V ďalekom, deväťdesiatom deviatom roku minulého storočia, vznikla v Kazachstane nová politická strana Otan (Отан). Na jej prvom zjazde 1. marca 1999, na ktorom sa zúčastnilo 400 delegátov, predstavujúcich 17 národov a národností, žijúcich v Kazachstane, bol za predsedu zvolený, vtedy ešte pri plnej politickej sile a dobrej vekovo-zdravotnej kondícii prezident Nursultan Abiševič Nazarbajev (nar. 1940).
Politická strana Otan, čo v preklade z kazašského znamená Vlasť, sa zrazu stala nielen mocenskou oporou prezidenta, ale aj najsilnejším politickým subjektom v rámci kazašského straníckeho systému. A treba dodať, aj najsilnejším zástancom a realizátorom kazašskej partokracie v najlepších sovietskych tradíciách.
V roku 2006 strana Otan absorbovala ďalšie subjekty: stranu Asar, Demokratickú stranu Kazachstanu, Liberálne hnutie Kazachstanu a Stranu národnej jednoty Kazachstanu. Neskôr ešte Občiansku stranu Kazachstanu a Agrárnu stranu Kazachstanu.
Stranícke čírenie tak bolo ukončené a strana Otan sa stala dominantnou a plne vládnucou stranou v Kazachstane (mala väčšinu nielen v republikovom parlamente, ale aj väčšinu v 115-tich regionálnych a mestských parlamentoch z celkového počtu 198 maslichátov), na čele ktorej stál prezident N. Nazarbajev.
Toto konštatovanie je platné s niektorými spresneniami dodnes.[1] Tie spresnenia sú momentálne nasledujúce:
1. Otan sa na svojom X. riadnom zjazde v roku 2006 premenovala na Nur Otan (Нұр Отан). Vo voľnom preklade, ak nur je v kazaštine lúč, svetlo..., potom názov tohto politického subjektu je (bol) Svetlo vlasti, v širšom chápaní – svetlá budúcnosť vlasti.
2. Predsedom Otan/Nur Otan bol od samotného počiatku N. Nazarbajev (marec 1999 až január 2022). Svojho postu sa vzdal v prospech K-Ž. Tokajeva v rámci prebiehajúceho tranzitu moci v postjanuárovom období.
3. Dňa 1. marca 2022 na XXII. mimoriadnom zjazde Nur Otan, na návrh predsedu Mažilisu Parlamentu Kazachstanu Erlana Košanova (Ерлан Кошанов [2]), bolo prijaté rozhodnutie premenovať stranu Nur Otan na stranu Amanat (Аманат). Vzhľadom na špecifiká kazašského jazyku a možnosti jeho prekladu tak možno hovoriť o odkaze, alebo závete predkov, takže pracovne Amanat = Odkaz predkov.
Rozhodujúca je politická modernizácia
V danej chvíli je Nur Otan/Amanat najsilnejším politickým subjektom v Kazachstane. Priamo kontroluje 71 % mandátov v Mažilise (dolná komora) Parlamentu Kazachstanu – má 76 poslancov a 69 % kresiel v Senáte (horná komora) Parlamentu Kazachstanu (34 senátorov).
K.-Ž. Tokajev (vľavo), N. Nazarbjev (vpravo) na zjazde Nur Otan. V strede (s mikrofónom) B. Bajbek.
Foto: akorda.kz
Prezident K-Ž. Tokajev vo svojom vystúpení na XXII. mimoriadnom zjazde Nur Otan[2] o.i. akcentoval: „...presadzovanie záujmov občanov a otvorenosť strany je mimoriadne dôležitá úloha. Strana musí byť reálnym pojítkom medzi mocou a spoločnosťou a v zásade musí bojovať za záujmy svojich voličov... v prvom rade je potrebné napĺňať a splniť sľuby, dané občanom počas elektorálneho času... strana sa nesmie zaoberať populizmom a sľubovať nesplniteľné...“ Tak to v ďalekom Nur Sultane vidí K-Ž. Tokajev! Vidí to zle?
Zjazd pokračoval aj personálnou očistou. Okrem stranícko-poslaneckého riešenia dcéry exprezidenta Darigy Nazarbajevovej, o čom sme nedávno na SLOVE písali,[3] došlo aj na expredsedu Mažilisu Nurlana Nimgatulina (Нурлан Нигматулин) a exriaditeľa Pavlodarského petrochemického podniku Ospanbeka Alseitova (Оспанбек Альсеитов), ktorí už nie sú členmi predsedníctva (politickej rady) Amanat-u. Naopak, novými členmi sa stali predseda vlády Kazachstanu a vedúci administratívy prezidenta Kazachstanu Alichan Smailov (Алихан Смаилов) a Murat Nurtulajev (Мурат Нуртлеу).
Predseda Amanat-u a prezident K.-Ž. Tokajev ešte verejne ohlásil, že dňom 1. marca 2022 Kazachstan pristupuje k plneniu fundamentálnej úlohy: vybudovať Nový Kazachstan! Nový Kazachstan bude (vraj) výsledkom plnenia nových cieľov, pri ktorých musí byť vládnuca strana katalyzátorom reforiem.
Ďalšou z radu zaujímavostí, ktoré odzneli na zjazde, bolo aj zverejnenie prezidentského rozhodnutia o tom, že doterajšia rezidencia prezidenta Kazachstanu v Almaty (kam viedli prvé silové útoky v januári 2022), sa nebude po požiari a vandalskom útoku rekonštruovať, ale bude zbúraná a na jej mieste bude vybudované akési nové korzo s parkom pre občanov a návštevníkov Almaty s prepojením na hlavné námestie mesta. Uvedenú informáciu potvrdil a spresnil na svojom FB profile[4] aj hovorca prezidenta Berik Uali (Берик Уали).
Prezident a predseda Amanat-u na mimoriadnom zjazde hovoril o potrebe aktívnej (odborne fundovanej) činnosti frakcie v Mažilise a Senáte Parlamentu Kazachstanu, ktoré ale musia na seba prevziať aj politickú zodpovednosť. Napríklad aj za to, že sa bude vyslovovať nedôvera členom vlády (ministrom) a akimom. Sám si však položil rečnícku otázku: „...a osmelia sa poslanci k tomuto kroku?...Nezastaví ich autocenzúra...?“
Pokus o sumarizáciu
Okrem toho, že K-Ž. Tokajev na zjazde podporil premenovanie Nur Otan na Amanat (čo ale neznamená zmytie straníckej viny za január 2022), o.i. vyzval Ukrajinu a Rusko, aby vyvinuli maximálne úsilie na dialóg a mier a vyhlásil: „..Kazachstan je pripravený poskytnúť služby, ak budú potrebné...“Tento krok možno vnímať ako depersonalizáciu mena vládnucej strany s akceptáciou faktoru jej expredsedu (N. Nazarbajev) a postupnou desakralizáciou tohto mena v rámci aktuálnej kazašskej politickej reality so snahou nedopustiť jej lacnú kriminalizáciu.
Na spomenutom XXII. mimoriadnom zjazde Nur Otan/Amanat zaznelo, že prezident a predseda strany zverejní program svojich politických a ekonomických reforiem v Kazachstane.
Malo by to byť v rámci poslania prezidenta občanom Kazachstanu 16. marca 2022. Štyri dni predtým budú voľby v Turkménsku,[5] takže v rámci Strednej Ázie je čo sledovať.
A možno sa časom dočkáme aj toho, že okrem snahy o „pererezagruzku“ strany Nur Otan/Amanat (hovorme aj rebrandingu), K-Ž. Tokajev môže prehodnotiť svoj stranícky štatút v prospech iného politického subjektu, ktorý sa môže objaviť vtedy, ak budú potrebné predčasné parlamentné voľby.
A tie v postsovietskom a stredoázijskom Kazachstane – na rozdiel od Slovenska, ktoré je s demokraciou na tom vraj lepšie – samozrejme budú a nikto z toho nerobí paniku!
Možno že v stredoázijskom Kazachstane majú len osvietenejších alebo vzdelanejších (neplagiátorov) lídrov.
Post scriptum: osobná skúsenosť
Teraz niečo osobné, o čom som nikdy nechcel... a malo to ostať len pre pamäť a v mojom poznámkovom bloku. Lenže v politike a diplomacii platí: „Nikdy nehovor nikdy!“ a možno pre politologických apologétov to stojí za to zverejniť a pripomenúť im pravidlo o objektivite a pravdivosti!
Dňa 24. októbra 2013 som sa v Astane (dnes Nur-Sultan), na základe vlastnej iniciatívy stretol s dvojnásobným prvým podpredsedom vládnucej strany Nur Otan (2013 – 2015 a 2019 – 2022) Bauyržanom Kydyrgalyujom Bajbekom (Бауыржан Кыдыргалиулы Байбек) [3][6].
V tej dobe to bol po N. Nazarbajevovi politicky druhý najsilnejší muž krajiny a iste aj neprajníci uznajú, že komunikácia s mužom č. 2 v štáte je potrebná, zaujímavá a politicky efektívna!
Z oficiálneho zápisu, ktorý je v archíve MZVEZ SR vyplýva, že sme posúdili „...aj možnosti medzistraníckeho dialógu na medzinárodnej úrovni...“
Z neoficiálnych poznámok (po ôsmich rokoch sú už zverejniteľné) vyplýva, že som B. Bajbekovi hovoril niečo o nebezpečenstve partokracie v Kazachstane. Asi som bol ale málo presvedčivý.
Na stretnutí boli prítomné aj dve dievčiny, zástupkyne mládežníckej Žas Otan (Жас Отан [4] - Mladá vlasť) a osobná skúsenosť z krachu projektu jednotnej a jedinej mládežníckej organizácie u nás ich nepresvedčila.
Žiaľ, asi aj preto do Kazachstanu musel prísť január 2022.
Autor je vysokoškolský učiteľ.
[1] Pozri: https://nurotan.kz/?lang=kz [5]
[2] Plný text pozri: https://kazpravda.kz/n/polnyy-tekst-vystupleniya-prezidenta-na-vneocherednom-hh-sezde-partii-nur-otan/ [6]
[3] https://www.noveslovo.sk/c/Denazarbajevizacia_Kazachstanu_sice_plazivo_ale_pokracuje
[5] https://www.noveslovo.sk/c/Turkmenska_deviatka
[6]Pozri: https://www.mzv.sk/web/astana/detail/-/asset_publisher/bZtjMy3iNwbo/content/stretnutie-s-prvym-podpredsedom-strany-nur-otan-bauyrzanom-bajbekom