Spomínanie pri Pomníku obetiam fašizmu v Kremničke
streda 13. november 2019V minulom roku sme na tomto mieste písali o rovnakej udalosti v meste pod Urpínom s tým, že sa presne 11. 11. o 11. hodine a 11. minúte uskutočnila pietna spomienka v miestnej časti Majer (Tam, kde kvitnú divé maky). Pri tejto príležitosti sa v roku 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny totiž odhaľoval nový monument pripomínajúci obete prvej svetovej vojny na mieste vojnového cintorína a bývalej vojenskej nemocnice, kde bolo pochovaných viac ako tisíc tristo vojakov. Autori víťazného projektu v architektonickej súťaži, ktorú vypísalo mesto, Ing. arch. Benjamín Bradňanský, Mgr. art. Vít Halada, ArtD. a Bc. Maroš Greš za svoje originálne dielo získali tohto roku Cenu Dušana Samuela Jurkoviča.
Tohto roku sa pozornosť mesta sústredila na revitalizáciu Pomníka obetiam fašizmu v Kremničke, ktorého autorom je práve Dušan S. Jurkovič. Odhalený bol roku 1949, za národnú kultúrnu pamiatku ho vyhlásili o 14 rokov neskôr.
V Kremničke, či vlastne v neďalekom priestore južne od obce boli počas Povstania vykopané protitankové zákopy na obranu Banskej Bystrice. Po potlačení SNP začali nacistické okupačné sily zhromažďovať vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici nielen zajatých povstaleckých vojakov a partizánov, ale aj civilistov obviňovaných z podpory povstania a rasovo prenasledovaných. Na začiatku novembra 1944 bola už väznica preplnená, preto bol vydaný rozkaz na ich postupnú likvidáciu. Výkonom tejto akcie bola poverená špeciálna nemecká jednotka Einsatzkommando 14 a 5. rota POHG. Za miesto popráv bola vybratá už spomínaná lokalita pri Kremničke. K prvej hromadnej poprave došlo 5. novembra, potom postupne privážali v niekoľkých vlnách ďalších väznených až do 5. januára 1945. Hoci následne bolo miesto masových popráv presunuté hlavne do vápenky v Nemeckej, k popravám dochádzalo ešte aj v Kremničke. Celkom sa v šiestich masových hroboch našlo až 747 obetí, čo robí tento masaker najväčším vojnovým zločinom spáchaným na Slovensku. Z uvedeného počtu bolo 211 žien a 58 detí, najväčšiu časť tvorili obyvatelia židovského pôvodu (450), okrem nich tu boli zavraždené desiatky civilistov, Rómov, povstaleckých vojakov či partizánov, vrátane zahraničných, ako aj časť zostrelených príslušníkov anglických a amerických leteckých síl. Hoci časť z identifikovaných obetí bola svojimi rodinami premiestnená a pochovaná inde, okolo 400 obetí, ktoré nebolo možné identifikovať, ostalo v Kremničke.
Pamätník obetiam fašizmu bol roku 1995 doplnený aj o pamätník zavraždeným židovským obyvateľom – symbolickým svietnikom Menora – ktorého autorom bol slovensko- izraelský architekt Juraj Arieh Fatran.
Miesto s ťaživou históriou sa stalo priestorom na každoročnú novembrovú spomienku pre Oblastnú organizáciu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici za podpory mesta, zástupcov štátnej správy a samosprávy ako aj ďalších organizácií.
Areál pamätníka sa rokmi postupne menil, z dominantnej podoby sa pod vplyvom náletových drevín strácal z pohľadu okoloidúcich. Preto bolo potrebné výrazne zasiahnuť do okolia, vyčistiť ho, a tak sprístupniť návštevníkom toto historické dielo. Tohto roku sa uskutočnila prvá etapa úprav, v ďalších rokoch sa bude pokračovať.
Aj z tohto dôvodu sa ústredná pietna spomienka na vojnových veteránov v meste uskutočnila práve v Kremničke, kde sa jej zúčastnili deviati veľvyslanci krajín, z ktorých pochádzali obete. Okrem toho sa v rovnakom čase konali pietne akty aj na iných pamätných miestach Banskej Bystrice.
Navyše, po skončení ústrednej spomienky sa na dvoch miestach v meste odhaľovali tzv. kamene zabudnutých (stolpersteine) na konkrétne obete v Kremničke. Pred domom v Dolnej ulici č. 52 boli vložené dva kamene rodine Fisherovcov, z ktorých manželka mala obzvlášť krutý osud. Pri poprave bola zranená ľahšie, preto sa dokázala vyhrabať spod mŕtvych tiel a odplaziť sa k ceste. Tam ju našli obyvatelia Kremničky, ale báli sa ju vziať k nim domov, pretože všade boli Nemci. Aspoň jej doniesli deky a čaj, aby prečkala do bezpečnejšieho úkrytu. Mala však smolu, objavila ju nemecká hliadka a ranou istoty ukončila jej život. Ďalšie tri kamene boli vložené pred domom na Rudlovskej cesta č. 21 rodine Szántóovcov.
Autorom projektu je nemecký sochár Gunter Demnig, ktorý ich aj osobne osádza. Kamene zabudnutých majú jednotnú formu vo veľkosti 10x10 cm, povrch je mosadzný. V texte sa uvádza meno, dátum narodenia, zatknutia a zavraždenia. Od roku 1995 doteraz pribudlo takmer v dvadsiatke krajín Európy do 60 tisíc takých kameňov. Na Slovensku je ich osadených približne 200 v 25 mestách a obciach, z toho v Banskej Bystrici 20. V meste ich pomáha realizovať občianske združenie Antikomplex.sk, za ktorým sú mladí ľudia Andrej Čierny a Jakub Lunter.
Foto: Autorka