Koncepcia zahraničnej politiky Kazachstanu 2020 - 2030

(v ére koronavírusu)
Počet zobrazení: 3567

Vírus COVID-19 sa tak ako inde na svete stal aj súčasťou života v Strednej Ázii, čo sa okrem interných opatrení (zatvorené mešity, rušené masové podujatia, ohrozenia osláv sviatku Navruz...) prejavuje aj v ekonomickej oblasti, nakoľko – objektívne – Čína je jedným z najväčších (spolu s Ruskou federáciou) obchodných partnerov Kirgizska, Tadžikistanu, Kazachstanu, Turkménska a Uzbekistanu.

Pritom najväčšie straty bude zrejme znášať nedávno sa pozviechaný Uzbekistan, ktorý predpokladá v roku 2020 deficit cca 1 mld.$ v obchodnom obrate.

Len na ilustráciu, v roku 2019 bolo v Uzbekistane registrovaných 531 spoločností s prevahou čínskeho kapitálu, ktoré majú teraz, v súvislosti s COVID-19, ťažkosti.

V susednom Kirgizsku, podľa predsedu vlády tejto krajiny, kde sa etablovalo INTERHELPO, ktoré ovplyvnilo jeho budúcnosť, má zatvorenú hranicu s Čínou (a taktiež nepúšťa na svoje územie občanov Iránu, Afganistanu, Južnej Kórey, Talianska + 35 krajín sveta). Biškek zatiaľ nevie identifikovať, aká bude z týchto dní ekonomická škoda pre Kirgizsko, pričom Čína je po Ruskej federácii (alebo spolu s Moskvou) rozhodujúci ekonomický partner, ktorý drží krajinu nad vodou a podľa predsedu vlády Kirgizska Muchamedkalyja Abylgazieva (Мухаммедкалый Абылгазиев) sa situácia s koranvírusom stáva „... zdrojom nejasností pre rozpočet a celú ekonomiku krajiny...“

Aj najuzavretejšia stredoázijská krajina (de facto aj de jure) pred svetom – Turkménsko – hlási koronavírus na svojom území. V nemocnici v Čoganly, neďaleko Ašchbádu, sú v karanténe dvaja občania Turkménska s pozitívnym nálezom COVID-19. Osobná doprava z prístavu Turkmenbaši bola dočasne zastavená.

prezident_kazachstanu.jpg
Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev. Foto: www.kazpravda.kz

Podobne reagoval aj Kazachstan. Okrem štandardných interných hygienických a medicínskych opatrení, Nur-Sultan uzavrel svoje hranice pre osoby z krajín, kde bol zaznamenaný vysoký nárast choroby. Pozastavil aj lety do a z týchto krajín a červené svetlo pre osobnú dopravu (vrátane železničných trajektov) svieti aj prístavoch Aktau a Kauryk v Kaspickom mori.
 

Nová koncepcia
 

Nehľadiac na takýto vývoj vo vnútri si krajiny žijú svoj normálny život a pripravujú sa aj na „deň po“.

Dôkazom toho je napríklad aj to, že prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev, o čom informoval na svojom účte v Twiteri[1], dňa 9. marca 2020 vydal pokyn na vytvorenie Štábu operatívneho reagovania. Na jeho čele bude predseda vlády Kazachstanu a jeho hlavnou úlohou je vypracovanie „... v súvislosti so zhoršovaním ekonomickej situácie vo svete v súvislosti s koronavírusom...“ antikrízového plánu tak, aby si štát mohol plniť svoje funkcie voči svojim obyvateľom. To je to, čo nastupujúcu bandu štyroch na Slovensku zjavne nezaujíma! N. Machiavelli by zaplesal – najskôr moc a až potom ľudia, keď už ma k tej moci posunuli!

V ten istý deň bolo zverejnené, že kazašský prezident dňa 6. marca 2020 podpísal aj výnos № 280 O koncepcii zahraničnej politiky Kazašskej republiky na roky 2020-2030 (О Концепции внешней политики Республики Казахстан на 2020 – 2030 годы)[2]. Zverejnením tejto koncepcie, stráca platnosť tá doterajšia na roky 2014 – 2020.

Inak ide o štandardný výnos – päťbodový právny dokument, podpísaný prezidentom v skrátenom variante ako K. Tokajev (К.Токаев), a nie je použité celé meno, otčestvo a priezvisko prezidenta Kasym-Žomart Kemelevič Tokajev (Касым-Жомарт Кемелевич Токаев). Ono aj tak sa dá prezentovať, že Západ je môj vzor.

Koncepcia zahraničnej politiky Kazašskej republiky na roky 2020 – 2030 má sedem kapitol, pričom posledná ,siedma, má technicko-informačný charakter. Konkrétne:

I. kapitola: Analýza aktuálnej situácie;

2. kapitola: Medzinárodné skúsenosti;

3. kapitola: Základné princípy zahraničnej politiky;

4. kapitola: Ciele a úlohy zahraničnej politiky;

5. kapitola: Tendencie a projekcia rozvoja zahraničnej politiky;

6. kapitola: Etapy realizácie a očakávané výsledky;

7. kapitola: Zoznam normatívnych právnych aktov, prostredníctvom ktorých sa predpokladá realizácia Koncepcie...
 

Tón dokumentu
 

Celkový tón dokumentu, a treba povedať, že v porovnaní s predchádzajúcou koncepciou je realistickejší, udáva vstupná charakteristika medzinárodných vzťahov. Tieto, podľa autorov, „... prechádzajú zložitú transformáciu...“, hlavnými charakteristikami tejto transformačnej zložitosti sú, to čo všetci dobre vidíme aj u nás doma (v rámci NATO, alebo EÚ), kríza dôvery, zvýšenie miery konfliktnosti a napríklad aj zníženie funkčnosti (či ich cielená eliminácia z jedného centra) multilaterálnych inštitútov bezpečnosti a rovnocenného dialógu a vymazanie mechanizmov preventívnej diplomacie.

Samozrejme, sem možno zaradiť aj negovanie (opäť cielené) princípov medzinárodného práva, pohyby v rámci geopolitických a geoekonomických schém, či tiež výzvy bezpečnosti (atómové zbrane, kozmický priestor, terorizmus...). Ich výpočet by však bolo len nosenie dreva do lesa.

Tieto faktory vplývajú nielen na Slovensko, ale aj na Kazachstan, ktorý si to uvedomuje, a preto ich vo svojej novej Koncepcii... jasne sformulováva.

Krajina sa vidí na novej etape rozvoja svojej štátnosti a formovania nového ekonomického kurzu Nur-Sultanu, čo pred ňu stavia tri nové reálie a výzvy:

Po prvé – zosilňuje sa konkurencia medzi štátmi s cieľom zvýšenia svojho politického a ekonomického vplyvu. V tomto segmente si chce Kazachstan udržať štatút zodpovedného participanta v systéme geopolitických a geoekonomických koordinátov v rámci Eurázijského kontinentu. V dokumente sa Kazachstan sám charakterizuje ako „... vedúca krajina v regióne Strednej Ázie...“

Po druhé – Nur-Sultan sa bude snažiť systematicky pretláčať svoje iniciatívy na úrovni medzinárodných vzťahov. Že ich je požehnane, to vedia všetci, ktorí sledujú túto krajinu na medzinárodnom nebi od roku 1991. To, že sú to zväčša bezrezultatívne ponuky, je už druhá strana mince, ktorá preferuje realitu a pragmatizmus.

Po tretie – koncepcia načúvajúceho štátu je síce... pekná, ale strategicko-pragmaticky je dlhodobo pre Kazachstan bezrezultatívna.
 

Základné princípy
 

Aké sú teda základné princípy zahraničnej politiky Kazachstanu, súčasného štátu zatiaľ Kazachov a Kazachstancov (s túžbou štátu len Kazachov)?

Medzi základné patrí (a nikto nevysvetľuje, prečo taká miera personifikácie – jedine, ak máme dočinenia s čistým autokratizmom) pokračovanie v kurze prvého prezidenta (Елбасы) Nursultana Abiševiča Nazarbajeva. Ďalej je to vraj budovanie demokratického svetového poriadku a otvorenosť štátov.

Samozrejmou súčasťou základných princípov je mnohovektorový prístup a pragmatizmus voči krajinám, ktoré sú v záujmovom výseku Kazachstanu.

No a nezabudnime tiež na integračnú súčasť dnešných dní. Pre Kazachstan je alfou a omegou úspešná realizácia integračného projektu s názvom Eurázijská ekonomická únia, ktorý síce zakladal, ale dnes nenávidí iný autokrat – prezident Bieloruska. Ono skutočne A. Lukašenko má strach zo všetkého, čo sa dajako mínusovo dotkne jeho štvrťstoročie skladovaného „ja“.

Nie bez dotyku s realitou sa Kazachstan iniciatívne a sám pasuje do polohy regionálneho lídra. Samozrejme, že v susednom Uzbekistane si myslia niečo iné, ale bez vetra sa lístok nepohne.

Koncepcia zahraničnej politiky Kazašskej republiky 2020 – 2030 (už len samotná desaťročná perióda je ambiciózna) tento koncept potvrdzuje.

A ak sa podarí naplniť len jeden bod z Koncepcie... a to: „.. .upevnenie národnej a regionálnej bezpečnosti...“, tak to bude veľký vklad do geopoliticko-globálnej bezpečnostnej kytice.

A aspoň za túto snahu si treba Nur-Sultan vážiť.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984