Nebezpečné odstrkovanie Maďarov

Ani po dvoch mesiacoch nebude vnútorný opozičný spor zažehnaný. Pál Csáky ešte pred mesiacom tvrdil, že „keď opadnú emócie,“ tak sám zavolá Mikulášovi Dzurindovi. Avšak minulý týždeň musel priznať, že „zatiaľ“ mu nevolal.
Počet zobrazení: 1248

Ani po dvoch mesiacoch nebude vnútorný opozičný spor zažehnaný. Pál Csáky ešte pred mesiacom tvrdil, že „keď opadnú emócie,“ tak sám zavolá Mikulášovi Dzurindovi. Avšak minulý týždeň musel priznať, že „zatiaľ“ mu nevolal. Spôsob, akým sa obaja opoziční lídri v rokovacej sále i na chodbách NR SR ostentatívne obchádzali bez toho, aby sa na seba čo i len pozreli, bol až smiešne detinský. V každom prípade sa ukázalo, že ich emócie doteraz neopadli. SDKÚ a KDH priliali olej do ohňa aj tým, že po prvýkrát zorganizovali pred schôdzou parlamentu „programové“ stretnutie tak, že naň Stranu maďarskej koalície nepozvali. Ani sa netajili tým, že má ísť o príučku za podporu Lisabonskej zmluvy a „zradu“ opozície. Pavol Hrušovský a Mikuláš Dzurinda takto ukázali, že ich osobné pocity sú dôležitejšie ako politická zodpovednosť. Voličom môžu nahovárať čokoľvek, ale pravda je taká, že bez SMK nedokážu vôbec nič. Navyše jej predstaviteľov – najmä tých militantnejších – len utvrdzujú v presvedčení, že ani jedna zo slovenských politických strán to s Maďarmi nemyslí seriózne. Takéto správanie pravicovej „slovenskej“ opozície môže mať negatívne následky napríklad pre Ivetu Radičovú. Je pravda, že jej vyhliadky v prezidentských voľbách sú aj tak dosť mizivé, ale Dzurinda s Hrušovským jej pripravujú úplný debakel. Ak sa budú k SMK správať okato nepriateľsky, môže sa stať, že jej voliči – aj napriek neskoršej výzve predstaviteľov maďarskej strany – odmietnu voliť „Dzurindovu“ kandidátku. Iba že by u nich zvíťazila irónia a Radičovú by volili, aby svojím prípadným úspechom (nie zvolením, ale počtom získaných hlasov) nahnevala samotného šéfa SDKÚ. Vládne strany sa tak paradoxne, bez vlastného pričinenia, dostali do situácie, že môžu prejaviť voči Maďarom oveľa viac tolerancie ako pravicová opozícia. Blíži sa totiž hlasovanie o novom školskom zákone a SMK v ňom presadzuje niekoľko zmien v prospech svojich voličov. Samozrejme, že podpora požiadaviek SMK zo strany vládnej koalície bude prezentovaná ako potvrdenie „zrady“ pri Lisabonskej zmluve, lenže ani KDH, ani SDKÚ doteraz reálne nepodporili „maďarské“ požiadavky. Školský zákon síce kritizujú už mesiace, ani raz však „nevytiahli“ to, čo trápi SMK. Takže sa nemožno čudovať, že Pál Csáky hľadal podporu u vládnej koalície, ktorá má navyše potrebnú väčšinu v parlamente. Hovorí sa, že oveľa ľahšie je dôveru stratiť, ako ju znova získať. Terajší „vojnový stav“ v slovenskej parlamentnej opozícii to len potvrdzuje. KDH a SDKÚ už neverí Csákyho strane, naopak SMK zjavne neverí Dzurindovej a Hrušovského partii. Odstrkovanie Maďarov však neveští nič dobré. Strana maďarskej koalície má evidentné vnútorné problémy, ktoré pod pokrievkou kvasili už dávno. Nevyplývajú len z nespokojnosti „podnikateľského zázemia“ strany s pobytom v opozícii, ale aj poklesom počtu voličov, ktorý sa opakovane a čoraz výraznejšie prejavil po dvoch volebných obdobiach, ktoré SMK strávila vo vláde práve so svojimi súčasnými opozičnými partnermi. A tento „pobyt“ jej voliči vo voľbách poriadne „zrátali“. SMK zostáva opozičnou pravicovou stranou, ale musí viac počúvať vlastných voličov. Ak to Pavol Hrušovský a Mikuláš Dzurinda nepochopia, vládna koalícia sa ničoho báť nemusí.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984