Koronavírus udrel po turizme v Strednej Ázii

Počet zobrazení: 2814

Nielen stránkach SLOVA sa väčšina autorov zhoduje v tom, že napriek tomu, čo a ako koná súčasná slovenská vláda, resp. jej hlavný veliteľ, skôr či neskôr sa podarí COVID-19 „zmravniť“.

Zhoda je aj v tom, že postCOVID svet a postCOVID Slovensko budú inými. Platia slová Senecu – Veritatem dies aperit (Pravdu odhalí čas), aj keď sa vždy nájdu noví majstri skratiek, samoľúbi politici zachádzajúci s pravdou ako s niečím nechceným.

Bývalý minister zahraničných veci Ruskej federácie, extajomník Rady bezpečnosti RF a v súčasnosti tajomník Ruskej rady pre zahraničné vzťahy RF Igor Sergejevič Ivanov (otec bol Rus a matka Gruzínka) vo svojej ostatnej stati „Svet bude iný“ (Мир будет другим)[1] upozorňuje, že akokoľvek by sme formulovali scenáre možného vývoja, jasná je len jedna vec: „... pandémia koronavírusu sa už stala jednou z tých udalostí, ktorá oddeľuje starú historickú epochu od tej novej... svet po COVID-19 bude iný a túto zmenu epoch pocítia na sebe všetci - lídri veľmocí i topmanažéri transnacionálnych korporácií, aktivisti občianskej spoločnosti a radoví občania...“
 

Turizmus v ohrození
 

Výrazne zmenu epochy (podľa I. Ivanova) pocíti aj turistický segment biznisu všeobecne a mnohé krajiny, ktoré sú na ňom postavené, budú mať problémy, ktoré môžu vyústiť aj do neočakávaných politických zmien.

Týka sa to aj niektorých krajín Strednej Ázie, ktoré mali turizmus rozvinutý (Uzbekistan), alebo sa na jeho rozvoj veľmi a veľmi s nádejou chystali (Kirgizsko a Kazachstan).

Lenže človek mieni a COVID-19 veci mení. Dokonca tak, že globálna rovnováha môže byť znerovnovážená, že turizmus bude niečo, čo sa stane sekundárnou záležitosťou.

Ešte začiatkom marca 2020 sa uvažovalo, že odvetvie cestovného ruchu sa v celosvetovom meradle prepadne o cca 3 %. Koncom apríla však generálny tajomník Svetovej organizácie cestovného ruchu (UN WTO) Zurab Pololikašvili tieto čísla korigoval smerom vyššie s poznámkou, že asi milión pracovných miest bude stratených.

Krajiny Strednej Ázie počítali so značnými príjmami do svojich rozpočtov z turistického biznisu, čo dnes nevedia kompenzovať žiadnymi opatreniami, navyše, ak nemožno očakávať jeho akúsi rýchlu reanimáciu.

V marci 2020 podpredseda vlády a predseda Štátneho výboru pre rozvoj turizmu Uzbekistanu Aziz Abduchakimov pozýval do krajiny bonitných turistov z Ruskej federácie, ktorí zrušili svoje turistické pobyty v Číne. Samozrejme, že tento plán, ako i iné plány na koordináciu regionálneho turizmu, sublimoval.

Podľa najnovšie zverejnených oficiálnych údajov z dielne tohto štátneho výboru, len v roku 2019 navštívilo Uzbekistan 6,75 mil. turistov (nárast oproti roku 2018 o 35 %) a turizmus sa mohol v roku 2020 stať jedným z ekonomických motorov postupných politických a sociálnych zmien v krajine, ktoré sú už aj voľným okom viditeľné. Lenže súčasná pandémia tieto plány zhatila a znovuobnovenie turistického biznisu v Uzbekistane bude komplikované a časovo zdĺhavé. Navyše, či sa vôbec znovu nájdu aj po pandémii investori pripravení investovať do tohto segmentu a či vôbec bude priestor ho revitalizovať v doteraz poznanej podobe.

Poradca premiéra Kirgizska (Biškek je, podobne ako Nur-Sultan, momentálne uzavretý pre karanténu) pre ekonomické otázky Kurbat Rachimov (Кубат Рахимов) je presvedčený, že kríza turistického sektoru bude mať v Strednej Ázii dlhodobý charakter a to z dvoch dôvodov.

Po prvé dlhodobo sa bude prejavovať nedostatok peňazí u potenciálnych návštevníkov turistických destinácií v Strednej Ázii, pretože koronakríza bude nahradená silnou ekonomicko-sociálnou krízou.

Po druhé nastúpi psychologický moment. Ľudia sa budú báť cestovať niekam ďaleko, aby nezostali niekde, tak ako počas začiatku pandémie.

K. Rachimov si však myslí, že sa otvára šanca domácemu turizmu, na čo bude dosah globálnej turistickej krízy minimálny. Môže sa oživiť aj regionálny turizmus, ktorý má v Strednej Ázii hlboké korene ešte zo sovietskych čias. Obyvatelia kazašského megapolisu Almaty v lete húfne navštevovali jazero Issyk-Kuľ v Kirgizsku. Ak by sa po obmedzeniach vrátili k tejto tradícii, tak potom by bol turistický biznis v Kirgizsku na 50-60% zachránený. Ak nie, bude mať Biškek problémy.

Podobne ako Uzbekistan, kde návštevníci Samarkandu, Buchary, alebo Chivy boli valutoví cudzinci, ktorí ešte obišli aj niektoré republiky Strednej Ázie. Nie je predpoklad – aspoň nie v roku 2020 – že by sa opakovali rozšírené zájazdy, resp. masové nájazdy dôchodcov z Francúzska, ktorí Samarkand milovali.

Nomádi z Ruskej federácie s obľubou navštevovali už spomenutý Issyk-Kuľ, alebo v stredisko Borove v Kazachstane. Očakávať ich v tomto roku by bol veľký optimizmus. Turisti z Ruska sú síce odvážni a rozšafní (porovnávajúc postsovietsky priestor), ale zakiaľ sú uzavreté hranice a platia epidemiologické opatrenia, ani odvaha ani bohatstvo nebudú hrať roľu.

Opäť Kirgizsko, ak by prišli turisti z Ruska, tak potom by mohol Biškek počítať s úrovňou zhruba 80 % návštevnosti v porovnaní s rokom 2019. Ale to je zrejme hudba veľmi ďalekej budúcnosti.

V Kazachstane napríklad plánovali rekonštrukciu 13-tich letísk, Tadžikistan chcel ponúknuť nové turistické menu s akcentom ekoturizmus a adrenalínové podoby pobytov. No a Uzbekistan chcel, aby bol turizmus, po príjmoch za bavlnu druhým pilierom valutových príjmov štátu.
 

Nádej žije - záchrana je prvoradá
 

Vo všetkých stredoázijských hlavných mestách stále žijú v nádeji, že práve Stredná Ázia bude na niekoľko rokov dôstojnou alternatívou doterajších svetových turistických destinácií.

Nehľadiac na tento vnútorný optimizmus, jednotlivé krajiny, aj keď také Turkménsko je stále zatiaľ štatisticky bez korony, sa snažia zachrániť svoje ekonomiky.

Napríklad Uzbekistan sa zameral na pomoc agrárnemu sektoru. Štát sa snaží obnoviť farmárstvo, aby krajina zvýšila svoju (aj tak vysokú) potravinovú bezpečnosť vo výrobe ovocia, zeleniny a mäsa. Farmárom štát aktuálne ponúka brať na sedemročný lízing ovocné sady, vinohrady a skleníky s trojročným odkladom platieb.

Podľa prezidenta Šavkata Mirzijoeva je to: „... jediný spôsob čiastočne kompenzovať straty v druhých sektoroch ekonomiky...“ Samozrejme, vrátane turizmu. Prezident ďalej rozvíja svoje videnie postCOVID Uzbekistanu: „... teraz pôda a len pôda nás môže nakŕmiť. Svet pozastavil obchod, preto my hovoríme o výrobe potravín – všetci budú potrebovať obilie, hydinu, hovädzie mäso a ryby... a času je tak málo...“

Kirgizsko sa zase chce orientovať na ďalší rozvoj ťažobného priemyslu – 70 % daňových príjmov tvorilo práve zdaňovanie niekoľkých veľkých ťažobných korporácii, v ktorých má nemalý investičný podiel Čína. Ide najmä o ťažbu zlata, kde vedie kanadská spoločnosť Centerra Gold (nálezisko Kumort). V tomto roku by sa malo otvoriť a začať využívať aj nálezisko Džeruj s rozhodujúcou účasťou investorov z Ruska. Nezabúdajme, že cena zlata stále rastie!

Biškek uvažuje spraviť aj revíziu doterajšieho zákazu geologického prieskumu nových uránových nálezísk, čím by sa znížili straty investorov.

Spomenutý poradca kirgizského premiéra upozorňuje, že je potrebné diverzifikovať – nie bohatú – kirgizskú ekonomiku oživením ľahkého priemyslu, ktorý v krajine v minulom storočí pomáhalo zakladať INTERHELPO a rozšíriť stredoázijskú regionálnu kooperáciu. Tá je zatiaľ z rôznych historických, politických a osobnostných problémov minimálna.

Kazachstan krváca zo zápornej ceny ropy a bude chvíľu trvať, než sa rozhodne, čo a ako ďalej. Prezident Kasym-Žomart Tokajev prezentoval svoj program na obdobie „po“. Exprezident Nursultan Nazarbajev, využijúc svoje predsedníctvo v Bezpečnostnej rade Kazachstanu ponúkol svoje videnie pokrízového smerovania krajiny. Ale o tom si povieme v samostanom článku.

Či sa to niekomu páči alebo nie, Čína má mimoriadne (po Rusku) silný vplyv na Strednú Áziu a tiež zásobovala región veľkým množstvom turistov. Tí teraz sedia doma.

Logicky sa Peking viac orientuje na zaistenie svojich občanov a má v pláne v USA nakúpiť, v rámci dohody „Fáza jeden“ viac než 30 miliónov ton plodín (10 mil. ton sóje a 20 mil. ton kukurice) pre svoje štátne rezervy. No a ceny týchto komodít sú zatiaľ na nízkej hladine. Tiež efektívne pracuje aj na pokračovaní projektu Hodvábnej cesty – Jeden pás, jedna cesta, na ktorý sú naviazané najmä Kirgizsko a Kazachstan. Tento projekt by rady niektoré subjekty medzinárodného práva, pod pláštikom zodpovednosti za vírus, vymazali z geopolitickej reality.
 

Možné zmeny
 

V tejto súvislosti veľa počúvame špekulácie o tom, aký politický model (autoritárny, alebo demokratický) je najvhodnejší pri boji s koronavírusom, aká ekonomika (autoritárna, alebo demokratická) sa ukáže efektívnejšia na etape znovuobnovenia (vrátane turizmu) po pandémii.

Nech už budú dôsledky pandémie akékoľvek, nič to všeobecne nemení na potrebe zásadnej zmeny spravovania štátu. Nielen kvôli súčasnému stavu, ale aj preto, lebo pandémia urýchli transformáciu spoločnosti. Bude iste citlivejšia, náročnejšia, ale aj radikálnejšia voči svojim vládcom. Britský politik, politický teoretik a filozof Edmund Burke (1729 – 1797) raz povedal: „Demokracia sa ľahko môže stať vládou darebákov.“

Ako vidno na Slovensku, nemusí táto téza platiť len v Strednej Ázii.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)


[1] Plný text pozri: https://www.kommersant.ru/doc/4326474


V reakcii na článok uveďte aj jeho názov.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984