2020 – Veľká hospodárska kríza a postpandemický svet

Počet zobrazení: 4648

Výrazom „Greater Depression“ sa označuje celosvetová hospodárska kríza, ktorá začala v tridsiatych rokoch minulého storočia a neblaho sa prejavila aj v rámci I.ČSR. Ako je známe, predpovede profesora Nouriela Roubiniho vychádzajú. Nerovnováhy a riziká globálnej ekonomiky narástli v dôsledku politických chýb po finančnej kríze rokov 2007-2009. Podľa jeho názoru vlády namiesto toho, aby sa zamerali na štrukturálne problémy, pokračovali v dovtedajšom trende a tým spôsobili, že nasledujúca kríza sa stala nevyhnutnou. V súčasnosti riziká narastajú. Aj keby tohtoročná  Veľká depresia prebiehala v tvare písmena U (nevýrazné zotavenie), bude v tomto desaťročí nasledovať veľká kríza v podobe písmena L.

Roubini sformuloval desať skazonosných rizikových trendov.

Po prvé,  deficity späté so zadĺženosťou a platobnou neschopnosťou. Politickou odpoveďou na krízu COVID-19 bol masívny nárast rozpočtových deficitov na 10 a viac percent HDP, pričom veľa krajín je vysoko zadĺžených. Ešte horšie je, že strata príjmov u mnohých domácností a firiem znamená, že úroveň zadĺženosti sa stáva neudržateľnou, čo vedie k masovej insolventnosti a bankrotom. Navyše narastajú verejné dlhy. Roubini predpokladá veľmi chabé zotavovanie dokonca v porovnaní s krízou spred desiatich rokov.

Po druhé, demografická časovaná bomba vo vyspelých ekonomikách. Kríza COVID-19 ukázala, že do  zdravotníctva treba alokovať oveľa viac verejných zdrojov, že všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť a ďalšie verejné statky predstavujú nevyhnutnosť, nie luxus. Väčšina rozvinutých krajín má stárnúce obyvateľstvo. Výdavky na dlhy zo súčasných nekrytých nákladov na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie budú v budúcnosti narastať.

Po tretie, narastá riziko deflácie (odčerpávanie peňazí z ekonomiky v dôsledku zadĺženosti). Kríza okrem hlbokej recesie vytvára masívny prepad tovarov (nevyužité stroje a kapacity) ako aj trhov práce (masová nezamestnanosť), čo vyvoláva cenový kolaps u komodít ako ropa a priemyselné kovy. V dôsledku toho pravdepodobne nastane dlhová deflácia (zvýšenie reálnej hodnoty dlhov).

Po štvrté, s defláciou súvisí znehodnotenie meny. Centrálne banky sa pokúšajú bojovať s defláciou a odvrátiť riziko prudkých výkyvov úrokových sadzieb v dôsledku masívneho narastania dlhu. Monetárna politika bude menej konvenčná a so širším dosahom. V krátkodobom horizonte budú vlády nútené spustiť monetizované peňažné deficity, aby zabránili kríze a deflácii. Permanentné negatívne otrasy dodávok zapríčinené zrýchlenou deglobalizáciou a obnoveným protekcionizmom časom  nevyhnutne vyvolajú stagfláciu.

Piatym problémom je rozsiahla digitálna premena ekonomiky (digital disruption), týka sa technológií a podnikania. V ekonomike dvadsiateho prvého storočia budú rozdiely  v príjmoch a bohatstve stále í narastať, milióny ľudí stratia zamestnanie alebo budú pracovať a zarábať menej. Korporácie vo vyspelých ekonomikách budú chcieť zabrániť ďalším narušeniam zásobovateľských reťazcov návratom výroby z regiónov s nízkymi nákladmi do vysoko nákladových domácich trhov. Lenže tento trend nepomôže domácim robotníkom, skôr urýchli tempo automatizácie a bude vytvárať tlak na mzdy. Takže vzplanú populizmus, nacionalizmus a xenofóbia.

Šiesty zásadný faktor predstavuje deglobalizácia. Pandémia urýchlila napredujúce trendy smerom k balkanizácii a fragmentarizácii. USA a Čína sa budú rýchlejšie odpútávať. Väčšina krajín bude reagovať zavedením ďalších protekcionistických opatrení, aby chránili domáce firmy a pracujúcich pred globálnou krízou. Postpandemický svet sa bude vyznačovať prísnejšími obmedzeniami pohybu tovarov, služieb, kapitálu, práce, technológií, dát a informácií. Došlo k tomu už vo farmaceutike, zdravotníckom vybavení a potravinárskom sektore.

Po siedme, odpoveďou vlád na krízu je zavádzanie vývozných obmedzení a ďalších protekcionistických opatrení. Uvedený trend posilňuje odpor voči demokracii. Populistickí vodcovia často prosperujú z ekonomickej slabosti, masovej nezamestnanosti a narastajúcej nerovnosti. V podmienkach narastajúcej ekonomickej neistoty sa cudzinci stanú obetným baránkom za krízu. Robotníci a družiny strednej triedy budú vnímavejší k populistickej rétorike, osobitne pokiaľ ide o snahu obmedziť migráciu a obchod.

Po ôsme, geostrategický odstup medzi USA a Čínou. Kým Trumpova administratíva využije každú príležitosť, aby obvinila Čínu za pandémiu, režim čínskeho  prezidenta Si Ťin-pchinga  zdvojnásobí sťažnosti na konšpiráciu USA, ktoré bránia čínskemu mierumilovnému vzostupu.

Po deviate, toto diplomatické rozdelenie vytvára priestor na novú studenú vojnu medzi USA a rivalmi – nielen Čína, ale aj Rusko, Irán a Severná Kórea. Vzhľadom na blížiace sa americké prezidentské voľby je treba očakávať ilegálnu počítačovú vojnu, ktorá by mohla vyvolať konvenčné vojenské zrážky. Technológia predstavuje kľúčovú zbraň v boji o kontrolu priemyselných odvetví budúcnosti a v boji proti pandémii. V dôsledku toho bude americký súkromný technologický sektor podstatne integrovaný do národného vojensko-priemyselného komplexu.

Po desiate, konečným rizikom, ktoré sa nedá ignorovať, je environmentálna katastrofa. Kríza    COVID-19 dokazuje, že táto môže zapríčiniť viac ekonomického zmätku ako finančná kríza. Epidémie (HIV ad 1980, SARS 2003, H1N1 2009, MERS 2011, Ebola 2014-16) rovnako ako klimatické zmeny sú v zásade človekom vyvolané (man-made) pohromy. Ich pôvod spočíva v úbohých zdravotných a sanitárnych pomeroch, zneužívaním prírodných systémov a v narastajúcej vzájomnej prepojenosti globalizovaného sveta. Pandémie a zlé znamenia klimatickej zmeny budú v najbližších rokoch častejšie, krutejšie a nákladnejšie.

Podľa Roubiniho uvedených desať rizík, ktoré sa objavili oveľa skôr než úder COVID-19, hrozí vražedná búrka (film Perfect Storm 2000), ktorá prevalcuje globálnu ekonomiku do desaťročia zúfalstva. V  desaťročí po roku 2030 technológie a kompetentnejšie politické vodcovstvo by mohlo obmedziť, vyriešiť alebo minimalizovať väčšinu spomenutých problémov, sformovať inkluzívnejší, kooperatívnejší a stabilný medzinárodný poriadok. Pravda, ak sa nám podarí prekonať desaťročnú veľkú hospodársku krízu.

Zdroj ©Project Syndicate

Dodatok:

V roku 2012 Roubini navrhoval Grécku usporiadaný bankrot a odchod z eurozóny, ktorý by financovala „veľká trojka“ (MMF, EU a ECB). Grécko je exemplárnym príkladom ako obeť imperializmu, odkazujem na texty I.Švihlíkovej. Roubiniho scenár desiatich rokov utrpenia pred príchodom do zeme zasľúbenej vychádza zo súčasných trendov a reálnych predpokladov. Za podmienky, že náklady transformácie zaplatia – „čierneho Petra“ si vytiahne 90% prekarizovaná väčšina spoločnosti, zatiaľčo plutokracia (finančná oligarchia a vojensko-priemyselný komplex) bude naďalej bohatnúť. Pravda, existuje aj iný scenár. Transformácia z neudržateľného ekonomického rastu, ktorého hybnou silou je zisk pre stále sa zužujúcu menšinu vyvolených.

V slovenských podmienkach by sme mali disponovať strategickými scenármi, aby naša malá krajina s extrémne otvorenou ekonomikou bola pripravená na možné otrasy. Napríklad koniec montovania automobilov, pre ktoré nebude dopyt alebo možný rozpad eurozóny či EÚ ako takej. Tak či onak musíme začať premyslene rozvíjať vlastné rozvojové segmenty, vyplývajúce z domácich zdrojov a kreatívneho potenciálu našich ľudí. Prinajmenšom obnoviť potravinovú sebestačnosť a skoncovať s drancovaním prírody a krajiny. Postpandemický svet bude iný ako ten predtým, čakajú nás zmeny, ktoré si ťažko dokážeme predstaviť.

Ladislav Hohoš

    

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984