Budúce postavenie Číny vo svete je to, čo určite hýbe našou dnešnou mysľou. Ak bolo obdobie od konca druhej svetovej vojny (Veľkej vlasteneckej vojny) do konca roku 1989 obdobím sovietsko-americkej (a vice versa) bipolarity a po roku 1989 obdobím pokusov o dominanciu Západu, tak v súčasnosti je táto snaha o semihegemóniu USA na konci svojej životnosti. Na scénu totiž efektívne vstúpila Čína.
Súčasťou tohto vstupu je aj projekt Veľkej hodvábnej cesty. Pri všetkej úcte k tomuto projektu do budúcnosti nezabúdajme ani na jednotlivé krajiny BRICS – Brazíliu, Indiu... a najmä na Rusko!
Ich mocenská, politická a ekonomická budúcnosť môže byť v budúcnosti impulzom k tomu, že svet (a najmä Európa) sa zdynamizuje a odmietne niektoré skostnatené útočné bezpečnostné projekty, ktoré ťahajú do osudových nejasností najmä malé krajiny v strednej a východnej Európe.
Veľká hodvábna cesta
Na stránkach SLOVA sme už neraz informovali, že prvý impulz konceptu „Ekonomického pásu Veľkej hodvábnej cesty“ je spojený s vystúpením čínskeho lídra Si Ťin-pchinga v Astane (dnes Nur-Sultan). Na pôde Nazarbayev Universty v roku 2013, za prítomnosti vtedajšieho prezidenta Kazachstanu N. Nazarbajeva a kompletného CD zboru akreditovaného v Astane, tento (mega)projekt svojím vystúpením de facto diplomaticky ohlásil, ale aj de jure odštartoval.
Projekt má ambíciu spojiť cez biznis dva kontinenty (Áziu a Európu), čo sa, samozrejme, niekomu nepáči.
Spolupráca s pevnými základmi
V tom istom roku (2013) došlo v Biškeku k podpisu Spoločnej deklarácie medzi Kirgizskom a Čínou o ďalšom prehĺbení vzťahov strategického partnerstva (Совместная декларация Кыргызстана и Китая о дальнейшем углублении отношений стратегического партнерства)[1] а tiež k parafovaniu ôsmich bilaterálnych ekonomických dokumentov v celkovom objeme 5 mld.$, kde sa svieti aj dokument o modernizácii tepelnej elektrárne Biškeku (suma 390 mil. $), ktorá dnes, resp. jej vytendrovanie, kvári exprezidenta Kirgizska A. Atambajeva.
Čína je jedným z prioritných partnerov Kirgizska a jednou z prvých krajín, ktorá 27. decembra 1991 uznala jej nezávislosť a 5. januára 1992 došlo k nadviazaniu plnohodnotných diplomatických vzťahov medzi Pekingom a Biškekom (dnes má ČĽR v Biškeku najväčšiu budovu svojho zastupiteľského úradu v tesnom susedstve so veľvyslanectvom USA a s rezidenciou veľvyslanca RF).
Celková dĺžka štátnej hranice Kirgizska je 4767 km – z toho 1.072 km – je hranica s Čínou.
Napriek tomu, obchodno-ekonomické vzťahy medzi Kirgizskom a Čínou sa kardinálne intenzifikovali až po roku 2004. Ak v rokoch 1992 – 2004 boli objemy dodávok z Číny do Kirgizska na úrovni 26 – 100 mil. $ a obchodný obrat sa pohyboval v rozmedzí 30 – 125 mil. $, v roku 2008 bol objem čínskeho exportu už 1 186 mil. $. Obchodný obrat dosiahol 1 453 mil.$.
Geopolitika na prvom mieste
Samozrejme, že geopoliticky podstatnejším je projekt plynovodu Turkmenistan-Uzbekistan-Tadžikistan-Tadžikistan-Kirgizsko-Ćína (215 km) v plánovanej hodnote 1,5 mld. $., ale predsa, ide „len“ o jeden z projektov.[2]
Kirgizsko bolo jednou z prvých (po Kazachstane) krajín Strednej Ázie, ktorá potvrdila svoju participáciu na projekte Veľkej hodvábnej cesty. Bolo to ústami vtedajšieho kirgizského prezidenta A. Atambajeva počas oficiálnej návštevy Číny v máji 2014.
Následne sa v Biškeku uskutočnilo niekoľko podujatí, ktoré túto tendenciu materializovali.
V júni 2014 sa v meste, kde časť detstva prežil A. Dubček a kde družstvo INTERHELPO položilo ekonomické základy Kirgizska, konalo 19. fórum Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) s názvom „Spoločné výzvy ekonomického rozvoja regiónu ŠOS“, diskutovalo, ako znovuzrodiť starú obchodnú cestu medzi Áziou a Európou v kombinácii s modernými segmentami eurázijskej integrácie. Má sa na mysli projekt Eurázijskej ekonomickej únie (Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Arménsko a Kirgizsko), ale aj koncept medzinárodného ťažkoodenca – Šanghajskej organizácie spolupráce.
V auguste 2014 sa na brehoch najväčšieho jazera v Strednej Ázii (kde sa v sovietskej ére pod pláštikom tajnosti vyvíjali námorné torpéda, čo NATO nezistilo až do momentu, pokiaľ miestny liberál za peniaze nezaspieval) konalo ekonomické fórum „Issyk-Kuľ 2014“, ktoré už bolo natvrdo súčasťou podujatí „Ekonomického pásu Veľkej hodvábnej cesty“.
Medzi najväčšie aktuálne čínske investičné projekty v Kirgizsku patrí výstavba trasy VVN Datka – Kemin (389 mil. $), petrochemický závod Džunda (300 mil. $) a už spomenutá rekonštrukcia tepelnej elektrárne v Biškeku.
Veľký pochod
Celkov možno konštatovať, že aktívna politika Číny v Kirgizsku napomáha samotnému Kirgizsku pri plnení domácich úloh v sfére sociálno-ekonomickej tranzície krajiny. Podľa dostupných údajov v Kirgizsku funguje 397 čínskych firiem + 177 spoločných kirgizsko-čínskych podnikov. Podnikateľské subjekty s čínskymi investíciami odviedli v roku 2018 do štátneho rozpočtu 3,8 mld. somov vo forme daní (nárast + 20% v porovnaní s rokom 2017).
Lacné tovary z Číny jednak uspokojujú domáci dopyt, súbežne však likvidujú domácich producentov.
Druhým (podľa kirgizských analytikov primárnym) problémom je fakt, že s rozšírením obchodno-ekonomických vzťahov medzi Čínou a Kirgizskom narastá migračný tlak z Číny. Celkovo 75% z celkovej kvóty vydelenej Kirgizskom na zahraničnú pracovnú migráciu do Kirgizska absorbujú susedia z Číny. Vraj je to na hrane národnej bezpečnosti.
V roku 2018 prišlo do Kirgizska 35 215 občanov Číny ( v roku 2017 to bolo 41 307 osôb). Z krajiny vycestovalo 34 436 občanov Číny (v roku 2017 – 40.690). V minulom roku požiadalo o registráciu pobytu v Kirgizsku 24 836 držiteľov čínskych pasov (35 získalo trvalý pobyt). Za ostatných 9 rokov získalo kirgizské občianstvo 268 občanov Číny (z toho 171 etnických Kirgizov, 72 Ujgurov, 9 Uzbekov, 6 Číňanov, 9 Dunganov a 1 Kazach).[3]
Tvárou v tvár
Možno predpokladať, že v krátkodobej perspektíve, s dlhodobým výhľadom, sa bude ekonomická, finančná, ľudská...(a teda aj politická a sociálna) prítomnosť Číny v Kirgizsku zvyšovať vo všetkých parametroch s cieľom zmeniť dlhodobo prítomný algoritmus deštruktívnych procesov.
Samotný Biškek sa tomu zásadne nebráni.
Má dve možnosti: buď čínsky vektor, alebo ruský vektor.
Aktuálne je kirgizské kyvadlo na ceste smerom k Pekingu. Potvrdzuje to aj najnovší vládny program «Арай көз чарай» (Tvárou v tvár) zameraný na aktivizáciu spoločných Kirgizsko-čínskych projektov v rámci Ekonomického pásu Veľkej hodvábnej cesty.
Aspoň tak to akcentoval prezident Sooronbaj Žeenbekov nielen počas svojej ostatnej oficiálnej návštevy v Číne, ale najmä pri svojom bilaterálnom stretnutí s čínskym partnerom na okraj zasadnutia Rady hláv štátov – členov Šanghajskej organizácie spolupráce, ktoré sa konalo 14. júna 2019 v Biškeku.
Kirgizsko totiž v roku 2019 tejto globálno-vplyvnej organizácii predsedalo (v roku 2020 bude ŠOS predsedať Ruská federácia).
Inak o tomto podujatí, kde o.i. za stolom sedeli predstavitelia štyroch jadrových mocností ako členovia (India, Čína, Pakistan a Ruská federácia) a ako pozorovateľ jadrová mocnosť čakateľ – Irán, slovenské média buď neinformovali, alebo ak tak, veľmi diétne.
Kto má však chuť, môže si pozrieť záverečný dokument: Biškekskú deklaráciu hláv štátov – členov Šanghajskej organizácie spolupráce (Бишкекская декларация Совета глав государств-членов Шанхайской организации сотрудничества).[4] Je tam veľa vecí týkajúcich a Eurázie, ktoré slovenskí „analytici“ akosi cez bruselsko-atlantické dioptrie nevidia.
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
Obchod medzi Kirgizskom a Čínou v rokoch 1992– 2009
Zdroj: http://www.ceasia.ru/ekonom/146--1.html [2]
Tabuľka č. 1
Zdroj: www.mineconom.gov.kg [3]
Tabuľka č.2
Zdroj: www.nbkr.kg [4]
[1] Plné znenie Deklarácie pozri: http://www.ca-portal.ru/article:11844 [5];
[2] Bližšie pozri: http://7universum.com/ru/social/archive/item/5747 [6];
[3] Údaje prevzaté z: http://www.ca-portal.ru/article:47564 [7];
[4] Plné znenie pozri: http://rus.sectsco.org [8];