Ostatné (11. mája 2020) IV. plenárne zasadnutie Senátu Olij Mažilisu (Сенат Олий Мажлиса Республики Узбекистан), ktoré sa konalo za prísnych antiCOVID-19 opatrení a dokonca v režime online v UZnete, malo na programe celkom dvadsať bodov, vrátane prerokovania desiatich zákonov.
Zasadanie Senátu Olij Mažilisu Uzbekistanu.
Foto: http://senat.uz/ru/gallery [2]
Podľa oficiálneho komuniké zo štvrtého zasadnutia (O‘zbekiston Respublikasi Oliy Majlisi Senatining to‘rtinchi yalpi majlisi to‘g‘risida AXBOROT [3]), ktoré si je možné preštudovať na oficiálnej stránke hornej komory[1], Senát Olij Mažilisu za účasti členov vlády prerokoval aj otázku „... spolupráce Uzbekistanu s Eurázijskou ekonomickou úniou (EEÚ)...“
Logo Eurázijskej ekonomickej únie.
Výsledkom bolo rozhodnutie o tom, že Uzbekistan sa stane krajinou-pozorovateľom v Eurázijskej ekonomickej únii, ktorú dnes tvoria Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Ruská federácia, pričom Bielorusko, Kazachstan a Rusko sú zakladateľmi tohto integračného projektu vzniknutého z ideovej produkcie bývalého prezidenta Kazachstanu a elbasy Nursultana Abiševiča Nazarbajeva.
Čím Senát Olij Mažilisu, ako horná komora, potvrdil nedávne – taktiež kladné – rozhodnutie Zákonodarnej komory Olij Mažilisu (Законодательная палата Олий Мажлиса) – teda dolnej komory.
Ako poslanci dolnej komory aj senátori sa väčšinovo zhodli v názore, že participácia Uzbekistanu (ako pozorovateľa) na projekte EEÚ, dá Taškentu možnosť: „... byť informovaný o činnosti organizácie a na základe vlastného poznania prijať správne rozhodnutie či rozhodnutia...“
Podpredseda Senátu Sodyk Solichovič Safajev (Содик Солихович [4] Сафоев), inak skúsený uzbecký diplomat (o.i. bol veľvyslancom v Nemecku, v USA, ministrom zahraničných vecí a rektorom Univerzity svetovej ekonomiky a diplomacie pri MZV Uzbekistanu) sa po rozhodnutí Senátu (ktorý otázku posudzoval skoro dva roky) vyjadril, že ide o uznesenie, ktoré „... je vážnym spôsobom spojené so sociálno-ekonomickým rozvojom Uzbekistanu...“
Podpredseda Senátu Olij Mažilisu Sodyk Solichovič Safajev, vpravo autor textu. Foto: Archív autora
Výsledok hlasovania v Senáte bol, podobne ako v Zákonodarnej komore Olij Mažilisu (82 za, 32 proti, 14 sa zdržalo), pomerne jasný: 71 za, proti 16 a štyria senátori sa zdržali, ale tento hlasovací pomer, napriek tomu, že výsledok je nespochybniteľný, stojí za pozastavenie a poznámku. Hlasovania sa spolu zúčastnilo 91 senátorov z celkového počtu 100 senátorov a, ako sme uviedli, šestnásti boli proti.
Ono totiž veľvyslanectvo Spojených štátov v Kazachstane už pred zasadnutím dolnej komory vyjadrovalo svoju silnú nevôľu s tým, aby sa Uzbekistan stal spoluúčastníkom projektu EEÚ. Zákonodarná komora Olij Mažilisu však zahlasovala tak, ako zahlasovala – proti názoru Washingtonu a pre dobro Uzbekistanu. No a US priatelia pritvrdili voči Taškentu, vraj mu to môže spôsobiť ťažkosti pri rokovaniach o vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Ako vidno, na tieto priame hrozby reagovalo len šestnásť senátorov, ktorí však neohrozili malé geopolitické víťazstvo Moskvy v regióne, ktorá spolu s Pekingom (ten je však opatrnejší a do Strednej Ázie vstupuje až po zrelej úvahe) ukazujú miesto odchádzajúcej veľmoci.
Po tomto rozhodnutí Senátu možno v skorej dobe očakávať vytvorenie zóny voľného obchodu medzi Uzbekistanom a priestorom EEÚ. Čo je celkom dobrý základ na riešenie reálnych otázok spojených s ekonomickým prepadom, ako dôsledkom nutnosti nosiť ochranné rúška v Strednej Ázii.
Pri objektívnom pohľade z Bratislavy aktivizácia účasti Uzbekistanu v rámci EEÚ nie je v kontrapunkte ani so strategickými alebo taktickými záujmami krajiny v rámci Strednej Ázie. Či už ide o ekonomiku, tranzitné témy, energetiku, alebo vodu (a to nie je špás)...
Týmto ťahom sa výrazne môže zvýšiť aj bonita Strednej Ázie. Len, aby sme si to v strednej Európe uvedomili, pokiaľ nebude neskoro.
Stredoázijský vlak totiž už nečaká. Ide podľa vlastného a v Strednej Ázii platného cestovného poriadku, či sa to Washingtonu páči, alebo nie.
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Peter Juza: Klopanie na eurázijskú integračnú bránu [5]