými výnosmi IDC (jej prepočet nahradzuje naturálne jednotky). Zo znázornených paradoxov je pozoruhodný ten, ktorý je výsledkom vzťahu medzi vnímaním úzkej lajdy v dosahovaní efektívnosti živou prácou a vytváraním predpokladov pre udržanie sa na trhoch, stručne nárokov vyplývajúcich z riadenia konkurencieschopnosti. V prípade prísneho rešpektovania takej lajdy v efektívnosti by síce nenastal zlom počnúc rokom 2013 (znázorňuje ho i obrázok), časom by však bez neho, s veľkou určitosťou, mohli viesť k strate konkurencieschopnosti IDC. Jej budúcnosť vyžaduje udržať kvalifikovanú časť živej práce, čo je v centre podnikateľských priorít generálneho riaditeľa. Bez jej kreativity nebudú ani projekty inovácií a ich realizácia a ani intenzívny rast.
           
Na úseku organizácie živej práce smeruje robotizácia k dosiahnutiu úrovne optimalizácie vynakladaných osobných nákladov. Po jej dosiahnutí sa firma charakterizuje ako plne robotizovaná.

V spravovaní ekonomiky podniku platí, že nadaní jednotlivci (talenty), ktorí vďačia náhode v získaní svojich neobvyklých schopností, sú nositeľmi mimoriadnych efektov zo vzájomného prepojenia medzi ich individuálnymi schopnosťami a podnikateľským prostredím. Čím je im podnikateľské prostredie ústretovejšie, tým lepšie sú predpoklady k presadeniu sa talentov. Títo v rámci podnikového kolektívu svojou kreativitou vedia zaujať vedúce postavenie (prirodzená autorita) k mobilizácii účelových záujmových skupín. O takých nadaných jednotlivcoch (nielen technikoch, ale i organizátoroch) platí, že v daných podmienkach vedia vyťažiť maximum (dobrí hráči vedia vyhrať i s horšími kartami).
           
Hoci na vývoj individuálnych osobných nákladov, ako si ďalej ukážeme sa neuplatnilo iba kritérium minima, predsa však v podnikateľskom prostredí byť užitočnými znamená iniciovať rast pridanej hodnoty a preto nepostačuje iba individuálne pre seba vytlačiť svoju cenu.

O rastúcej tendencii exportu IDC – kvalite jeho dodávok a spoľahlivosti (vlastnosti z konkurencieschopnosti). Dynamika podielu IDC na trhu patrí do kruhu vrcholových ukazovateľov jeho záujmu. Z tejto charakteristiky podielu na trhoch vyplýva, že v porovnaní s trendom vývoja trhu je dosahovaný podiel buď rýchlejším (možno sa domnievať, že v podmienkach spotreby sa ujala jeho ponuka, v porovnaní s ostatnými dodávateľmi, predovšetkým jej užitočnosťou), alebo aspoň úmerným (udržuje sa stabilita obchodného podielu na porovnávanom trhu). Dlhodobý rast obchodných podielov, alebo aspoň ich stabilita, najmä na náročných trhoch, je garanciou prosperity. Preniknúť a udržať sa na zahraničných trhoch to vyžaduje mať za sebou silný výrobok (značku) so stálou kvalitou. A uviesť novú značku na trh vyžaduje investičnú podporu. Z iného pohľadu, pokles tohto podielu poskytuje vedeniu varovné signály o vzniku nedostatkov. Z nich treba vyvodiť opatrenia.
           
Z trendov vývoja podielov exportu na jednotku prevádzkových výnosov možno hodnotiť dosahovanú kvalitu vybraných čŕt z konkurencieschopnosti IDC. V prvom rade je to stabilita kvality a tiež spoľahlivosť jeho dodávok. V nasledujúcom obrázku graf vyjadruje trendy vývoja vzťahu podielu exportovanej produkcie na dosahovaných prevádzkových výnosoch.


mikulic2r.jpg
Obr. 2 Trendy vývoja podielu exportu na 10 € prevádzkových výnosov.

Dlhodobý mierne vzostupný trend podielu exportu na prevádzkových výnosoch potvrdzuje jednak úspešné udržanie sa IDC v konkurencii na zahraničných trhoch, teda tradíciu a jednak poskytuje informácie o pozitívnom vývoji jednoty hodnoty a úžitkovej hodnoty dodávok IDC. V podmienkach spotrebiteľa sa táto jednota vyjadruje úžitkovosťou produktov ako pomeru medzi ich cenou a vybraným úžitkovým parametrom.

Najdôležitejšie informácie o dopyte doma a v zahraničí, o ich štruktúre, jemnostiach, ktoré odrážajú očakávania spotrebiteľov, sa grupujú v činnosti funkčného útvaru marketingu. Zo súborov jeho informácii o trhu rozšíril IDC, a rozširuje, rad svojich zdokonalených výrobkov, vyvíja pre trh nové výrobky, ktoré majú prepojenie na výstupy z výskumu a vývoja (napr. zdraviu prospešné). Na trhu, v cenových ponukách, sa súčasne poznávajú účinky zo stavu používanej technológie. Trh je dôležité miesto k overeniu účinnosti inovácii. Marketing, ktorý okrem uvedených cieľov, tvorí programy a tieto i realizuje (podiel firemnej produkcie na trhoch doma a v zahraničí, spolupráca s obchodnými reťazcami, výber nových trhov a ich vplyv na na firemnú efektívnosť, vplýva na využitie kapacity a zlepšenie jej využitia).                                                                                                                                                                      
Marketing v IDC patrí medzi nosných iniciátorov inovácií, prináša podnety ktorých potreba sa odvíja z podmienok trhu a je to súčasne i jedna z foriem adaptácie na jeho zmeny. V projekte prípravy nového výrobku fakticky sa premieta určitá podoba uspokojovania potrieb budúcich spotrebiteľov (naproti je ponuka, jej okruh, sortiment, chuť a jej udržanie cenová dostupnosť, a širšie porovnateľnosť s ostatnými účastníkmi trhu). V takomto projektovaní sa predvída, projektant musí mať tušenie, intuíciu o prijatí nového v radoch spotrebiteľov, ako sa dá a čo najlepšie uspokojiť ich potreby. Ich kvalitu v reálnych podmienkach spotreby vyjadrujú záujmy užívateľov v závislosti od toho, či im prináša (alebo uberá) pridanú hodnotu. Tušenie o dôsledkoch z budúcej spotreby môže byť dostatočné, ale i nedostatočné (vznik výrobkových prepadákov).
           
Firemným aktivitám, ktoré pracujú na posilnení postavenia výrobkových značiek sa dostáva finančnej podpory. Za tým účelom sa testuje účinnosť jednotlivých komodít, a o ich perspektívnom nasadení t.j. podpore, rozvoji a útlme (rušení) sa rozhoduje na báze výsledkov týchto testov. Okrem syntetizácie poznatkov na úseku marketingu pripadá dôležitá rola na rýchlosť rozhodovania. K tomu slúži i holdingový záujem s tým, aby motivoval vnútroholdingové aktivity na zrýchlenom pohybe informácii, a vytvárala sa u nich vzájomná ústretovosť v komunikácii.    Medzi aktuálnymi problémami v rozdeľovaní zhodnotenia patrí i rozhodovanie o investičnej podpore exportu. Vedenie IDC v nej rieši otázku výhodnosti a to: buď podporiť svoju dosiahnutú úroveň na teritóriách zahraničných trhoch, zlepšiť tak jej efektívnosť, alebo investovať do nového teritória a tým rozšíriť súčasné trhové možnosti. V takejto voľbe sa rozhoduje medzi cestami intenzity a extenzity.     

Z pôsobenia alternatívy na báze spotreby plynie, že nastal čas rozvinúť príležitosti pre nové drivery rastu. Medzi také patrí vtiahnutie človeka plniaceho rolu od kreatívnych invencií do realizácie inovácií v reprodukčnom procese (tvorca myšlienky, realizátor – manažér). Tým sa výrazne mení postavenie človeka ako účastníka produkčného procesu. V ňom sa stal  racionálnym subjektom pohybu vynakladanej práce, čiže nie iba následne poznáva (pociťuje) zmeny pomerov, ale ich aj projektuje. Na vývoj technológie z kreovaných myšlienok nadväzne sa projektuje inovácia vzťahov, ktorou sa mení postavenie a poslanie ľudí v reprodukčnom procese. Za zvyšujúcimi nárokmi na rolu človeka v modernizácii produkčného procesu zaostáva jeho účasť vo fáze rozdeľovania. Nej predchádza objem uznania vytvorených hodnôt vo výmenných procesoch na trhu.
           
Pri platnej alternatíve spravovania ekonomiky na báze fázy spotreby,  efekty z myšlienok na zlepšenie postavenia a poslania IDC sa darí lepšie merať ukazovateľom pridaná hodnota práce a jej dynamika. Na úroveň pridanej hodnoty a špecificky na jej štruktúrne prvky pôsobia efekty zo súboru realizovaných inovácií. Jej dynamika podlieha vplyvom:

– z globálneho vývoja ekonomík, ktoré pozitívne ovplyvňujú rast kúpyschopného dopytu, z nich predovšetkým rast domácej ekonomiky a jej blízkeho okolia, V4, účinnosť spolupráce s obchodnými reťazcami (marketing), importov zariadení pre modernizáciu, dynamiky cien vstupov do ekonomiky (napr. poklesom cien plynu, múky, ale i opak rast cien cukru, kakaových bôbov). Uvedené vplyvy s rozdielnou intenzitou sa podieľali na dynamike príjmov IDC a  tým i príjmov jeho pracovníkov. Z toho, že sa síce pomaly, no predsa, zlepšila situácia kúpyschopnosti na trhu so spotrebnými predmetmi, potravinami, a tým sa zlepšili možnosti tvorby firemnej stratégie na úseku marketingu,

– z realizácie vlastných inovácií výrobkov a technológie, v nej sa aplikujú získané  poznatky z modelovania zložitých situácii, v tom i minimalizácie vzniku negatívnych účinkov. Tieto prístupy v podmienkach IDC sa hlavnou mierou premietli do spomínanej tvorby komplexu riešení – modernizácie firmy.
 

mikulic_3r.jpg
Obr. 3. Tendencie vývoja podielu pridanej hodnoty na 10 € prevádzkových výnosov za obdobie 2007 –2016.

Z dlhodobého hľadiska celkový trend vzostupu pridanej hodnoty treba hodnotiť pozitívne: rástli zdroje príjmov pre účastníkov reprodukčného procesu, a v rozdeľovaní sa stabilizovali zdroje pre financovanie budúceho rozvoja, v tom modernizácie.  V rozhodovaní o smerovaní kapitálu sa uprednostnilo jeho vkladanie do inovácií a nových výrobkov.

Vo vývoji podielu pridanej hodnoty na prevádzkových výnosoch IDC (Obr.3) sa zobrazili vplyvy z vlastnej dynamiky rozvoja  najmä z realizácie súboru inovácií v inkriminovanom čase, v tom i preferovania expanzie na export a ďalej, účinky z minimalizácie jeho prevádzkových nákladov (najmä spotreby materiálov a služieb, energií). Tendencie podielu pridanej hodnoty na prevádzkových výnosoch, obsahujú vplyvy,  ktoré z pohľadu firemného záujmu, celkovo pomerne dobre charakterizujú záujem « čo najlepšie nakúpiť a čo najlepšie predať ». Za inak nezmenených podmienok, to umožňuje využiť potenciál poklesu cien výstupov, čiže je to nástroj k odmene ostatných účastníkov prostredia ale ich realizátor si upevňuje svoju pozíciu na trhu.

Graf o trende pridanej hodnoty zahŕňa tri významné obdobia vo vývoji IDC:

-- dosiahnutie špičky v raste pridanej hodnoty v starých podmienkach (vrchol v roku 2010),

-- obdobie vnútroholdingovej rozsiahlej prestavby, vnútornej reštrukturalizácie, spojenej s nábehom prvkov z modernizácie,

-- pozitívne obdobie prevažujúcich vplyvov modernizácie na rast pridanej hodnoty.
           
Prierezovo cez všetky obdobia zdrojom rastu firemnej efektívnosti boli rozdiely medzi dynamikou odpisov (prevažoval ich rast) a perspektívne relatívne silnejším poklesom podielov osobných nákladov. Ich pokles zahŕňa vplyvy z prevažne intenzívneho rastu ako aj efekty z realizácie inovácií vo výrobných podmienkach a tiež produktov. Zvýhodnené podmienky pre ne závisia i od toho, že čím je väčší podnik vo výrobnom odbore, tým:

-- väčší priestor pre vnútornú komunikáciu, zachytenia špičkových znalostí a výmeny skúsenosti pre inovatívne procesy, ale zvyčajne i lepšie možnosti finančnej stability,

-- rast možnosti finančného krytia rozširuje priestor pre viac náročných inovačných projektov ako aj krytia potrieb prác na zakrytých formách rozvoja inovácií,

-- podnikový reglement reguluje usporiadanie vnútroholdigového priestoru. Je to priestor komunikácie, ktorý kultivujú záujmové skupiny v centre s talentom. V cieľoch záujmových skupín sa akcentujú inovatívne myšlienky. Ich výsledky zosilňujú účasť na kontrole svojho správania sa, rozdeľovania a vôbec nad tvorbou hodnôt.

Spoločenská objednávka na robotizáciu má finančné krytie v raste pridanej hodnoty cestami práce a zvyšovania finálnej úžitkovosti, či aspoň potenciálu na pokles cien na jednotku úžitkového parametra (tým sa demonštruje verejnosti, že vytvorené pridané hodnoty jednotlivými podnikmi sú kolektívnym dielom).

Na pridanej hodnote, v jej štruktúre participujú:

– osobné náklady spojené s faktorom živej práce sa podieľajú viac než viac než 40%, s prevládajúcou tendenciou poklesu (tie sa skladajú z čistého príjmu pracovníkov, prevádzkové náklady podniku, daň z príjmu štátu a odvody poisťovniam, vzťah k bankovému sektoru). S rastom investícií na modernizáciu budú prevažovať tendencie poklesu osobných nákladov spojených so živou prácou. Avšak treba rátať aj s ich prechodným rastom, a to v dôsledku nárokov tak na rast kvalifikácie, ako aj ciele konvergencie. Skutočná úroveň osobných nákladov je limit robotizácie,

– viac než 50% pripadá na vlastníkov (v tom participuje i štát s osobitnou daňou z príjmu),

– podiel odpisov v dôsledku investičnej náročnosti spojenej s modernizáciou, porastie.   

Na vlastnej fáze rozdelenia participujú vlastníci, z malej časti zamestnanci, štát, poisťovne a bankový sektor. Záujem účastníkov na úrovni pridanej hodnote je spojený s maximalizáciou svojich príjmov. Nečudo, že to zakladá konflikty, dočasné spojenectvá k presadeniu svojich záujmov.

Vo fáze výmeny sa ustaľujú hodnoty výrobkov. A novodobo k nej pribudol ešte limitujúci faktor z oblasti ekológie, produkčné zdroje. Predstavujú naturálne obmedzenie dostupnosti a v terajšom systéme cenotvorný faktor (neraz umelo, za to účelovo využívaný). Ustálenie hodnôt sú konfliktné procesy.

V projekcii predstáv realizácie, v tom i inovácií v budúcnosti, z ich hodnotenia cestou pridanej hodnoty sú založené argumenty pre iné príležitosti (možnosti a z nich prístupy) rozdeľovania. Tieto v konečnom dôsledku dostávajú do iného svetla jestvujúcu štruktúru rozdelenia:

-- prvý argument, prechod zo závislého vzťahu na obchodný vzťah (SZČO), mení sa závislý vzťah a pritom sa využije obsah a forma z obchodných vzťahov. Medzi obidvomi nositeľmi rozdielnych vzťahov (činností), zástancami progresu a konzervatívcami prebiehajú konflikty. Ich podoby sú buď tichý a zakrytý, alebo verejný a otvorený, pritom na jednej z konfliktných strán vystupuje štát (dôležité je komu patrí politická moc),

-- druhý argument je taktický, pre tvorivý intelektuálny a sociálny kapitál, aktuálne schopnosti ako účinný koncentrát využiteľný v samoregulácii a expanzii nových elít. Ide i o nové formy ich pozitívneho "zapriahnutia". V jednej z nich sa vopred dostáva príležitosť dojednať si podiel na zisku napr. z úspešne realizovaných inovácií na vybraných zákazkách.

-- tretí argument strategický, pre uvedené druhy kapitálov stálejším je uznanie ich podielu na základnom imaní. Aktívne záujmové skupiny, zložené z kreatívcov okolo talentov, sú istou zárukou  tvorby podmienok pre optimistickú budúcnosť. V nej ide o dlhodobé kolektívne efekty záujmových skupín.

V podnikaní sa paralelne derú do popredia formy zdielaného vlastníctva. Ich vyjednávacie pozície upevňujú zaujímavé očakávané pozitívne účinky na dosahovaní budúcej úrovne pridanej hodnoty a následne rozdeľovania.

Vo fáze vývoja spoločnosti, v ktorej prevláda nedostatok živej práce sa kladie akcent na to, kde sa táto vynakladá (vykonáva) a tvoria hodnoty, a pri jej prebytku zasa ako sa vytvorená hodnota realizuje. A tam je súčasný svet. Je to o pozadí argumentov redistribučnej politiky. V nej nedozreli sily k tomu, aby prejavy z logiky rozvoja ekonomiky, sa povýšili na zákon spoločnosti. Sumárne, hoci v podnikateľskom prostredí uvedené javy nie sú neznáme, predsa s ich syntézou sa ocitáme v prostredí po prekročení Rubikonu: čas hľadania a očakávania. Je to o hlavnom ťahu v podnikaní a vynakladaní práce. Jej súčasné vynakladanie prestupuje intuícia o regulovaní tejto v budúcnosti.


Zhrnutie


Zo štúdie vyplýva, že akcionárov IDC, jeho predstavenstvo a manažment, ich sily, spája spoločný záujem na jeho udržateľnom rozvoji, vedome využívajúc cesty jeho adaptácie na zmeny prostredia. Pri presadzovaní tohto záujmu so svojím poznaním a skúsenosťami zo vzťahov v realizácii stratégie:

– projekty inovácií posúvajú prechod od jednoduchej k zložitej práci, vrchol modernizácie a k tomu sa prispôsobujú výrobné faktory a finančné zdroje,

– tvorba projektov inovácií, je i tvorba novej štruktúry vzťahov. Z nich sa evokujú podnety pre spravovanie tak do vnútra (zmeny vnútroholdingového usporiadania) ako i pre tvorbu prospešného podnikateľského prostredia (oslobodiť rastový potenciál). V ňom naliehajú na podporu konkurencieschopnosti a pružnosti vo vymožení práva (jeho pomalosť je i brzdou na investičnom úseku).

Trh je množstvo verzii o budúcnosti, ale v súčasnosti vykonávané vhodné kroky so správnym načasovaním predurčujú existenciu niektorej z nich (či napredovanie a či zaostávanie sa zakladá týmito krokmi). Výsledkom pôsobenia súboru opatrení je adaptácia IDC, a to buď prevažne s pozitívnymi zmenami a s relatívne malým podielom negatív, čiže sa zakladá realisticky optimistická prognóza, alebo takého súboru, ktorý udržuje deštruktívne javy, čím sa ale stupňuje aj hrozba z deštruktívnej prognózy. Jej treba predchádzať.

Organizačná forma IDC holding je vďačná forma k rozvoju tesnejšej spolupráce  s výkonnými jednotkami v tvorbe inovatívnej ekonomiky. Veď efektívnosť iniciatív silno koreluje s mierou očakávaní v plnení štruktúrnych zložiek záujmov. Ich efektívnosť závisí na vhodnej štruktúre pracovníkov, ale i na úseku vzdelávania (skúsenosť pre duálne vzdelávanie).

Perspektívne sa budú náklady na inovácie stupňovať a to aj v dôsledku zvýšenia ich podielov v zakrytej forme. Procesy vzniku invencií a ich realizačné cesty premeny na inovácie v IDC nadobudli kontinuálny charakter, nepretržitosť v čase a ním sa dostala účelná podpora jeho stratégii. Takýmto orientovaním procesov vyniká modernizácia IDC s využitím prvkov automatizácie. Nimi dosahované pozitívne výsledky graficky zobrazujú postavenie IDC, jeho udržateľnosť, podiely výstupov na prevádzkových výnosoch realizovaných na trhoch vrátane zahraničných a finančnú stabilitu. Tendencie vývoja hodnôt sa objektivizovali výmenou  a tie overili životnosť inovačných procesov IDC, ktoré pozitívne pôsobia tak na úroveň tvorby hodnôt, ako aj na tendencie ich štruktúr.

Autori: Doc. Ing. František Lipták, PhD. DrSc., Ing. Kamil Mikulič, CSc.      

liptak@company.sk                                kamil.mikulic@centrum.sk  

Odkazy:        
Kassay, Š.: „Podnik a podnikanie V. (Učenie a rast – rozvoj adaptačných schopností v komplexnom a turbulentnom prostredí). VEDA, Bratislava 2014;
Kassay, Š.: http://www.kassay.eu
Lipták, F. – Mikulič, K.: „Orientácia inovácií v manažmente“. Medzinárodná vedecká konferencia: „Manažment v 21. storočí: problémy a východiská, Vysoká škola manažmentu, Bratislava 2017; ISBN 978-80-89-306-34-3,
Mikulič, K.: „Firma a jej prostredie“. VEDA, Bratislava 2015, ISBN 978–80–224–1404–3
Šmajs, J.:http://denikreferendum.cz/clanek/25153-ucinit-zemi-znovu-posvatnou  
Zelený, M.: http://www.milanzelený.com
Interné podklady IDC

Foto : Steve Jurvetson / Flickr

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984