Istá známa slovenská herečka, ktorá dnes, mimochodom, vyzerá oveľa lepšie - mladšie ako pred dvadsiatimi rokmi na začiatku svojej hereckej kariéry a teší sa záujmu i priazni najmä mužskej časti populácie, v jednom ženskom časopise na otázku, prečo, ako sa raz vyjadrila, neznáša feministky, odpovedala: „Zabiehajú tam, kde už žena nemá čo robiť. Myslím si, že ženská rafinovanosť, rozmaznanosť, troška afektovania a túžby, to v nás prosto musí ostať a ony to v sebe potláčajú. To ja nemusím, feministky áno.“ Vyjadrenie, s ktorým sa možno niekto stotožní, ktoré pravdepodobne len vyvolá úsmev na tvári a nepotrebuje žiaden komentár, pretože táto pani opäť slečna asi nepochopila, v čom idea feminizmu spočíva a všetkým jeho prívrženkyniam automaticky a nezmyselne odoprela všetky ňou spomínané atribúty. Netreba sa však čudovať, podobnému naivnému pohrávaniu sa s pojmami, ktoré často vyústia do nezmyselných súdov, sa nevyhne väčšina našej spoločnosti. Slovníky cudzích slov o feminizme hovoria ako o hnutí, niekedy s prívlastkom emancipačné, za rovnoprávnosť žien v politickej, ekonomickej a sociálnej oblasti. Logicky sa teda tlačí na jazyk otázka o nelogických súvislostiach, prečo je feminizmus takmer pejoratívnym označením a nazvanie nejakej ženy feministkou je v podstate nadávkou? Veď rovnoprávnosť žien a mužov vedie k vyššej efektívnosti modernej spoločnosti a k vyššej kvalite života všetkých, mužov aj žien. Feminizmus sa môže v istých súvislostiach mnohým javiť ako nekonečný boj. Z morálneho pohľadu však ide o nevyhnutný zápas o spravodlivejšiu spoločnosť. Podnietiť záujem širokej verejnosti o situáciu a postavenie žien na Slovensku a v okolitých krajinách, napomôcť propagácii aktivít ženských organizácií, podporiť výmenu a šírenie informácií o ženskej problematike a prispieť k ochrane ľudských práv vo všeobecnosti by mal aj nedávno spustený ženský internetový portál www.feminest.sk [2]. Bolo na čase. Našej globálnej spoločnosti však nechýbajú len vedomosti, absentuje najmä schopnosť akceptovať. Jeden druhého, navzájom.