Anton Hrnko: 178. dôrazné varovanie

Počet zobrazení: 917

Bol som vtedy ešte veľmi mladý, v chlapčenskom veku. Maova Čína síce dokázala vytlačiť Čankajšekove vojská z pevninskej Číny, na to, aby ich vyhnali aj z Formózy (Taivan) však nemali. Nie preto, žeby voči Kuomintangu neboli dostatočne silní, ako v ostatnej Číne, ale preto, lebo ich chránili Spojené štáty americké. USA okrem toho, že chránili Čínsku republiku (oficiálny názov režimu v Tchaj-pej), robili komunistickej Číne aj rôzne „psie kúsky". Čínska ľudová republika na ne reagovala „dôraznými upozorneniami", ktoré obsahovali aj vyhrážku, aké dôsledky bude mať to, ak USA od danej aktivity neupustia. Samozrejme, Peking nemal žiadne nástroje na to, aby mohol dané „dôrazné upozornenie" vymôcť, a tak zostalo všetko len vo verbálnej rovine. Už si nepamätám, či tieto upozornenia boli skutočne číslované, alebo to bola len ľudová „hantírka", na ktorej sa naši ľudia zabávali.

Dnes mám o takmer 60 rokov viac a konanie našich západných priateľov na čele s Washingtonom, Londýnom, Berlínom alebo Bruselom mi pripomína tieto dávne praktiky Maovho režimu v Číne. Ak by sme všetky vyhrážky sankciami a dôraznými upozorneniami zo strany našich spojencov v NATO a Európskej únii vo vzťahu k Moskve začali číslovať, možno by sme už dávno prekročili ono 178. dôrazné varovanie z dávno zabudnutých čias.

Skutočne je smiešne, ako sa nemohúci Západ, bez najmenšej imaginácie svojho ďalšieho postupu pri formovaní svojej politiky voči Rusku, zadúša svojimi „dôraznými upozorneniami". Namiesto toho, aby sa Západ snažil nájsť esenciálne záujmy, ktoré spájajú obe strany umelo udržiavaného konfliktu, a na nich vybudoval novú formu vzťahov, ktorá by nepotrebovala vyhrážky, sankcie a protisankcie, len stupňuje svoju v podstate rovnako bezmocnú politiku, ako boli rady dlhých čínskych „dôrazných upozornení". Nerozumiem tomu, keďže vecí, ktoré nás spájajú s Ruskom, je omnoho viac, ako tých, ktoré by vyžadovali konfrontáciu. Samozrejme, s jedinou výnimkou, a tou je snaha o globálnu hegemóniu jednej upadajúcej veľmoci. Ale časy, keď Amerika mohla diktovať svoju jedinú pravdu zvyšku sveta, hádam nikdy neboli a ak boli, tak sú dávnou minulosťou!

Predpokladám, že globálnu vojnu nikto nechce. Jednoducho, takáto vojna by nemala víťaza a to už vedeli ako Kennedy, tak aj Chruščov. Odvtedy sa arzenály ničivej sily len znásobili. Myslieť si, že Rusko (140 mil. obyvateľov) by prijalo konvenčnú konfrontáciu s USA a NATO (takmer miliarda obyvateľov), nehovoriac o porovnaní hrubých národných dôchodkov, ktoré v konečnom dôsledku rozhodujú o vojnách, je úplná utópia. Ak by došlo k tretej svetovej, za dnešného stavu vecí by bola od začiatku termonukleárna! To by nám malo byť jasným varovaním.

Je možné, že niektorí jastrabi z Pentagonu si myslia, že sankciami prinútia podobne, ako to bolo s Japoncami roku 1941, konať Rusov zbrklo. Sú na omyle. Rusi vojny nezačínajú a nebude to ani v tomto prípade!

Aká je z tohto začarovaného kruhu cesta von? Nič iné ako poctivá diplomacia neexistuje. „Dôrazné upozornenia" nepomohli pred vyše polstoročím Číne, rovnako ako stále nové a nové sankcie nepomôžu Západu. Predpokladá to však zo strany „deep state" v USA reálne zhodnotenie možností a schopností štátu, nie držať sa fantazmagórie „víťaza v studenej vojne" a vízie „Pax Americana". Ten nebol, nie je a ako vidieť, ani nebude.

Ľudstvo, aby nezaniklo, má len jednu cestu – mierové spolužitie medzi národmi a funkčné medzinárodné právo.

(Status na FB 28. novembra 2021)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984