Reklama
Reklama

Dáma so semienkami

Usmiata päťdesiatnička v sárí drží v hrsti akési semiačka. V pozadí kolorit indického vidieka. Scéna z dokumentu Svet podľa Monsanto ma zaujala, a tak som sa v premietacej sále šamorínskeho ekofestivalu Dych Zeme pristavila o čosi dlhšie.
Počet zobrazení: 1396
15_HHoffmanCB-m.jpg

Usmiata päťdesiatnička v sárí drží v hrsti akési semiačka. V pozadí kolorit indického vidieka. Scéna z dokumentu Svet podľa Monsanto ma zaujala, a tak som sa v premietacej sále šamorínskeho ekofestivalu Dych Zeme pristavila o čosi dlhšie. Na konci filmu mi už bolo jasné, že „dáma so semienkami“ Vandana Shiva drží v hrsti omnoho viac ako niekoľko symbolických zrniek pšenice.

Neúplný výpočet jej aktivít, publikácií a ocenení zaberá v tabuľke na konci tohto textu úctyhodný priestor. Vandana Shiva sa stala jednou z vedúcich osobností Medzinárodného fóra o globalizácií (International Forum on Globalization), Socialného Fóra ekofeministického a alterglobalistického hnutia. Oveľa dôležitejšie než to, koľko domáceho či medzinárodného kriku Shiva dosiaľ narobila, sú však výsledky jej činnosti. Dokázala totiž skrátiť na minimum často neprekonateľnú vzdialenosť medzi slovom a činom. Nezápasí síce s veternými mlynmi, ale s bohatými koncernmi a sociálnymi, spoločenskými a environmentálnymi problémami – no jej úsilie je v mnohom podobne naoko „márne“ a pripomínajúce beh hlavou proti múru ako snahy literárneho rytiera Dona Quijoteho. Až na podstatný rozdiel: Vandana Shiva dosahuje úspechy.

Od objímania stromov k poľnohospodárstvu

Prvé aktivistické skúsenosti získala Shiva v sedemdesiatych rokoch 20. storočia v nenásilnom environmentálnom hnutí Chipko, ktorého jadrom boli predovšetkým prosté indické ženy a základnou ideou sedliacka logika – les dáva vi-diečanom jedlo, lieky, drevo a vodu, teda život. Preto ženy chránili stromy pred výrubom aj vlastnými telami a stali sa celosvetovo známymi ako tie, ktoré objímajú stromy. Niekde tu, spolu s jej pôvodom z „obyčajných“ pomerov v rodine, ktorej živobytie bolo bezprostredne spojené s využitím prírodných zdrojov (narodila sa v rodine lesníka a farmárky), treba asi hľadať jej záujem o život vidieckych poľnohospodárov a zachovanie ich tradičného spôsobu obživy – a zvlášť o úlohu ženy v boji za tieto hodnoty. Zapojila sa do kampaní proti genetickému inžinierstvu a do ekologických organizácií po celom svete a v roku 1982 založila Výskumnú nadáciu pre vedu, technológiu a ekológiu (Research Foundation for Science, Technology and Ecology – RFSTE), ktorá spája vedcov snažiacich sa o udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj. Práca pre nadáciu viedla k vytvoreniu organizácie Navdanya. Spočiatku bola Navdanya jedným z programov RFSTE, ktorého úlohou bolo poskytnúť podporu a koordinovať smerovanie environmentálnemu aktivizmu. Prerod Navdanye na samostatnú iniciatívu za poľnohospodárstvo, ktoré neohrozuje biodiverzitu, životné prostredie a malých vidieckych roľníkov, nastal po otrasných udalostiach v Bhopále a Pandžábe v roku 1984. (Pri úniku plynu na výrobu pesticídov z továrne spoločnosti Union Carbide v Bhopále 3. decembra 1984 zomrelo na otravu počas jedného mesiaca asi 15-tisíc ľudí. Približne 100-tisíc ľudí dodnes trpí na následky intoxikácie a pôda a podzemná voda v oblasti zostali trvalo znehodnotené. V tom istom roku prebehli v Indii pogromy na náboženskú skupinu Sikhov po tom, čo dvojica sikhských telesných strážcov spáchala atentát na Indíru Gándhíovú. Brutálny masaker v Pandžábe, Uttar Pradéší a na predmestiach Dillí prebehol s tichým súhlasom vládnucej politickej strany: Rodiny Sikhov a ich majetok boli údajne identifikované podľa volebných zoznamov.)

Deväť semien proti Coca-Cole

Slovo navdanya znamená deväť semien. Symbolicky označuje deväť plodín, ktoré predstavujú základ tradičnej indickej stravy – ktoré sú však zároveň silne ohrozené trhovou mašinériou a gene-tickým inžinierstvom. Pre mnohých Indov sa tak stávajú nedostupnými. Hlavným cieľom programu zachovania biodiverzity iniciatívy Navdanya je podpora vidieckych farmárov, záchrana a opätovné pestovanie týchto plodín tradičným spôsobom a ich sprístupnenie obyvateľom. Aj keď v centre pozornosti Navdanye sú predovšetkým zdravé a čisté prirodzené zdroje prístupné pre všetkých – predovšetkým jedlo a voda – v širšom meradle sa zasadzuje o obnovu tradičných vedomostí a kultúry ako obrany pred globalizáciou. Toto čarovné slovíčko dneška vníma Vandana Shiva ako systém, ktorý „vytvára tovar zo zdrojov, ktoré sú nutné na prežitie“. Za pôvodcu tohto zla označuje WTO, finančné organizácie a veľké korporácie. Aj vďaka dokumentárnym filmom, ktoré mapujú niektoré z jej aktivít, je známy jej boj proti továrni firmy Coca-Cola v oblasti Kerala. „Továreň odčerpávala 1,5 milióna litrov vody denne, aby z nej vyrobila nápoj zvaný India. V okolí niekoľkých kilometrov od továrne postupne vyschli všetky pramene a studne a domorodí obyvatelia prišli o pitnú vodu. Ostali im buď kontaminované mláky, alebo voda, ktorú predtým mali zadarmo - teraz balená a ochutená za 5 rupií za fľašu“, povedala Vandana Shiva pre televíziu PBS v roku 2003. Kampaň proti Coca-Cole bola úspešná – továreň dostala súdny zákaz čerpať v Kerale podzemnú vodu. Ďalším zo známych úspechov v boji proti indickej verzii veterných mlynov bolo odobratie patentu na indickú ryžu basmati americkej firme RiceTec v roku 2001 a patentu na tradičnú pšenicu Nap Hal firme Monsanto. Tento zápas proti biopirátstvu – patentovaniu živých organizmov na účely genetickej manipulácie – je jednou z najdôležitejších aktivít Navdanye a odštartovala ho úspešná kampaň za zákaz patentovania stromu neem (Azadirachta indica) v roku 1994.

Osivo pre všetkých

Spomínaná firma Monsanto je jednou z korporácií, ktorá leží Vandane Shiva „v žalúdku“ najviac zo všetkých. (Hneď po francúzskej spoločnosti Suez, ktorá sa v roku 2003 pokúšala privatizovať rieku Ganga.) Gigantická spoločnosť produkujúca pesticídy, herbicídy, hnojivá, rastové hormóny a rôzne biotechnológie má viac ako 70-percentný monopol na geneticky manipulované plodiny. V indickom regióne Andhra Pradéš dokázali firmy Monsanto a Cargill presvedčiť miestnych farmárov, aby začali pestovať geneticky modifikované plodiny, ktoré mali byť odolné voči škodcom a mali priniesť väčšiu úrodu. „Vďaka“ kombinácii rôznych nepredvídaných okolností boli však výnosy z týchto semien ešte nižšie ako z prirodzených odrôd – a niektorých poľnohospodárov stáli celú úrodu. A život. Zúfalí pestovatelia totiž masovo končili svoju pozemskú existenciu symbolickým spôsobom – vypili jedovatý herbicíd. Osudy takto postihnutých rodín mapuje dokumentárny film Svet podľa Monsanto, ktorý s Vandanou Shiva natočila francúzska režisérka Marie-Monique Robinová. Film, ktorý mal premiéru v roku 2008, zožal celosvetovú odozvu nielen u obecenstva z radov alterglobalistov – zatiaľ čo predstavitelia Monsanta s režisérkou odmietli komunikovať vôbec. Odpoveďou Navdanye na geneticky modifikované plodiny je 20-akrová biofarma v regióne Urttranchal a unikátna genetická banka v Champarane, ktorá od roku 2007 uchováva semená tradičných plodín, najmä ich regionálne varianty, ktoré sú prirodzene adaptované na podmienky krajiny, v ktorej rastú. Banka uchováva a rozširuje napríklad ryžu z kraja Bihar, prirodzene odolnú voči povodniam, ktoré v regióne pravidelne ničia úrodu odvtedy, čo miestni poľnohospodári podľahli vidine väčších výnosov a siahli po iných odrodách. Semeno, ktoré farmári dostávajú od banky zdarma, je pre Navdanyu symbolom slobody v ére monopolizácie a manipulácie so životom. Ako iné prírodné zdroje, aj osivo by podľa Vandany Shiva malo byť spoločné a prístupné všetkým, nemalo by byť prerozdeľované na princípe exkluzivity.

Komunistka? Feministka?

Kritici alterglobalizmu priebežne obviňujú Vandanu Shiva z „hriechu“ socialistického či komunistického presvedčenia a z presadzovania návratu nereálnej predindustriálnej idylky. Ona sama sa však nespája s komunizmom v tradičnom chápaní, ale s myšlienkou decentralizovanej demokracie lokálnych komunít. „Je zaujímavé, že väčšinou občania nemajú inú možnosť výberu ako medzi centralizovanou kontrolou štátu a všetko kontrolujúcim trhom“, hovorí Vandana Shiva. „Ja však bojujem o právo pre lokálne komunity, aby rozhodovali o tom, ako využijú rieky, ochránia lesy a aké jedlo si budú pestovať. Každá vláda, ktorá u nás implementovala pravidlá voľného trhu, prehrala voľby. A každá opozičná strana, ktorá hlásala, že je potrebné zastaviť túto globalizáciu vedenú nadnárodnými korporáciami, voľby vyhrala. No keď získala moc, bola viazaná „zdedenými“ vzťahmi a pravidlami a nemohla uskutočniť vlastné rozhodnutia: Akonáhle je krajina členom WTO, je prinútená prijať balík opatrení. A všelijaké Coca-Coly, Monsantovia a Suezy využívajú miestne elity, ktoré majú osoh z ničenia životov ich vlastných spoluobčanov. Podľa mňa je globalizácia jednoducho spájanie sa elít proti demokratickej vôli ľudí.“ Medzi jej najdôležitejšie aktuálne aktivity patrí kampaň proti biopalivovej zlatej horúčke, ktorá prebieha v Indii. Dosiaľ na bio-dieselovú plodinu Jatropha „padlo“ už 11 miliónov hektárov pôdy, ktorú vyvlastnili miestnym kmeňom – obyvatelia tak ostali bez obživy a ceny potravín v regióne zároveň závratne stúpli. Prostredníctvom workshopov na biofarme v Uttranchale Navdanya osvetovo pôsobí medzi indickými ženami, ktoré učí správne pestovať, kopať studne, jednať s obchodníkmi. Práve indické ženy ako znevýhodnená skupina a zároveň hlavné producentky jedla a darkyne života sú cieľovou skupinou osvetových aktivít Navdanye. Hnutie Diverse Women for Diversity sa obracia na domorodé ženy, ktoré v tradičných roľníckych komunitách plnia úlohu strážkyň osiva a prírodných liečiteliek, aby bránili svoje práva a nenechali si vziať svoju prirodzenú rolu. Poučené domorodé ženy sa tak stávajú jadrom ekologických hnutí, pričom tento model funguje nielen v Indii, ale aj v iných častiach tretieho sveta a Latinskej Ameriky (napr. kenské hnutie Zelený pás).

Na Slovensku by sa nenudila

Už od čias Máhátmu Gándhího je nám na Západe jasné, že v Indii sa možno dopracovať k úspechu metódami, ktoré by kdekoľvek inde určite zlyhali. Vandana Shiva a jej hnutie je ďalším príkladom, že Don Quijote mal jednoducho smolu, že svoj literárny život musel prežiť v Španielsku – v rodnej krajine Buddhu by ho asi čakal iný osud. Problémy, ktoré Shiva rieši typicky indickým spôsobom, však nie sú iba špecificky indické, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Marginalizované skupiny, skrytý teror korporácií a neúctu k voličovi tu máme – možno v o trochu sofistikovanejšej podobe, ktorá zodpovedá vzdelaniu klamaných – aj my. Spomeňme si napríklad, ako sa „zaprášilo“ po maloobchodníkoch „do roka a do dňa“ po tom, ako si zo Slovenska urobili zlatú baňu siete hypermarketov. Ako naši poľnohospodári nie sú schopní cenovo konkurovať vysoko subvencovanému zahraničnému importu, a tak pomaly ale isto ustupujú a na úrodnej pôde rastú továrne, sklady a spomínané hypermarkety. Spomeňme si na Tichú a Kôprovú dolinu a na zákon o odpadoch. Nuž, aktivista / aktivistka typu Vandany Shiva by sa ani na Slovensku iste nenudil/a.

Fyzička, aktivistka, spisovateľka

Vandana Shiva, jedna z najznámejších tvárí ekofeministického a alterglobalistického hnutia, sa narodila 5. novembra 1952 v regióne Dehra Dun v indickom štáte Uttarakhand. Dcéra lesníka a farmárky získala v roku 1978 doktorát z fyziky na University of Western Ontrario v Kanade. Neskôr sa venovala interdisciplinárnemu výskumu na poli vedy, techniky a environmentálnej politiky na Indickom inštitúte vedy a Indickom inštitúte manažmentu v Bangalore. Od roku 1981 do súčasnosti publikovala a podieľala sa na tvorbe publikácií Ecology and Survival in India (Ekológia a prežitie v Indii, 1988), Ecofeminism (Ekofeminizmus, 1993), Biopolitics (Biopolitika, 1995), Stolen Harvest: The Hijacking of the Global Food Supply (Ukradnutá úroda: Únos svetových zásob potravy, 1999), Tomorrow’s Biodiversity (Biodiverzita zajtrajška, 2000) a mnohých iných. Je držiteľkou množstva ocenení (napríklad Right Livelihood Award – „alternatívna Nobelova cena“ - 1993, Global 500 Award of the United Nations Environment Programme – 1993, The Golden Plant Award – 1997, HORIZON 3000 Award of Austria – 2001) a svoje myšlienky dosiaľ spropagovala v piatich dokumentárnych filmoch. V súčasnosti žije v Dillí.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama