Froncove autobusové nezmysly

Možno ste to ani nezaregistrovali, ale bývalý minister školstva Martin Fronc z KDH prišiel opäť s jedným „geniálnym“ nápadom, ktorý mu ešte ako šéfovi rezortu akosi nezišiel na um. Navrhuje širšie, priam povinné využívanie školských autobusov pri prevoze detí do školy a zo školy. Toto vyhlásenie človeka, ktorý sa v poslednom čase „živí“ predovšetkým kritikou nového školského zákona, iba dokazuje, že je buď úplne nekompetentný, alebo bojuje o titul najväčšieho populistu na našej politickej scéne. Problém nie je v samotných školských autobusoch. Samozrejme, že v podstate je to dobrý nápad a nikto (a to sa netýka len rodičov) nepovie nie, ak by mali žiačikovia zabezpečenú dopravu „šitú“ na konkrétne podmienky vyučovania. Najmä v odľahlejších oblastiach je dnes úplne bežné, že verejní dopravcovia pri cestovných poriadkoch nemyslia na žiakov základných škôl a deti musia cestovať autobusom buď veľmi skoro ráno, alebo sa vracajú zo školy veľmi neskoro večer (a neraz platí jedno i druhé), lebo inokedy jednoducho žiadne spoje nejazdia. Nehovoriac o komplikáciách pri využívaní žiackych preukazov na zľavnené cestovanie, ktoré väčšinou platia len pre jedného dopravcu, takže ak na výhodný spoj iného dopravcu nemôžu preukaz použiť, radšej čakajú na nevýhodný spoj, aby zľavu mohli uplatniť. Aj to je jeden z katastrofálnych dôsledkov nezmyselnej privatizácie verejnej medzimestskej autobusovej dopravy z čias prvej Dzurindovej vlády. Školské autobusy by to mohli vyriešiť a uvedomujú si to aj školy a ich zriaďovatelia – teda obecné a mestské samosprávy. Kardinálny problém však spočíva vo financovaní takejto dopravy žiakov. Martin Fronc má na to jednoduchý recept, ktorý s obľubou používala celá vláda, v ktorej bol ministrom. Prevádzku autobusov zaplatia za svoje ratolesti, rodičia a obce a mestá zo svojich rozpočtov. Lenže mestá majú už dnes vážne problémy s financovaním školstva, pretože reforma minulej vlády im presunula povinnosti, ale už nie dostatok financií na ich zvládnutie. Ak by sa zaviedla povinnosť prevádzkovať tieto autobusy, bola by to pre žiakov a ich rodičov medvedia služba. Samosprávy na ne peniaze nemajú a sú rady, ak na školách dokážu riešiť (samozrejme, s pomocou štátnych dotácií) aspoň havarijné stavy. Financovanie školských spojov by teda museli preniesť na plecia občanov, alebo na ne uvoľniť peniaze, určené na iné verejné služby. Martin Fronc nie je génius a ak by na tom boli obce a mestá finančne lepšie, už dávno by školské autobusy aspoň v niektorých regiónoch fungovali. Ale takto to vyzerá, ak niekto robí rozhodnutia bez toho, aby poznal realitu. Ešteže je ministerské pôsobenie M. Fronca už minulosťou. Autor je novinár a predseda školskej komisie MsZ v Stupave