Slotova taktika „bieleho psa“
Počul som už aj iné „odborné termíny“, ale ja osobne si to pamätám ako „taktiku bieleho psa“. Pustíte veľkého bieleho psa a kým sa všetci užasnuto dívajú na to čudo, spravíte, čokoľvek potrebujete a nikto si to ani len nevšimne. Inými slovami, manéver na odpútanie pozornosti. Presne takto slúži Jánovi Slotovi jeho zdanlivý nacionalizmus. V praxi už neraz dokázal, že najmä ak ide o obchod, nijaký nacionalista nie je. Príkladom bol nielen jeho černošský asistent, ale najmä príchod automobilky KIA do Žiliny, keď uprednostňoval záujmy juhokórejského kapitálu pred záujmami drobných slovenských majiteľov pôdy. Lenže nacionalistickou kartou sa na Slovensku ešte stále dá celkom dobre hrať politický mariáš. A ešte lepšie sa ňou zakrývajú skutočné – ekonomické – záujmy v politike. Napokon, nie je to originálny slovenský vynález. A my sme Slotovi opäť naleteli. Reakcia maďarskej diplomacie po jeho hulvátskych slovách na adresu sv. Štefana síce bola pochopiteľná, slovenské médiá však zasa zbytočne vyrobili „kauzu“. Isteže, v Maďarsku vládne medzi stranami nové napätie (po rozpade vládnej koalície) a vzhľadom na diaspóru je „obhajoba Maďarov za hranicami“ vítaným nástrojom politického boja. Ale predstave si, ako by sme my reagovali, ak by popredný politik vládnej strany označil nášho Jánošíka za „šaša s vrkočmi“. Do Budapešti by sme s hrnuli akurát tak vybaviť si to s niekým stručne ručne, rozhodne nie podať si ruku s tamojším premiérom. Ján Slota prízemne uráža spôsobom, ktorý sa hodí do debaty opilcov a je smutné, ak sa proti tomu jeho vládni kolegovia neohradia. Nie všetko možno nechať na voličov, lebo kultivovanosť a slušnosť v politike obyčajní ľudia neovplyvnia. Tá je výlučne v rukách politikov, ktorí svojím (ne)konaním a svojím slovníkom ovplyvňujú celú spoločnosť. Hulvátstvo ani jeho tichá tolerancia nie sú dobré vzory. Novinári by však nemali sadnúť Slotovi „na lep,“ lebo nech sa už vyjadruje akokoľvek odpudzujúco, dôležité sú činy, nie slová. A výsledkom jeho doterajších činov je napríklad to, že si užíva luxus, o ktorom sa jeho vlastným voličov a drvivej väčšine Slovákov ani len nesníva. Pritom to nebolo tak dávno, keď sa vicepremiér Dušan Čaplovič pokúsil zvýšiť transparentnosť a efektivitu „eurofondov“ tým, že by niektoré koordinačné rozhodovacie právomoci prešli z ministerstva výstavby ovládaného SNS na úrad vlády. Okamžite bola na svete malá koaličná kríza a Ján Slota nekompromisne presadzoval, aby sa zachoval status quo. Slotov osobný nominant ešte z čias pôsobenia na žilinskej radnici má aj po nej rozhodujúci vplyv na pridelenie desiatok miliárd korún. Slotov prízemný slovník nie je ani zďaleka hlavné negatívum jeho pôsobenia vo vládnej politike. A ak si to myslíte, tak prestaňte s úžasom sledovať, ako okolo vás beží veľký biely nacionalistický pes... Autor je stály spolupracovník Slova
