Artur Bekmatov: Ľavica sa musí vrátiť medzi ľudí

Počet zobrazení: 846

Dnes sme so Silviou Ruppeldtovou, Borisom Zalom, Petrom Weissom, Františkom Novosádom a Stanom Mičevom diskutovali o zmysle ľavice v XXI. storočí v rámci konferencie, ktorá sa konala pri príležitosti storočnice Alexandra Dubčeka.

Každý z menovaných ponúkol niekoľko zaujímavých postrehov (napr. Silvia Ruppeldtová: Musíme mať v prvom rade na zreteli problémy bežných ľudí v regiónoch; či Peter Weiss: Vládnu tu aj nevolené štruktúry ako médiá, mimovládky či nadnárodné korporácie).

Ja som sa pokúsil upozorniť na tri základné veci:

1. Ľavica v Európe je skutočne v defenzíve. Nedokázala totiž sformulovať ucelenú víziu. V minulosti dokázala ľavica vždy strhnúť masy práve vtedy, keď ponúkla systémovú zmenu, ktorá obsahovala viac slobody a rovnosti. Preto uspeli boľševici v Rusku v roku 1917, preto stáli v čele národnooslobodzovacích hnutí v krajinách tretieho sveta ľavicové sily, a preto si ideály Pražskej jari získali sympatie miliónov Čechov a Slovákov. A práve toto nám posledné dekády chýba.

2. Strany, ktoré sa u nás hlásia k ľavici, pristúpili na hru systému: svoje fungovanie obmedzili výhradne na snahu nadobudnúť politickú moc prostredníctvom volieb. Nič viac. Rezignovali na spoluprácu, podporu či rozvoj nestraníckej ľavice (občianske združenia, kultúrna obec, odbory, médiá, think-tanky).

A pri prípadnom vládnutí sa obmedzili na realizáciu sociálnej politiky, ktorá sa od tej pravicovej líši len tým, že ponúka o pár eur navyše. Znižovanie zbrojenia, boj s klimatickými zmenami či väčšia demokratizácia ekonomiky sú pre tieto subjekty príliš kontroverzné a rizikové. Preto sa do otvárania týchto tém nepúšťali.

V tomto prípade totiž cieľom nie je meniť spoločnosť k lepšiemu, ale udržať si moc. Polovica národa je s tým OK, druhá polovica preto na voľby rezignovala.

3. Ľavica sa musí vrátiť medzi ľudí. Nielen raz za štyri roky absolvovať predvolebné turné po okresných mestách. Ale celé štyri roky počúvať problémy ľudí. Aj tých ďaleko od Bratislavy,  či tých, ktorí nechodia voliť. Respektíve predovšetkým tých. A ich problémy, nech sú akokoľvek kontroverzné, dostávať do verejnej diskusie.

Spolupráca?

Samozrejme, jedna konferencia boľačky ľavice nevyrieši. Aj keď niektorí by v to chceli naivne veriť. Spolupráci, ktorú si mnohí želajú (napríklad v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, ako som dnes viackrát započul) však musí predchádzať diskusia a konfrontácia postojov. Práve v tom je prínos podobných podujatí a debát.

Za Socialistov môžem povedať, že pri spomínaných komunálnych voľbách budeme nielen otvorení rozhovorom v rámci ľavicového spektra, ale zároveň budeme aktívne oslovovať subjekty hlásiace sa k ľavici.

Ak máte záujem pozrieť si záznam z konferencie Alexander Dubček a humanistický príbeh pre XXI. storočie, nájdete ho tu:

https://facebook.com/events/s/konferencia-alexander-dubcek-1/975813739632422/

(Status na FB 20. októbra 2021)

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984