Dá sa opraviť Európska únia?

Počet zobrazení: 4091

Opravovať sa dá všetko, no opraviť iba niečo. Presvedčili sme sa o tom niekoľkokrát na vlastných osudoch. Spomeňme si na rok 1968 – pokus o opravu socializmu formou socializmu s ľudskou tvárou. Mal to byť akýsi humanistický socializmus, no nemal definovanú podstatu. Agresia iba ukončila pokus, ktorý by sa musel redefinovať. Neskôr išlo o Gorbačovovu prestavbu komunizmu. Skončila sa absolútnym nezdarom, nielen že sa premenil dovtedajší režim (neznámo na čo), ale dokonca sa aj rozpadol štát, ktorý dovtedy mal atribút superveľmoci. No a pokus o akúsi autentickú federáciu v Československu bol úplne laickým príkladom organizačných hlúpostí mocných.

Európska únia je ako taká pekným heslom, začiatky boli rozpačité a pokračovanie môže byť katastrofálne. Čo je po organizačnej stránke EÚ? Ide o hybrid – trochu medzinárodná organizácia a trochu štát. Nič poriadne. Medzinárodná organizácia ctí suverenitu svojich členských štátov, štát zase sa stará o blahobyt vlastných občanov a chráni štátne územie. Nič z toho sa však v EÚ nerealizuje.

EHS vznikla ako ekonomicky motivované združenie suverénnych štátov. Malo teda svoj ideový zdroj. EÚ vznikla ako pokus nemeckých politikov riadiť Európu. Nakukali francúzskym politikom, že sa budú na tom tiež zúčastňovať a tí ich podporili. Rozhodnutie o odobraní „časti“ suverenity originálnym štátom a vylepšenie postavenia centra únie je základným erozívnym krokom. Suverenita nie je saláma – nedá sa z nej odkrajovať a tváriť sa, že zostala celá. Suverenita buď je, alebo nie je.

Štát – to je v prvom rade zodpovednosť: za všetko, čo sa na jeho území deje. Takže ak chce vyzerať EÚ ako štát, tak nemôže prehodiť zodpovednosť za vlastné nepodarky na členské štáty. Za migračnú katastrofu je zodpovedná eurokomisia a preto by mala padnúť. Jedna kancelárka jej vštepila svoje kontraproduktívne nápady, no Komisia nemá poslúchať jedného šéfa vlády, ale všetkých dokopy. Komisia sa zmôže akurát na vyhrážanie častiam (ako keby sa vláda SR vyhrážala predsedom samosprávnych krajov), nechce však skutočne pomáhať.

Dá sa tento hybrid opraviť? Opravovať sa určite dá. V prvom rade je potrebné urobiť ucelený obraz skutočnosti (nie na základe skresľujúcich údajov); zároveň je potrebné konečne otvorene povedať, čo má EÚ byť – štát, alebo medzinárodná organizácia, prípadne súštátie (konfederácia). Podľa toho by sa mala konečne realizovať demokracia (aspoň čiastočne), to znamená vytvorenie demokratických inštitúcií s kompetenciami. Potrebné je zabojovať proti hlúposti, ktorá hodne ovplyvňuje chod EÚ. Odstrániť najhrubšie prejavy korupcie (tá sa odstrániť nedá, no treba s ňou bojovať). Potrebné je redefinovať suverenitu (takže aj zodpovednosť za chyby a spôsob trestov za ne). Neustále tvárenie sa, že sa nič nedeje, posúva Európu ďalej od špičky svetového vývoja a HDP už dávnejšie nie je kritériom úspešnosti. Humánny systém je taký, ktorý je založený na spokojnosti (nie apatii) ľudí s osudom svojím, aj osudom svojej vlasti. Až potom sa možno zaoberať otázkami pomoci celému svetu.

Vyzerá to tak, že najjednoduchším postupom by bolo zrušenie projektu EÚ, vrátiť sa k téme EHS a začať pekne znovu pri vyvarovaní sa chýb.

Európa potrebuje – zúfalo – silné osobnosti, a nie iba osoby túžiace po moci. Potrebuje lídrov schopných definovať víziu a metódy jej dosiahnutia. Potrebuje aj centrálnu veľmoc, ktorá by udávala smer a začala definovaním základných hodnôt. Dve veľké vojny z Európy vyhnali intelektuálnu elitu, zostala iba tretia garnitúra, ktorá sa reprodukuje a nevytvára novú trajektóriu vývoja. Európa jednoducho prežíva a stráca. Na prelome 19. a 20. storočia bola jadrom našej civilizácie. Dnes sa táto rozpadla na viacero subcivilizácií, ktoré navyše vedú medzi sebou rôzne formy boja. Niektorí filozofi už medzi vojnami upozorňovali na to, že táto civilizácia nemá ducha – tým sa najmä ázijská dostáva dopredu. Tento trend pokračuje a zhoršuje sa aj tým, že Európa nemá nielen kultúrnu dôstojnú elitu, ale ani technickú (pozrite si kto v posledných päťdesiatich rokoch získal Nobelove ceny). Za tento stav môžu, samozrejme, politici a ich novinári. Je to asi pesimisticky vyzerajúci obraz, ale potrebné je pozrieť sa aj za oponu – nie je tam ukrytý „obraz Doriana Greya“? Prezentovaný stav vyzerá skvele, ale skutočnosť je iná. Dá sa zásadne zmeniť – no potrební sú lídri a prevzatie zodpovednosti za všetko, čo sa v Európe deje.

Úvodné foto: Rock Cohen / Flickr

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984