Ako dôchodcovi mi nerobí ťažkosti vyjsť si na prechádzku aj v pracovný deň na poludnie. Vyskúšal som prvýkrát trolejbusovú linku s nízkym číslom 64 a zaviezol som sa k vozovni na Hroboňovej. Naša cesta s manželkou a priateľom pokračovala zasneženým Horským parkom až na jeho vrchol a po schodoch k horárni. Príjemné počasie nám dovolilo zaťažiť naše nohy asfaltovým kobercom Novosvetskej ulice až pod Slavín.
Nebol to zámer (skôr podvedomie), ale v deň 68. výročia oslobodenia Bratislavy sme sa ocitli na pamätnom mieste tisícov tých sovietskych vojakov, ktorí sa oň pričinili vlastnými životmi. Pylón pamätníka bol dobre viditeľný a atmosféru doby symbolicky dokresľovali vlajky viacerých vtedajších spojencov. V jednu chvíľu ich vialo v našom zornom poli až päť. Na rohu Novosvetskej hviezdy a pruhy USA (rezidencia veľvyslanca), o pár metrov ďalej čínska nad príslušnou rezidenciou a krížom oproti britská. A po pár metroch do kopca slovenská a ruská na vstupe k upraveným plochám Slavína. A potom len modrá obloha, zasnežené hroby a umelecké artefakty pripomínajúce vojnovú minulosť Slovenska. A ešte niečo - dva čerstvé vence: od ruského ambasádora a spolubojovníkov. Ruže ešte voňali. Nič viac. Nie celkom, predsa len slovenská a ruská zástava. Na pravé poludnie.
P. S. Na stránke mesta som sa dočítal, že Bratislavčania si pripomenuli tento dátum pri Pamätníku víťazov na Námestí Eugena Suchoňa o 16. 00 hod.
Slavín – Foto: Jozef Schwarz
Pamätník víťazov – Foto: Emil Polák