Slovensko malo určite množstvo kvalitných politikov, ale do vrcholového tria 20. storočia zaraďujem M. R. Štefánika, A. Dubčeka a G. Husáka. Za štátnické plusy posledne menovaného považujem:
Prvý: Vrcholový povstalecký politik. Spolupodieľanie sa na organizovaní a priebehu SNP v riadiacich funkciách a formulovanie akčnej ľavicovej politiky v záujme väčšiny Slovákov (príprava a priebeh SNP, zlúčenie ľavice na Slovensku, podiel na Košickom vládnom programe).
Aj jeho povstalecká činnosť prispela k zaradeniu Slovenska do demokratického sveta a k jeho budúcej národnej suverenite.
Druhý: Slovenský národný politik v komunistickej strane. Celoživotná obrana slovenských záujmov sa prejavila aj v rámci národnofrontového a ľudovodemokratického (pofebruárového) Česko-Slovenska (1945 – 1950).
Ako komunista (ľavicový politik) nestrácal zo zreteľa politiky slovenský národný aspekt.
Tretí: Nepokorený politický väzeň vlastného politického režimu (nie len „poslušný syn strany“, nepriznanie viny napriek mučeniu a 10 rokov za mrežami).
Napriek tomu sa určitým spôsobom „povzniesol“ nad osobné krivdy a neoplácal ich rovnakou mincou ...
Štvrtý: „Stvoriteľ“ federácie.. Clevelandská a Pittsburghská dohoda, konečne v praxi, ale na oveľa kvalitatívne vyššej úrovni ako predstavy typu autonómia.
V celej dovtedy 50-ročnej histórii Česko-Slovenska ako jediný politik vybojoval úspešný zápas o federalizáciu.
Piaty: Rozhodný štátnický politický postoj po okupácii. Okupácia a hľadanie menšieho zla (moskovské rozhovory), alternatíva robotnícko-roľníckej vláde ktorej možnosť spomína Ján Čarnogurský (spomeňte si na Kádárove riešenie situácie v Maďarsku!), i následné relatívne nekrvavé politické procesy.
Reálny a realistický politik - normalizátor s ľudskou tvárou?
Šiesty: Jediný Slovák prezidentom Č-SR za 74 rokov. Uchovanie slovenského postavenia prijatím prezidenstva. Česi ho „nemajú radi“ nielen pre jeho presvedčenie komunistu, či pre stelesnenie normalizátorstva, ale predovšetkým preto, že im „podaroval“ vlastný český štát, ktorý 20 rokov blokovali (napr. žiadna KS Česka) a úspešne organizovali zánik Česko-Slovenska. G. Husák bol po T. Masarykovi druhý najdlhšie „vládnuci“ prezident (14 rokov) spoločného štátu, nemali by sme sa za neho hanbiť …
Zámerne hovorím len o plusoch podľa mňa, o negatívnych črtách jeho života a diela sa dozvedáte po tieto dni plnými priehrštiami.
Foto: Ivan Dubovský