Situácia v Grécku sa mení každým dňom a každá nová správa výrazne ovplyvňuje budúcnosť európskej ľavice a jej autenticity, zániku alebo znovuzrodenia. Po Tsiprasovej oportunistickej zrade (ako sa vyjadril aj Martin Hekrdla [2] pre A2larm) nádej opäť povstala spolitizovaním anti-austerity hnutia OXI a s tým súvisiacim vytvorením novej strany Ľudova jednota (Laïkí Enótita), na čele ktorej je bývalý minister pre energetiku Panagiotis Lafazanis. [3] Vytvorilo ju 25 radikálne ľavicových poslancov hnutia SYRIZA a osobnosti, ktoré vyslovili jasné nie vyjednávaniam s tzv. trojkou a európskou neoliberálnou hegemóniou. Za cieľ si okrem iného stanovili naplniť pôvodný program hnutia SYRIZA, vôľu demokratického rozhodnutia OXI v referende 5. júla, zastavenie privatizácie, znárodnenie strategických podnikov (a bánk), vystúpenie z eurozóny a zrušenie spolupráce s NATO. Ľavicové krídlo (ktoré predstavuje dominantnú členskú základňu) vystúpilo jasne proti pripravovaným reformám a nadviazalo na výsledky referenda OXI [4].

Fotozdroj: Λαϊκή Ενότητα [5]

Ľudová jednota [6] (angl. Popular unity, gr. Λαϊκή Ενότητα, Laïkí Enótita) sa hlási k marxistom, ľavičiarom a euroskeptikom. Aj keď ľavé krídlo na základe euroskepticizmu zaraďujú k ľavicovému nacionalizmu, v skutočnosti ide o prvý krok v oslobodzovacom procese (tak ako to vyjadruje vyhlásenie Ľavej platformy Alternatíva k austerity [7], vydané krátko po Tsiprasovom ústupe): „Opuštěním Evropské měnové unie se Řecko nestane méně evropským, pouze se vydá jinou cestou než evropské jádro, což je možnost, která už se osvědčila v zemích, jako je Švédsko nebo Dánsko. Vystoupení z Evropské měnové unie nejenže neizoluje naši zemi, ale naopak jí umožní získat novou roli na mezinárodní scéně. Roli zakládající se na nezávislosti a důstojnosti, která se bude velmi lišit od naší současné pozice nepříliš důležitého vyvrhele společenství, jak ji pro nás připravily neoliberální politiky memorand. ... Odchod z eurozóny je za současných podmínek obtížný, ale uskutečnitelný proces, který naší zemi umožní nastoupit odlišnou cestu – v ostrém protikladu s neakceptovatelnými programy v Junckerově balíčku. Měli bychom zdůraznit, že opuštění eura není cílem samo o sobě, ale je prvním krokem v procesu společenských změn, jejichž cílem by mělo být znovunabytí národní suverenity a obnovení ekonomického rozvoje zajišťujícího společně také růst a sociální spravedlnost. Je to součást celkové strategie založené na oživení produkce, stimulace investic a znovuzavedení sociálního a právního státu.“

Dominantnú časť strany zatiaľ tvorí tzv. radikálne krídlo strany SYRIZA, členmi novej strany sú aj exminister sociálneho zabezpečenia Dimitris Stratoulis [8], bývalý minister národnej bezpečnosti Konstantinos Isyhos [9] a taktiež Rachel Makri [10], blízka spolupracovníčka predsedníčky gréckeho parlamentu Zoe Konstantopoulou [11]. Pripojilo sa aj prodemokratické hnutie ΕΠΑΜ [12],  ktoré participovalo na protestoch počas finančnej krízy v roku 2008.

Profesor politickej teórie na King’s College London a bývalý člen ústredného výboru strany SYRIZA Stathis Kouvelakis napísal pre magazín Jacobin úvodný článok [13]. Predstavuje v ňom tri základné piliere radikálne ľavicovej politiky, ktorá by mala mať aj internacionálny charakter: „Ľudová jednota je názov nového politického hnutia, ktorého cieľom je opätovne spojiť 13 organizácií radikálnej ľavice (na základe textu podpísaného 13. augusta ako Front of the No [14]/Hnutie za NIE). Zároveň je vyšším cieľom hnutia spojiť všetky sily, ktoré bojujú proti úsporným opatreniam, memorandu a trojkou obnovenému novému memorandu. Druhým významným cieľom je vytvoriť politický postup pre výsledok NIE/OXI z referenda 5. júla. Hlavnými programovými líniami sú nasledovné body: odmietnutie úsporných opatrení a memoranda, odmietnutie privatizácie a realizácia znárodnenia pod kontrolu strategických sektorov ekonomiky (počnúc bankami), zrušenie veľkej časti gréckeho dlhu, prerušenie jeho splácania a boj v prospech práce a ľudových vrstiev pre postupnú rekonštrukciu krajiny, jej ekonomiky a inštitúcií. Vzhľadom na posledné skúsenosti, ktoré viedli k demonštráciám, je nemožné realizovať tieto ciele bez opustenia eurozóny a rozchodu s celým súborom politík inštitucionalizovaných Európskou úniou. Strana sa bude ďalej usilovať o jednotný internacionalistický boj okolo spoločných cieľov na európskej aj medzinárodnej úrovni. Bude podporovať ukončenie spolupráce s NATO, prerušenie dohôd medzi Gréckom a Izraelom a radikálne vystupovať proti imperialistickým vojnám. Tento program je súčasťou predstavy socializmu 21. storočia. Tretím cieľom je získať mandát na vytvorenie vlády v prípade, že sa to nepodarí strane Nová demokracia (hlavná pravicová opozičná strana) a neonacistickému Zlatému úsvitu. Veľa času sa využije na širokú diskusiu proti úsporným opatreniam, memorandám  – predchádzajúcim aj novému. Program strany a podpora významných osobností ľavice bude zverejnená na začiatku budúceho týždňa“

Významným spojencom strany by sa mohla v budúcnosti stať maoisticko-leninsko-marxistická Komunistická strana Grécka (KKE), ktorá sa taktiež podieľala na anti-austerity protestoch a hlási sa k radikálnej ľavici. O možnostiach Grécka v nasledujúcom období sa nedávno vyjadril aj filozof Peter Takáč [15]: „Grécko sa stalo krajinou podnecujúcou medzinárodnú solidaritu a nádej pre európsky projekt. K vydieraniu, ktorému je vystavené, sa môže postaviť dvomi spôsobmi: Buď udržať celistvosť v nádeji na budúcu zmenu kurzu a zjednotenie, alebo zanechať Európu a ísť si vlastnou cestou. Či obíde ponížené a okradnuté, len aby zachránilo dieťa, alebo hrdo bez neho.“ Peter Takáč vo svojom článku upozorňuje na neschopnosť a nepopularitu KKE, na druhej strane sa situácia mohla zmeniť po masívnych anti-austerity protestoch [16] 10.a 15. júla [17], ktoré KKE a radikálna frakcia SYRIZA podporili. O prípadnej spolupráci týchto strán opäť rozhodne čas. V záujme našej budúcnosti (a to nielen ľavice) a možnej katastrofy v prípade víťazstva neonacistického Zlatého úsvitu by malo byť spojenie týchto dvoch strán historickou nutnosťou.

Na záver ešte citát Stathisa Kouvelakisa [18], ktorý hovorí o nekompromisnosti novej ľavice 21. storočia: „Ľavica má budúcnosť len vtedy, ak sa otvorí neznámemu, nie ničote. ... Potrebujeme pripravený odchod, aby sme sa mohli vydať na novú cestu. Prvými krokmi sú verejná kontrola bánk a gréckej centrálnej banky a tiež zakročenie voči oligarchii.“

Bc. Lukáš Perný, autor je kulturológ a hudobník