Artur Bekmatov: Slovenský pracujúci nesmie skončiť ako žobrák Európy!

Priznám sa, že medzi odborármi sa cítim dobre. Sú to ľudia, ktorí chápu, že bez boja za svoje práva nedostanú nič zadarmo. Ani od štátu, ani od zamestnávateľa. Na druhej strane sa títo ľudia neváhajú tomuto boju venovať často aj vo svojom voľnom čase. Riešia problémy kolegov, vzdelávajú sa, aby uspeli v konfrontácii s manažmentmi, mobilizujú apatickú časť svojich pracujúcich.

Títo ľudia nevyťahujú otázky novelizácie zákonníka práce, skracovania pracovnej doby či prekarizácie práce preto, aby si otestovali, ako na to zareaguje volič. Pre nich je to permanentná agenda, ktorej opodstatnenosť chápu a chcú ju úprimne presadzovať.

Nájdete medzi nimi umiernenejších, s ktorými môžete dlho polemizovať o skracovaní pracovnej doby na 4-dňový pracovný týždeň, ale aj radikálnejších, ktorí vám na začiatku zhromaždenia bez váhania dajú do rúk svetlicu.

Aj preto som včera prišiel do Žiliny podporiť pracujúcich nie z povinnosti, ale s vidinou príjemných stretnutí s podobne nastavenými ľuďmi – so strojármi z Detvy, „kiákmi“ zo Žiliny, či obuvníkmi z Martina.

VLÁDA POKRAČUJE V KRÍŽOVEJ VÝPRAVE PROTI POSTAVENIU PRACUJÚCICH. ODPOVEĎOU BUDE GENERÁLNY ŠTRAJK

Posolstvom 1. mája je jediná vec: dôstojný život. Dôstojný život pre pracujúcich. Pre ich deti, ako aj pre tých, ktorí si svoje v živote už odpracovali a mali by mať preto istotu dôstojnej staroby. Dôstojný život však nie je vôbec samozrejmosťou. Skôr naopak. A za posledné dva roky sa postavenie pracujúcich ešte viac zhoršilo. Vláda ich apely ignoruje, ich riešenia zamieta. Prakticky od počiatku svojho vládnutia čelia pracujúci a odbory krížovej výprave na svoje pozície a na tvrdo vydobyté benefity.

Ba čo viac, svoju taktiku vláda nemení ani v posledných týždňoch, keď je zrejmé, že nielen Slovensko, ale prakticky celá Európa bude čeliť masívnym sociálno-ekonomickým problémom. Stúpa cena energií, pohonných hmôt, následne aj cena dopravy, potravín, základných služieb a odpoveďou vlády sú infantilné odporúčania, aby sme piekli so zatvorenou trúbou, aby sme vykrúcali žiarovky, vypínali na noc kúrenie, či aby sme dovárali obedy na vypnutej platni.

Nie. Ľudia potrebujú od štátu podstatne viac. Potrebujú systematickú pomoc miesto jednorazových almužien. Musia mať istotu, že sa o štát môžu v takýchto krízových časoch oprieť. Preto verím v to, že vedenie odborov sa nezľakne a dovedie svoje snaženie až ku generálnemu štrajku.

Boj odborárov nie je len bojom za postavenie pracujúcich z jedného či druhého výrobného odvetvia – je bojom za práva nás všetkých. A preto prídem aj budúcu sobotu o 13.00 na ďalší protest v Trnave. Budem rád, ak sa pridáte a odborárov podporíte spolu s ďalšími Socialistami.

KAPITALIZMUS S ĽUDSKOU TVÁROU JE OXYMORON

Je nevyhnutné si ale uvedomiť, že generálnym štrajkom sa nič nekončí. Inflácia, nízke mzdy a mizerné dôchodky, rozpad sociálneho a právneho štátu – to všetko je dôsledkom kapitalizmu. Logika trhu a zisku odlupuje zo sociálnych istôt pomaly, ale isto všetko, čo sa nám podarilo od novembra ‘89 udržať. Moc kapitálu rozožrala princípy právneho štátu ešte predtým, než by sa na Slovensku stihol etablovať.

Po generálnom štrajku musíme pokračovať v boji s kapitalizmom, inak sa všetko, čo sa odborom podarí vybojovať, vyparí pri najbližšej príležitosti už nadobro. Naše hnutie je pripravené prebrať štafetu a doviesť náš spoločný boj do víťazného konca. Pridajte sa k nám, sme s vami!

(Status na FB 1. mája 2022)